List priateľovi

Árja Nágárdžúna

V sanskrte: Suhrlekha
V tibetskom jazyku: Šepä Tringjig

Do anglického jazyka preložil Alexander Berzin

1. Ó ty, ktorý máš povahu dobrých kvalít, ktorý si sa stal
prostredníctvom cnostných činov ctihodným,
prosím načúvaj týmto (veršom) vo vznešenej metrickej kompozícii,
ktoré som zložil, za účelom (vštepenia)
zámeru pre pozitívnu silu, ktorá pochádza z (nasledovania)
výkladov reči Sugatu.

2. Práve tak, ako múdri uctievajú sochu Sugatu -
dokonca aj ak je z dreva - nezáležiac na tom, ako bola urobená;
podobne, hoci bude táto moja poézia chabá, prosím nepohŕdaj ňou,
keďže je založená na vyjadreniach posvätnej Dharmy.

3. Hoci už hojnosť zvučných slov Veľkého mudrca (Buddhu)
vstúpila do tvojho srdca,
nie je niečo, čo bolo vyrobené z vápenca, ešte belšie
v svetle zimného mesiaca?

4. Víťaz vyhlásil šesť (objektov) pre neustálu bdelosť:
Buddhu, Dharmu, Sanghu,
štedré dávanie, etickú disciplínu a nebeských dévov.
Buď si neprestajne bdelo vedomý dobrých kvalít týchto.

5. Vždy sa telom, rečou a mysľou zveruj
desiatim cestám cnostnej karmy;
odvracaj sa od omamných látok a podobne
sa tiež teš z živobytí, ktoré sú cnostné.

6. Po tom, ako si si uvedomil, že všetok majetok je pominuteľný
a bez esencie,
buď správnym spôsobom štedrý k
mníchom, bráhmanom, chudobným a tvojim príbuzným;
pretože po smrti niet lepšieho priateľa než je štedrosť.

7. Musíš sa zveriť etickej disciplíne, ktorá nie je
skompromitovaná,
nie je poškodená, ani skorumpovaná a ani prekročená.
Bolo povedané, že etická disciplína je základom
všetkých dobrých kvalít,
ako je zem (základom) pre všetko pohyblivé a nepohyblivé.

8. Štedrosť, etika, trpezlivosť, vytrvalosť, meditačná stabilita
a podobne rozlišujúca múdrosť, to sú nezmerné ďalekosiahle spôsoby jednania.
Rozširuj ich a staň sa Mocným pánom víťazných,
ktorý dosiahol druhý breh podmienenej existencie.

9. Ktorákoľvek rodina, kde ctia otca a matku,
bude spoločne s Brahmom a spoločne s učiteľmi;
bude známa tým, že ich ctí
a potom tiež dosiahne zrod vo vyšších ríšach.

10. Keď sa človek vzdá ubližovania, kradnutia, sexuálnej aktivity, klamania,
alkoholu a pripútanosti k jedeniu v nevhodný čas,
potešenia z vysokých postelí a sedadiel,
piesní, tanca a všemožných šperkov,

11. a prijme týchto osem vetiev, ktoré napodobňujú
etickú disciplínu oslobodených arhatov,
týchto dvadsať jeden sľubov dá mužom a ženám
príťažlivé telo boha z ríše túžob.

12. Ako nepriateľov vnímaj chamtivosť, podlosť, pretvárku,
pripútanosť, lenivosť, falošnú pýchu,
túžbu, nenávisť a nafúkanosť pre veľkosť vlastnej kasty,
výzor, vzdelanie, mladosť a moc.

13. Mudrc prehlásil, že starostlivosť je (mentálny) postoj
pre nektár (nesmrteľnosti),
zatiaľ čo ľahostajnosť je postojom pre smrť.
Preto na posilnenie tvojich cnostných zámerov v Dharme
potrebuješ mať vždy starostlivý prístup tým, že budeš vnímavý.

14. Ktokoľvek bol predtým ľahostajný
a neskôr rozvinie starostlivý prístup,
sa stane krásnym ako mesiac, keď ho opustili mraky,
ako Nanda, Angulimála, Adžatašatru a Udajana.

15. Teda, keďže niet skúšky rovnej trpezlivosti,
nesmieš dať hnevu príležitosť (sa objaviť).
Buddha prehlásil, že zbavenie sa hnevu
prináša dosiahnutie stavu nenávratu.

16. Prechovávaním nenávisti, mysliac si: "Tento ma urazil;
tento mi prekazil plány a tento ma porazil;
tento ma obral o majetok,"
Budú konflikty narastať čoraz viac.
Ktokoľvek sa zbaví nenávisti, má pokojný spánok.

17. Vedz, že myšlienky môžu byť ako obrazy namaľované
na vode, na zemi a na kameni.
Spomedzi týchto je pre ľudí s vášňami najlepšie byť ako to prvé,
zatiaľ čo pre ľudí s prianiami pre Dharmu je najlepšie byť ako to posledné.

18. Víťaz (Buddha) prehlásil, že slová ľudí sú troch druhov:
ako med, (ako) kvety alebo (ako) výkaly -
(menovite) tie, čo sú príjemné srdcu; tie, čo sú pravdivé a tie, čo vyjadrujú nepravdu.
Spomedzi týchto sa zbav tých posledných.

