pondelok 18. augusta 2008

Prípravné body, ktoré treba vysvetliť, keď učíme Buddhovo slovo alebo komentáre


Buddha
Patrul Rinpočhe

Obecne pokiaľ sa jedná o akékoľvek učenie Dharmy to pozostáva z (I) výkladu prípravných bodov, ktoré predchádzajú učeniu a zo (II) samotného učenia na tému výkladu.

I. Výklad prípravných bodov

Ten pozostáva z troch častí:

    1.Ako učí učiteľ
    2.Ako počúvajú žiaci
    3.Ako majú učiteľ a žiaci postupovať ďalej počas učenia a počúvania.

1. Ako učí učiteľ

Keď je učiteľ plne osvietený buddha, učí prostredníctvom svojich troch zázračných schopností. Vďaka zázračnej schopnosti svojej magickej formy je schopný priťahovať žiakov, ktorí ešte nepatria k zhromaždeniu a inšpirovať oddanosť v tých, ktorí už sa zhromaždili. Vďaka zázračnej schopnosti jeho univerzálne komunikujúcej mysle je schopný učiť zhromaždenie presne podľa ich otvorenosti a ostrosti ich zmyslov. Vďaka zázračnej schopnosti jeho reči, ktorá vedie druhých, učí v súlade s konkrétnymi kapacitami bytostí, hovoriac hlasom Brahmu vo všetkých možných jazykoch šiestich tried bytostí.
Učitelia, ktorí sú arhati učia prostredníctvom troch čistých faktorov. Prvým je čistá nádoba - poslucháč. To znamená, že arhati používajú svoje nadprirodzené schopnosti poznania, aby najprv preskúmali študentov v zhromaždení a učia Dharmu len tých, ktorých prúd mysle je čistý. Potom nasleduje čistá reč učiteľa. To znamená, že arhati učia bez akýchkoľvek rušivých emócií, príjemnym štýlom, ktorý je prostý akýchkoľvek rečových vád alebo chýb týkajúcich sa gramatiky, či syntaxu. A nakoniec je čistá téma učenia, čo znamená, že arhati učia presne to, čo počuli od svojich vlastných učiteľov, dokonale osvietených buddhov. Nepridávajú ani nevynechávajú ani len jediné slovo a to vďaka neomylnej sile ich pamäte. Možno sa budete pýtať prečo neučia veľkí arhati Dharmu prostredníctvom troch druhov zázračných schopostí. Arhati nie sú schopní učiť používajúc tieto tri zázračné schopnosti, lebo majú štyri príčiny, ktoré im bránia poznať určité veci. Chýba im poznanie o vzdialených miestach ako napríklad, keď Maudgaljajána nevedel, že sa jeho matka znovu zrodila v buddhovskom poli zvanom "Tisíc lúčov svetla". Tiež im chýba poznanie vzdialených časov, ako keď Šáriputra nevedel, že mal hospodár Palgje semienko (tj. príčinu) pre oslobodenie. Ani nepoznajú nekonečné množstvo následkov, ktoré vyvierajú z nekonečného množstva príčin. Ako sa hovorí:

Poznať všetky rôzne príčiny, ktoré tvoria
i len jedinú zo žiarivých farieb v páviom pere,
vyžaduje vševediacnosť, také veci sú nepoznané
ničím okrem vševediacej múdrosti.

Chýba im poznanie mnohých kvalít Buddhu; nepoznajú jeho desať síl, štyri nebojácnosti, osemnásť jedinečných (nezdieľaných) atribútov a tak ďalej.

Pokiaľ sa jedná o štýl, akým učí učený pandita, sú dva prístupy. Panditovia z vznešenej klášotrnej univerzity v Nálande učili slová Buddhu v rámci piatich dokonalostí a komentáre prostredníctvom piatich úvah. Panditovia z kláštornej univerzity vo Vikramašíle začínali tým, že najprv pripravili poslucháčov aby boli dostatočne otovrení a pozorní k učeniu a potom popísali dve istoty ohľadom pôvodu učenia.