19. Sú štyri (druhy) ľudí: tí, ktorí sa zo svetla dostanú do svetla;
tí, ktorí sa z tmy dostanú do tmy;
tí, ktorí sa zo svetla dostanú do tmy
a tí, ktorý sa z tmy dostanú do svetla. Buď ako tí prví.

20. Ľudia sú ako plody manga: nezrelí, ale zdanlivo zrelí;
zrelí, ale zdanlivo nezrelí; nezrelí, čo vyzerajú byť nezrelí
a zrelí, čo vyzerajú byť zrelí.
Cháp, že sú takíto.

21. Nepozeraj po ženách druhých, ale ak ich náhodou uvidíš,
rozpoznaj ich v závislosti na ich veku
ako tvoju matku, tvoju dcéru alebo tvoju sestru. Ak sa objaví túžba,
dobre pouvažuj nad tým, (že ich telá sú) z podstaty nečisté.

22. Drž pevne svoju myseľ, keď začína blúdiť, akoby bola
ako tvoja učenosť, podobná dieťaťu, pripomínajúca poklad, či porovnateľná s tvojim životom.
Odvráť sa od potešení zmyslových objektov akoby boli ako
jed, otrava, zbraň, nepriateľ či oheň.

23. Zmyslové objekty prinášajú pohromu! Pán víťazov povedal,
že sú ako plod kimpaky - (sladké zvonka, ale trpké zvnútra).
Zanechaj ich! Ich železnými reťazami,
sú svetskí ľudia pripútaní k väzeniu opakujúcej sa samsáry.

24. Spomedzi tých, ktorí víťazia nad objektmi
neustále túlajúcich sa šiestich zmyslov
a tých, ktorí víťazia nad armádami nepriateľov,
uprednostňujú múdri tých prvých ako najlepších hrdinov.

25. Pozri na telo mladej ženy, samo o sebe,
odporným smradom pripomína nádobu pre všetky nečistoty,
ktorá preteká deviatimi dierami, je ťažké ju naplniť a je pokrytá kožou
a osve pozri aj na jeho ozdoby.

26. Tiež si uvedom, že chtivosť v tých, čo túžia (po zmyslových objektoch)
je ako (to, čo sa deje) s malomocným, ktorého zožierajú červy,
ktorý si pre svoje pohodlie založil oheň
avšak nenachádza úľavu.

27. Aby si uvidel najhlbšiu (pravdu), vytvor si návyk
venovať javom pozornosť správnym spôsobom.
Neexistuje žiadny iný protijed,
ktorý by mal také kvality ako tento.

28. Hoci môže niekto mať dobrú kastu, vzhľad a vzdelanie,
ak mu chýba rozlišujúca múdrosť a etika, nie je hodný úcty.
Keďže je to tak, kohokoľvek, kto má tieto dve kvality,
si treba ctiť, aj keby mu chýbali iné dobré vlastnosti.

29. Ó uskutočniteľ samsáry. Nemaj za objekt tvojej mysle
osem pominuteľných vecí sveta:
menovite, materiálny zisk a stratu, šťastie a nešťastie,
veci, ktoré sa príjemne počúvajú a ktoré sa počúvajú nepríjemne, chválu a pohanenie.
Buď (k nim) ľahostajný.

30. Nesmieš konať žiadne negatívne činy,
dokonca ani pre dobro bráhmana, mnícha, boha, či hosťa,
alebo tvojho otca, tvojej matky, tvojho dieťaťa, tvojej kráľovnej, či tvojich spoločníkov.
Oni si z pekelných plodov toho konania nevezmú ani malý diel.

31. Hoci ťa hocaké vykonanie negatívnych karmických činov,
asi nepretne okamžite ako meč;
aj tak keď príde smrť,
akékoľvek karmické následky sa objavia, budú zjavné.

32. Mudrc (Buddha) povedal, že dôvera, etická disciplína, štedrosť, počúvanie,
morálna zdržanlivosť, starostlivosť o to, ako tvoje činy pôsobia na druhých
a rozlišujúca múdrosť je sedem drahokamov vznešených (árjov).
Cháp, že iné, obyčajné drahokamy nemajú význam.

33. Hazard s kockami, vyhľadávanie (bezvýznamných) zhromaždení,
lenivosť, spoliehanie sa na nedobrých priateľov,
omamné látky a potulky nocou
prinášajú horšie zrody a úpadok tvojej slávy.
Týchto šesť zanechaj.

34. Učiteľ bohov a ľudí povedal vynikajúcim spôsobom,
že spomedzi všetkých pokladov je spokojnosť tým najlepším.
Teda buď úplne spokojný. Ak poznáš spokojnosť,
dokonca ak aj nemáš žiaden majetok, budeš dokonale bohatý.

35. Dobrý pane, práve tak, ako tí, čo majú veľké majetky, majú problémy,
to nie je prípad tých, čo majú málo túžob.
Koľko majú najprednejší z nágov hláv,
toľko problémov sa objavuje z (klenotov, ktoré nosia na) nich.