Ak teraz príjeme, aby sme vysvetlili text ako je Dahocenná priania plniaca pokladnica (Jižin dzö) prvý prístup (t.j. ten z Nálandy), tak keďže to nie je priame slovo Buddhu, musíme ho objasniť prostredníctovm piatich hlavných úvah nasledovným spôsobom:


  • Kto je teda, môžeme sa pýtať, autorom textu? Je to vševediaci pán Dharmy Pal Ngaggi wangčhug (t.j. Longčhenpa), ktorý má všetky tri kvalifikácie niekoho, kto chce napísať text - najvyššiu kvalifikáciu videnia pravdy skutočnosti ako takej, strednú kvalifikáciu toho, že získal povolenie od jidamu a najnižšiu kvalifikáciu učenosti v piatich vedách - a ktorý prostredníctvom štúdia, reflexie a meditácie prešiel na vzdialený breh oceánu filozofických náhľadov vlastných nám a ostatným.
  • Z ktorých písiem tento text čerpá? Čerpá z troch piták sútrajány a zo štyroch tried tanry mantrajány spoločne s ich zodpovedajúcimi komentármi.
  • Do ktorej kategórie patrí? Obecne spomedzi dvoch vozidiel teda hínajány a mahájány patrí k mahájáne a spomedzi týchto dvoch kategórií mahájány sútry a mahájány mantry patrí do kategórie neprekonateľnej mantry.
  • Aká je jeho základná téma od počiatku do konca? Ukazuje povahu samsáry, ktorú treba opustiť a prirodzenosť nirvány, ktorú treba prijať.
  • Pre koho úžitok a za akým účelom bol ten text napísaný? Môžeme povedať, že obecne bol napísaný, aby boli všetky cítiace bytosti, ktorých počty sú neobmedzené, ustanovné na ceste k oslobodeniu. A konkrétne bol napísaný pre dobro šťastlivých žiakov, aby ich viedol na úroveň Pána Vadžradharu v jedinom živote a v jedinom tele prostredníctvom štúdia, reflexie a meditácie a pochopenia čo je treba v samsáre a nirváne prijať a čo opustiť.
Takéto vysvetlenie piatich hlavných úvah je nutné, lebo prebúdza dvôveru v autenticitu učenia.

2. Ako počúvajú žiaci
Je dôležité počúvať tak, že sa vyhneme trom chybám nádoby, šiestim poškvrnám a piatim nesprávnym spôsobom zapamätania si a tak, že sa spoliehame na štyri metafory a aplikujeme šesť páramít.
Pokiaľ sa jedná o chyby nádoby hovorí sa:

Nedávať pozor je ako nádoba obrátena hore dnom.
Nepamätať si je ako nádoba s dierou.
Miešať to, čo vypočujeme so svojimi mentálnymi zatemneniami je ako nádoba, v ktorej je jed.

Týmto trom je potrebné sa vyhnúť. Ako hovorí sútra:

Počúvaj dobre, s plnou pozornosťou a zapamätaj si, čo počuješ.

Šesť poškvŕn sa spomína v Dobre objasnenom zdvôvodnení (od Vasubandhu):

Arogancia, nedostatok viery,
nedostatok záujmu,
vonkajšie rozptýlenie, vnútorné napätie
a pocit odradenia, sú šiestimi poškvrnami.

Päť nesprávnych spôsobov zapamätania je pamätať si slová ale zabudnúť význam, pamätať si význam, ale zabudnúť slová, pamätať si obe ale bez pochopenia, pamätať si ich s nesprávnym pochopením a pamätať si ich v nesprávnom poradí.

Štyri metafory sa uvádzajú v Avamtasaka sútre:

Vznešený, pomysli na seba ako na niekoho, kto je chorý,
mysli na Dharmu ako na liek,
na svojho duchovného učiteľa ako na zručného doktora
a na vytrvalú prax ako na cestu k vyliečeniu.

Tantra jasného uskutočnenia inštrukcií ohľadom všetkých praxí Dharmy hovorí:

Daruj dokonalé dary ako sú kvety a vankúše,
priprav a uprac miesto a ovládni svoje správanie,
vyhni sa ubližovaniu akejkoľvek živej bytosti,
venuj svojmu učiteľovi priania,
počúvaj bez rozptýlenia jeho inštrukcie
a vždy dávaj otázky, aby si odstránil pochybnosti-
toto je šesť praxí Táry. *

3.
Ako majú učiteľ a žiaci postupovať ďalej počas učenia a počúvania.
Vasubandhu povedal:

Tí, ktorí si prajú učiť význam sútier,
by mali dostať pár praktických rád,
praktická inštrukcia, o ktorej hovorím je nasledovná:
Vztiahni k sebe navzájom účel učenia a jeho základnú tému,
význam slov a ako pasujú jeho časti dohromady
a ponúkni odpoveď na akékoľvek možné námietky.