36. Vyhni sa (sobášu) s týmito tromi (druhmi) žien,
s tými, ktorý povaha je: spolčovať sa s tvojimi nepriateľmi - ako vrahyne,
pohŕdať svojimi manželmi - ako barónky,
alebo lúpiť a kradnúť dokonca aj drobnosti - ako zlodejky.

37. Ale tá, čo je ako sestra - rozumie si s tebou,
alebo ako priateľka - ide priamo do tvojho srdca,
alebo ako matka - praje si tvoje šťastie,
alebo ako slúžka - je poslušná - takú si cti ako rodinné božstvo.

38. Spoliehaj sa na jedlo v správnej (miere), ako na liek,
bez pahltnosti a odporu,
nie z márnivosti, alebo aby si sa predvádzal
a nie pre posadnutosť zdravím, ale len pre účel udržovania tela.

39. Pán slušných mravov, po tom, čo si strávil celý deň
a prvú a poslednú časť noci (cnostnými činmi),
ulož sa medzi týmito dvomi (časťami) k spánku s bdelou pozornosťou,
bez toho, aby si strávil svoj čas spánku neplodne.

40. Vždy správnym spôsobom medituj na lásku,
súcit, radosť a vyrovnanosť.
Dokonca aj keby si takto nedostal ten najvyšší (cieľ, nirvánu),
(aspoň) dosiahneš blaženosť Brahmovej ríše.

41. Prostredníctvom štyroch stavov dhjány mentálnej stability,
ktoré ťa zbavujú skúsenosti (objektov) ríše túžby, telesnej radosti,
mentálnej blaženosti a utrpenia,
dosiahneš šťastie rovné bohom nebeskej ríše Brahmov,
Žiarivého svetla, Plnej cnosti a Najväčšieho plodu.

42. Moc karmických činov, či cnostných alebo necnostných
sa odvíja od piatich aspektov:
od ich frekvencie; (od vášne, ) ktorá ich vedie;
neprítomnosti síl, ktoré tomu činu bránia;
(od úžitku, či škody, ktorú spôsobia) základni (voči ktorej sú smerované);
a od hlavných dobrých kvalít, ktoré má (ta základňa).
Preto sa usiluj v cnostných činoch (, ktoré majú týchto päť).

43. Práve tak ako pár štipiek soli dokáže zmeniť chuť malého množstva vody,
ale nie chuť rieky Gangy,
uvedom si, že malé negatívne činy sú vzhľadom
k ohromným koreňom cnosti, vskutku takéto.

44. Rozptýlenosť mysle a ľútosť, zlovôľa, zahmlená myseľ a ospalosť,
túžobné zámery a nerozhodné váhanie –
uvedom si, že týchto päť prekážok sú zlodeji,
ktorí kradnú klenoty cnostného (jednania).

45. Viera vo fakty, radostné úsilie a uvedomelosť,
pohrúžené sústredenie a rozlišujúca bdelosť
sú piatimi najvyššími krokmi v Dharme.
Usiluj o nich. Tieto sú známe ako sily a moci
a tiež to, čo ťa privedie k najvyššiemu bodu.

46. “Nevyšiel som poza chorobu, starobu, alebo smrť,
či odlúčenie od toho, čo je príjemné,
alebo poza to, čo mi spôsobí moja karma.”
Prostredníctvom brány tohto protijedu,
keď budeš takto opakovane premýšľať,
zabrániš tomu, aby si stal domýšľavým človekom.

47. Ak túžiš po vyššom zrode, či oslobodení,
uvykni sa na správny náhľad.
Lebo ľudia, ktorí majú zvrátený náhľad,
budú všetci zakúšať dozretie neúnosných (následkov).

48. Vedz, že ľudia, v skutočnosti, nepoznajú žiadne šťastie,
nie sú trvalí, nemajú ja, a nie sú čistí.
Tí, čo nemajú (tieto štyri) pozorné bdelosti
hľadia (na ľudí) štyrmi opačnými (spôsobmi)
a (toto) ich ničí.

49. Bolo povedané, že formy nie sú "ja",
"ja" nie je vlastníkom foriem,
"ja" nespočíva vo formách,
a formy nespočívajú v "ja".
Takýmto spôsobom cháp, že ostatné štyri uskupenia
sú (tiež) prázdne (od "ja", ktorého existencia je nemožná).

50. Uskupenia (nepochádzajú) z naplneného priania,
ani z (večného) času,
ani z prvotnej hmoty, ani z esencie,
ani z mocného stvoriteľa Íšvaru a ani nie bez príčiny.
Vedz, že sa objavujú z nevedomosti, karmických činov, a lipnutia.

51. Považovanie zvrátenej morálky, či jednania za to najlepšie,
nahliadanie tela nesprávnym spôsobom a nerozhodné váhanie -
Uvedom si, že tieto jarmá sú prekážkami
v bráne do mesta oslobodenia.

52. Oslobodenie závisí na tebe samom.
Keďže niet (čo získať) z pomoci druhých,
usiluj sa v (uskutočnení) štyroch právd
prostredníctvom (získania) vlastníctva počúvania, disciplíny,
a stability mysle.

53. Vždy sa cvič vo vyššej etickej disciplíne, vyššej rozlišujúcej bdelosti,
a vo vyššom mentálnom (sústredení).
Sto plus (sto) a päťdesiat plus (tri)
(mníšskych) cvičení (tvorí) prvý (vyšší výcvik)
a tri vyššie (výcviky) sú v ňom zhrnuté v plnej miere.

54. O Mocný pane, Sugata (Buddha) naznačil, že
bdelé vedomie charakteristického (jednania) tela
je jedinou cestou, po ktorej treba ísť.
Drž sa jej pevne, (dobre) si ju stráž.
Skrz úpadok bdelého vedomia, sa rozpadnú všetky princípy Dharmy.

55. Mnohé veci môžu zničiť tvoj život: je nestálejší
ako bublina na rieke, ktorú (na hladinu) vrhol vietor.
Akékoľvek oddialenie (smrti) by sa ti prihodilo -
vydýchnuť (po) nadýchnutí
a prebudiť sa po tom, čo si zaspal - je mimoriadne úžasné.

56. Koniec tela je, že skončí v popole, bude vysušené alebo zhnije,
alebo sa nakoniec stane výkalom. Uvedom si, že
keďže nemá žiadnu esenciu, je niečím, čo bude na konci strávené,
čo vyschne, zhnije alebo bude rozžuté na kúsky.

57. Dokonca aj keď zem, hora Méru a oceány –
tieto fyzické telesá –
zhoria pod páľavou siedmych sĺnk,
že nezostane ani ich popol,
čo povedať o niečom tak krehkom,
ako je telo muža?

58. Teda všetky tieto sú pominuteľné bez pevnej "duše",
nie sú útočiskom ani ochrancom ani miestom odpočinku.
Preto, najvyšší spomedzi ľudí, musíš rozvinúť zhnusenie
voči opakujúcej sa samsáre: nemá žiadnu esenciu ako banánovník (,ktorý je zvnútra dutý pozn. prekl.).

59. Keďže dokonca ťažšie, než stretnutie sa korytnačky
s dierou v osamelom jarme, ktoré sa nachádza na oceáne
je dosiahnutie ľudského stavu zo stavu lezúceho zvera,
pričiň sa nech sa (toto dosiahnutie) s ľudskými schopnosťami stane plodným
prostredníctvom praxe svätej Dharmy.

60. Ešte bláznivejšie, než keď niekto použije
zlatú nádobu zdobenú klenotmi na zvracanie
je že, keď sa niekto narodil ako človek
koná negatívne činy.

61. (Teraz) máš štyri veľké kolesá:
žiješ v krajine, ktorá je príhodná (pre Dharmu),
spoliehaš sa na sväté bytosti, si prirodzene duchovný
a aj v minulosti si vytváral zásluhy.

62. Mudrc (Buddha) povedal, že spoliehanie sa na duchovného majstra
(prináša) úplne naplnenie duchovného života.
Preto sa spoliehaj na sväté bytosti.
Toľkí dosiahli mier (nirvány)
spoliehajúc sa na Víťazných.

63. Znovuzrodenie ako niekto, kto má nesprávny, zvrátený náhľad,
ako zviera, hladný duch alebo v neradostnej ríši
alebo zrodenie na mieste, kde sa nevyskytujú slová Víťazného
alebo ako barbar
v divokej odľahlej oblasti, či ako hlupák a tupec,

64. alebo ako dlho žijúci boh - zrodenia ako ktorékoľvek (z týchto)
sú ôsmimi chybnými stavmi, v ktorých nie je sloboda.
Potom, čo si zistil, že títo nemajú žiadnu slobodu,
usiluj za účelom odvrátenia sa od ďalšieho zrodu.

65. Dobrý pane, rozvíjaj odpor k opakujúcej sa samsáre,
ktorá je zdrojom mnohých utrpení (ako je) neschopnosť
(získať) veci, ktoré chceš,
smrť, choroba, staroba a viac,
počúvaj o aspoň niektorých z týchto chýb.

66. Keďže sa otec (môže zrodiť) so štatútom syna,
matka so štatútom ženy;
tí, ktorí boli nepriateľmi so štatútom priateľov;
a môžu sa objaviť (aj) obrátené situácie,
kvôli tomu nie je v samsárických stavoch istota.

67. Každá (bytosť) vypila viac mlieka než vo (všetkých) štyroch oceánoch,
no i tak s pokračujúcimi samsárickými
(zrodmi) obyčajných bytostí,
ešte ostáva omnoho väčšie množstvo než je toto, ktoré vypijú.

68. Kopa tiel každej bytosti by bola masou
rovná hore Méru alebo by ju prekonala.
A pri guľôčkach vo veľkosti kameňa alebo borievky,
nestačí v skutku ani zem na spočítanie (koľko krát
bola každá bytosť) matkou (každej bytosti).

69. Po tom, ako sa staneš Indrom, ktorý je hodný úcty sveta,
opäť spadneš na zem silou karmy.
Dokonca aj keď zmeníš svoj stav na stav univerzálneho vládcu, Čakravartina,
neskôr sa v samsárických stavoch zmeníš na niekoho vo
v pozícii sluhu.