Ako sa tu hovorí, je treba chápať každú sekciu učení v kontexte jej účelu a ukázať dvôvod, prečo je prezentovaná určitým spôsobom a tiež (ju treba chápať) prostredníctvom synopsie, čo je zhrnutie najdôležitejších bodov. Je treba tiež chápať (každú sekciu učení) prostredníctvom presného výkladu slov textu, vrátane ich gramatických čŕt ako aj ich následnosti s poukázaním na to, ako pasujú jednotlivé predchádzajúce a nasledujúce sekcie textu dohromady. A vyriešiť akékoľvek kontroverzné body a zdroje pochybností odpoveďou na možné námietky. Tieto body sú známe ako päť hlavných štruktúrnych tém.
Dá sa učiť aj nasledovným spôsobom: rozdeliť text na dve časti, čo je podobné skoku tigrice; prejsť text slovo po slove, čo je podobné plazeniu sa korytnačky; alebo prebrať celú sekciu, čo je podobné majestátnej pozícii leva.**

II. Vlastné učenie na tému výkladu
To ma tri časti: ctnostný začiatok, význam úvodu; ctnostný stred, význam hlavnej časti a cnostný koniec, význam záveru.
Prvá časť z týchto troch má tri časti: ustanovenie názvu, vyjadrenie pocty a záväzok napísať text. Vysvetlenie názvu pozostáva z vyslovenia dv
ôvodu, prečo je názov potrebný a z popísania významu každého z jeho slov. Z ohľadom na potrebnosť názvu je tu v prvej rade vysvetlenie toho, že prečo sa veciam obecne dávajú mená. Ako sa hovorí:

Ak by sa veciam nedávali mená,
bol by svet v zmätku.
Takže pán Buddha, zručný v prostriedkoch
dával javom názvy.

A obzvlášť existuje účel pre dávanie názvov textom. Bytosti s najvyššou kapacitou uskutočnia celý význam textu od počiatku do konca len na základe toho, že vidia jeho názov, podobne ako môžu doktori určiť zdravotný stav pacientovho tela od hlavy po päty len tým, že mu skontrolujú tep. Tí zo strednou kapacitou budú vedieť do ktorej kategórie text patrí, tak ako je odznak na vojenskej uniforme (podľa hodnosti). Pre ľudí z menšou kapacitou bude ľahšie nájsť text ako je to z nádobkami na lieky, ktoré majú nálepky označujúce ich obsah. Po druhé je tu vysvetlenie slov názvu. To má tri časti: vysvetlenie názvu v sanskrte, vysvetlenie názvu v tibetštine a vysvetlenie významu názvu poukázaním na vzájomný vzťah medzi dvoma jazykmi. Pokiaľ sa jedná o prvú časť, sú rôzne dvôvody pre, ktoré sa názov uvádza v sanskrte. Obecne sa sanskrtský názov uvádza na začiatku prác, ktoré preložili locáwovia a realizovaní indickí panditovia počas ranných a neskorších období transmisie, lebo to inšpiruje dvôveru v autentický pôvod textu. Sanskrstý názov sa tiež dáva textom spísaným v Tibete, čo indikuje, že učenia sú v konečnom dôsledku odvodené z indickej tradície, ale tiež to poukazuje na to, že autor nie je nevzdelaný pokiaľ sa jedná o jazyk a tiež na vytvorenie priaznivých podmienok pre to, aby mohol učiť Dharmu bytosti v ich vlastnom jazykoch, ako je sanskrt (jazyk bohov), keď nakoniec dosiahne plné prebudenie. Vysvetlenie slov názvu začína frázou: "V jazyku Indie..."

z anglického jazyka preložil Kunzang, zdroj: www.lotsawahouse.org

*sgrol ma yan lag drug dang ldan. Tento posledný citát sa zľahka odlišuje v kun bzang bla ma’i zhal lung.
**Táto metafora hovorí o levovi, ktorý sa majestátnym sp
ôsobom obzrie za seba aby videl, akú vzdialenosť prešiel.