70. Po tom, čo si si dlhú dobu užíval potešenie z dotykov
pŕs a stehien panien v ríšach vyššieho zrodu,
sa budeš musieť opäť zveriť neúnosnému dotyku
nástrojov na drvenie, sekanie a spútavanie v peklách.

71. Po tom, čo si dlho prebýval na výšinách hory Méru,
s najskvelejším potešením, ktoré ti leží pri nohách,
ťa opäť zasiahne neúnosná bolesť
brodenia sa cez dymiace žeravé uhlíky a zahnívajúcu bažinu.
Premýšľaj o tom!

72. Po tom, čo ťa obsluhovali panny z ríš vyššieho zrodenia
a zabával si sa v príjemných a krásnych hájoch
opäť ti odseknú nohy, ruky, uši a nos
v miestach podobných hájom, kde sú listy ako meče.

73. Po tom, čo si sa kúpal s nebeskými pannami, ktoré majú nádherné tváre
v Nežne tečúcich (nebeských riekach) ktoré majú zlaté lotosy,
budeš opäť uvrhnutý do Neprekročiteľných pekelných riek
s neúnosne žieravými vriacimi vodami.

74. Po tom, čo si získal mimoriadne potešenia
žiaducich zmyslových objektov nebeských ríš
a potešenia stavu Brahmu
ktoré sú prosté pripútanosti, sa budeš musieť opäť zveriť
neprerušenému kontinuu utrpenia
z toho, že budeš palivom pre ohne
(neradostnej ríše) neochabujúcej bolesti.

75. Po tom, čo si dosiahol stav slnka alebo mesiaca
s tým, že svetlo tvojho tela ožaruje bezpočetné svety
sa opäť ocitneš v hlbokej temnote
a neuvidíš ani svoju vystretú ruku.

76. Tak dovoľ, nech pozitívna sila z (poznania, že samsára)
má takéto chyby
posilní svetlo lampy tvojej trojitej (praxe)
(inak) budeš sám uvrhnutý do neobmedzenej temnoty
ktorú nezaženie ani slnko ani mesiac.

77. Obmedzené bytosti, ktoré konajú chybné činy
čaká neustále utrpenie v neradostných ríšach:
(Známych ako) Oživujúca, Čierne vlákno, Intenzívne spaľujúca
Drviaca, Zavíjania, Nekončiacej bolesti a podobne.

78. Niektorých lisujú ako sezam, a podobne sú iní
drvení na prach podobný najjemnejšej múke.
Niektorých rozrežú pílami a podobne iných
rozseknú neznesiteľnými ostrými sekerami.

79. Podobne iných nútia piť až do úplného naplnenia
planúce vývary roztaveného, vriaceho tekutého (železa)
a iných napichujú skrz naskrz
na ostnaté železné koly planúce plameňmi.

80. Niektorí, čo ich premôžu zúrivé psy s oceľovými tesákmi,
vzpínajú ruky k nebesám
a iným, ktorí sú bezmocní, vyďobú havrany z ostrými železnými
zobákmi a drásajúcimi pazúrmi (oči).

81. Niektorí; ktorým spôsobujú červy, rôzne ploštice, ovady
a desaťtisíce čiernych sršňov také ukrutné
zranenia, ktorých je neúnosné sa dotýkať;
budú zjedení a spľundrovaní a tak kričia s nárekom.

82. Niektorí horia v mase planúceho uhlia, bez prestania
a s rozďaveným ústami
a niektorí sa varia vo veľkých kotloch zo železa
vznášajúc sa hore nohami ako ryžové knedlíky.

83. Ktokoľvek s negatívnou karmickou silou, kto sa nevyľaká na tisíc spôsobov,
po tom, ako počul o nezmerných utrpeniach v neradostných ríšach
od ktorých je oddelený púhym zastavením jediného dychu
musí mať srdce (tvrdé) ako diamant.

84. Pretože už samotný pohľad na maľby neradostných ríš,
počúvanie o nich, pripomínanie si (ich obrazov) v mysli,
čítanie o nich alebo (pozeranie) hier (o nich)
vytvára v tebe hrôzu,
čo potom povedať o tom, keď ich vlastne musíš zakúšať
ako neúnosný plod (tvojej negatívnej karmy)?

85. Tak ako spomedzi všetkých potešení, je to z vyčerpania lipnutia
ustanovené ako pán všetkých potešení,
sú tiež zo všetkých utrpení, utrpenia z neradostných ríš tie najneznesiteľnejšie.

86. Avšak akékoľvek utrpenie by mohlo v tomto (svete) byť,
keby ťa násilne po celý deň bodali tristo kopiami,
to sa ani zhruba (nepribližuje), to ani nezodpovedá ani zlomku
z najmenších utrpení v neradostných ríšach.

87. Hoci aj prežívaš mimoriadne neúnosné utrpenia ako sú tieto
po stovky miliónov rokov,
dovtedy kým sa nevyčerpá tvoja ničivá (karmická) sila,
taký život neopustíš.

88. Semienka týchto plodov ničivej sily
sú chybnými činmi tvojho tela, reči a mysle.
(tak) sa zo všetkých síl usiluj, aby
si nikdy nemal z nich ani len odrobinku.

89. Dokonca aj v stave zvieracieho zrodu,
sú všemožné druhy utrpenia:
(Zvieratá) sú zabíjané, zväzované, bité a tak ďalej.
Tí, ktorí sa vzdali (schopnosti) konať cnostne,
ktorá vedie k (stavu) mieru,
budú musieť zakúšať ukrutné požieranie sa navzájom.

90. Niektorých zabijú kvôli ich perlám, či vlne,
alebo kostiam, mäsu, či kožušine,
zatiaľ čo iných, ktorí sú bezmocní, donútia k otroctvu,
kopú ich, udierajú päsťami, či bičmi, alebo hákmi, či bodákmi.

91. Hladní duchovia majú tiež neprerušený prúd utrpenia,
ktorý pramení z toho, že hladujú za tým, po čom túžia.
Musia sa zveriť obzvlášť neúnosnému (stavu)
ktorý vyvstáva z toho, že sú hladní, smädní, je im zima, horúco a majú strach.

92. Niektorí majú bruchá tak (veľké) ako je veľká hora,
(tie sú spojené) s ústami, ktoré sú iba ako ucho ihly,
mučí ich hlad, nemajú schopnosť
zjesť ani najmenší kúsok špiny, ktorý niekto odhodil.

93. Niektorí majú nahé telá - len kosť a kožu,
sú ako uschnuté kmene palmýrových paliem;
zatiaľ čo iným žhnú do tmavej noci z úst (plamene)
a ako jedlo musia jesť planúci piesok, ktorý im sypú do úst.

94. Niektorí z nižších tried nenachádzajú ani špinu
ako je hnis, či výkaly, alebo krv a podobne
udierajú sa navzájom do tváre a hlcú mokvavý hnis
ktorý steká zo strúm na ich krkoch.

95. Im sa v lete zdá aj mesiac byť horúcim
a v zime aj slnko mrazivým;
zdá sa im, že stromy sú očesané od plodov
už len keď na ne pohliadnu
a pripadá im, že rieky vyschli.

96. Telá niektorých pevne zväzuje
kotviace lano karmy ich chybných činov,
ktoré ich núti zveriť sa neprestajnému utrpeniu
bez toho, aby zomreli po tisícich, či desaťtisícich rokoch.

97. Akékoľvek sú utrpenia, (všetky) jednej chuti,
ktoré sa takto dostávajú hladným duchom,
ich príčina je, že sa ako ľudia tešili z lakomstva
a Buddha povedal, že lakomci sú mrzkí.

98. Hoci (majú nebeské bytosti) s vyšším štatútom veľkú rozkoš,
úroveň ich utrpenia v čase smrti
a ich úpadok je väčší než to.
Po zvážení toho, by úctyhodní ľudia nikdy viac netúžili po
vyčerpateľných vyšších zrodoch.

99. “Farba tvojho tela stratí svoju krásu;
netešíš sa zo svojich trónov; tvoje vence z kvetov zvädnú;
tvoje oblečenie začne smrdieť; a z tvojho tela vzchádza pot,
čo sa predtým nedialo,”

100. (Týchto) päť skorých znakov, ktoré predznamenávajú tvoju smrť a úpadok
z vyššieho stavu
sa objavujú nebešťanom v stavoch vyššieho zrodenia,
práve tak, ako sa (objavujú) znaky smrti ľuďom na zemi
a predznamenávajú blížiacu sa smrť.

101. Ak im v čase úpadku z nebeských svetov
neostáva žiaden zvyšok
z celej konštruktívnej sily, menia sa potom
bez toho, aby to mali pod kontrolou na stav zrodu zvieraťa,
hladného ducha,
alebo bytosti lapenej v neradostnej ríši, nech už je to ktorákoľvek.

102. Polobohovia majú tiež veľké mentálne utrpenie
a to kvôli nepriateľstvu voči sláve nebešťanov, ktoré majú v povahe.
Hoci sú inteligentní, nedokážu vidieť pravdu
pre zatemnenia (ich) stavu zrodu.

103. Keďže je opakujúca sa samsára takáto, nie je nič úžasné zrodiť sa
ako nebešťan, človek, bytosť neradostnej ríše, hladný duch alebo zviera.
Tak vedz, že znovuzrodenie je niečo, o čom sa ukáže,
že (to nie je nič viac) než nádoba pre mnohé ujmy.

104. Tak, aj keby sa ti náhle vznietil oheň na hlave, či na tvojom odeve,
vzdaj sa pokusov o ich uhasenie a miesto toho sa usiluj
v smere snahy o uhasenie ďalšieho nutkavého zrodu.
Niet potreby, ktorá by bola nadradená tejto.

105. S etickou disciplínou, rozlišujúcou bdelosťou a mentálnou stálosťou
dosiahni najvyšší stav nirvány, pokojný, skrotený a bez poškvŕn,
bez starnutia, bez umierania a nevyčerpateľný,
nezávislý od zeme, vody, ohňa a vetra, slnka a mesiaca.

106. Bdelé uvedomenie, bdelosť rozlišujúca javy, vytrvalosť,
radosť, pružnosť, meditačné pohrúženie a vyrovnanosť -
toto je sedem vetiev (, ktoré sú príčinou) pre očistený stav:
sú sieťou konštruktívnych faktorov, ktoré prinášajú dosiahnutie nirvány.

107. Bez rozlišujúcej bdelosti, niet mentálnej stability
a bez mentálnej stability tiež niet rozlišujúcej bdelosti.
Ale ktokoľvek, kto má obe, bude schopný urobiť oceán (svojej) nutkavej existencie
mláčkou v odtlačku kopyta vola.

108. (Buddha,) príbuzný Slnka, vyhlásil, že je
štrnásť (bodov, ku ktorým) nebude dávať svetu (odpoveď).
Nech sú čímkoľvek, nepremýšľaj o nich.
Myseľ, ktorá sa nimi (zapodieva),
nie je tá, ktorá dokáže upokojiť (utrpenie).

109. Z nevedomosti sa objavujú karmické impulzy,
z nich sa objavuje vedomie, z neho meno a forma,
z nich pochádzajú zmyslové schopnosti
a z nich kontaktujúca bdelosť, tak to prehlásil znalý Mudrc.

110. Z kontaktujúcej bdelosti,
sa objavuje pociťovanie (úrovne šťastia),
na základe pociťovania začína vyvstávať lipnutie,
z lipnutia sa rozvíja vrhajúca tendencia,
z nej impulz pre ďalšiu existenciu
a z impulzu pre ďalšiu existenciu, znovuzrodenie.

111. Keď nastalo znovuzrodenie, tak sa objaví mimoriadne veľké množstvo
utrpenia, ako je zármutok, choroba, starnutie,
nestretnutie sa s tým, po čom túžime a strach zo smrti,
ale zastavením znovuzrodzovania ustanú aj všetky tieto utrpenia.

112. Toto vzájomne závislé povstávanie,
najviac opatrovaný klenot v poklade
výrokov Víťazného, je hlboké.
Ktokoľvek ho nahliada správnym spôsobom, vidí Buddhu,
Najvyššieho znalca skutočnosti.

113. Správny náhľad a živobytie a úsilie,
bdelé uvedomenie a meditačné pohrúženie,
správna reč a správne jednanie
a správne zmýšľanie sú ôsmimi vetvami cesty:
Je treba, aby si na nich meditoval za účelom toho, aby si si priniesol
mier (nirvány).

114. Toto znovuzrodenie je utrpenie, to, čo sa volá lipnutie
je toho širokosiahlym pôvodcom;
zastavenie toho je oslobodením a cesta
pre dosiahnutie toho je osemdielna:
sú to tie vetvy cesty Árjov.

115. Keďže je to tak, potrebuješ sa vždy usilovať o to,
aby si videl Štyri pravdy árjov.
Dokonca aj tí hospodári, ktorí majú v hrsti veľké svetské bohatstvo
dokážu s bdelosťou prebrodiť rieku
rušivých emócií.

116. Ktokoľvek dovolil Dharme, aby sa (v ňom) manifestovala -
takí ľudia, nie sú v skutku (bytosťami), ktoré by spadli z nebies;
nie sú (bytosťami), ktoré vyrašili ako obilie
z lona zeme,
boli to predtým len obyčajní ľudia, ktorí boli závislí
na svojich rušivých emóciách a tak,

117. načo (ti) radiť viac, Nebojácny?
Najdôležitejšia rada, ktorá je k úžitku je táto:
Skroť svoju myseľ! Víťazný majster prehlásil:
“Myseľ je koreňom Dharmy.”

118. Nech sú pokyny v týchto slovách pre teba akékoľvek,
bolo by aj pre mnícha ťažké ich dokonale dodržiavať.
(Tak sa pokús) o to, aby sa esenciálnou podstatou tvojho jednania
stali ktorékoľvek aspekty z týchto, (ktoré dokážeš pojať)
a tým, že sa odovzdáš dobrým kvalitám, ktoré z toho (plynú),
urobíš tento život zmysluplným.

119. Po tom, ako si sa potešil zo všetkých cnostných (činov) každého
a plne si ich venoval pre dosiahnutie stavu Buddhu,
vrátane troch aspektov tvojho vlastného dobrého jednania
tak potom s touto hromadou pozitívnej (sily) z toho,

120. Ovládneš v bezpočte zrodov všetky jógy
vo svetoch bohov a ľudí
a postaráš sa o množstvo ubiedených bytostí
s jednaním Árju Avalókitešvaru,

121. po tom, ako prijmeš posledné znovuzrodenie a zbavíš sa
choroby, staroby, túžby a hnevu,
urob ten život nezmerne dlhým ako strážca sveta,
ako Víťazný majster Amitábha v (jeho) Buddhovskom poli.

122, 123. Po tom, ako rozšíriš naprieč nebeskými ríšami, priestorom
a na povrchu zeme
nepoškvrnenú slávu rozlišujúcej bdelosti, etickej disciplíny a štedrého dávania a následne po dosiahnutí mocného stavu Víťazného - ktorý ľuďom na zemi a nebešťanom vo vyšších ríšach úplne a s konečnou platnosťou utišuje ich pôžitok z potešení s nádhernými mladými pannami a z iných pôžitkov,
inými slovami, ktorý pre masy obmedzených bytostí,
ktoré sú ubiedené svojimi rušivými emóciami,
utišuje ich strachy, ich zrody a ich smrti -
potom dosiahni najvyšší stav,
ktorý je poza pominuteľným svetom: ktorý je len menom; je nebojácny vo svojom mieri; nestarnúci; ktorý nikdy nemá chybu.

27 veršov o výcviku mysle

Dže Congkhapa, pán Dharmy Troch ríš.

1.
S bdelo nastavenými telom a mysľou,
sa zanietene klaniam pred tými vzácnymi bytosťami,
ktoré zvíťazili nad všetkými obmedzujúcimi konceptmi,
a pred ich duchovnými dcérami a synmi.
Nech teraz rozkvitne vesmírna oslava čistej poézie,
ktorá tak dokonale vyjadruje najvznešenejšie učenie
tých víťazných mudrcov a dedičov ich múdrosti
ako nezmerná záhrada počas nekonečnej jari.

2.
Hľaď pokojne jasným okom pradžňáparamity
na manifestáciu sveta, túto tapisériu nemajúcu počiatok,
ktorá je utkaná zo žiarivých karmických vlákien cítiacich bytostí
a počúvaj harmonickú symfóniu vzájomnej závislosti.
Úplne očisti aj od najmenšieho tieňa negativity
tento nezmerný priestor zjavného zápasenia a konfliktu.
So zámerom čírym ako diamant zasej všade dôveru.
S múdrosťou podobnou zrkadlu ustáľ všetky zmätené mysle.

3.
Ak nie sú tiene negativity odstránené okamžite,
získa táto zvláštna, bezpodstatná neprítomnosť svetla
veľkú moc s každým novým činom,
až do tej miery, keď ani tí, čo rozumenjú nebezpečiu negativity,
nebudú mať dostatok síl, aby si zvolili cestu Jasného svetla.
Dokonca ani tí, čo študujú filozofiu a sú výreční,
nie sú schopní sa oslobodiť z iluzórnej temnoty.

4.
Celá škála bojujúceho a ašpirujúceho ľudstva
- od detinských ľudí až po pokročilých meditujúcich
trpí bolestivou ilúziou lipnutia
na týchto prázdnych tieňoch, keď sa prostredníctvom sebeckých
činov a zámerov napĺňajú karmickou silou.

5.
Toto zjavné puto, toto lipnutie na tieňoch,
tvoria reakcie na potešenie a bolesť
a je zjavne či skryte zakorenené v sebeckej motivácii.
Tie vzácne bytosti, ktoré vyšli poza (obmedzenia),
ktoré spočívajú po celý čas v blaženosti ako Buddhovia,
jasne vedia, že pravá prirodzenosť reakcií
a ich následkov je bez vlastnej podstaty.
Ale nezmerná spústa sebestredných bytostí,
ktoré sa neústupne pútajú k sebeckej motivácii,
sa preto ani trochu nedokáže oslobodiť,
či ani vzdialiť od sebestrednosti.

6.
Mali by sme pozorne a do hĺbky meditovať
o tom, aká nevyhnutne zväzujúca je povaha negativít
a naučiť sa pozorne a neomylne rozlišovať
medzi činmi, ktoré popierajú drahocennosť druhých
a činmi, ktoré sú v súlade a so súdnosťou sa starajú o druhých.
Z tohto jasného náhľadu sa zriekni všetkej negativity
a s plným nasadením zo srdca sa usiluj
byť všade úplne v súlade so všetkým životom.

7.
Semienkami činov sú pozitívne a negatívne zámery.
Akýkoľvek zámer vedome zakorenený v nesebeckej motivácii,
túžiaci len po čírom dobre pre všetky bytosti
položí pre dobro pevný základ
a bude všade vytvárať bohaté výsledky dobra.
Akýkoľvek zámer, ktorý je čo i len trochu oslabený sebeckou motiváciou
podrýva ako základ nášho života, tak aj jeho plody.
Zámer je jediná tvorivá sila existencie.

8.
Lipnutie na zámere zvíťaziť nad druhým,
túžba prospievať na účet akejkoľvek bytosti
alebo pestovanie akýchkoľvek predsudkov voči akejkoľvek bytosti
na základe osobných pocitov príťažlivosti, či odporu,
tieto sú samé o sebe príčinou akéhokoľvek utrpenia, ktoré existuje
v osobnom živote i v celom vesmíre.
Mali by sme neprestajne meditovať o tejto prevratnej pravde
a byť si jej vedomý v každý okamih našej existencie.

9.
Tí, ktorí sa pokúšajú klamať slovami rady,
ktorí všemožne vyzdvihujú sebectvo a znevažujú nesebectvo,
sa beznádejne strácajú v úzkoprsej obmedzenosti
posadnutí svojími vlastnými sebeckými záujmami.
Takí ľudia robia jedinú chybu v celom vesmíre,
odvracajú našu drahocennú starosť a záujem o druhých k nám.
Toto klamstvo nielen že vyjadruje nenávisť voči Buddhovej múdrosti,
ale je aj absurdným pokusom zničiť Buddhovskú prirodzenosť vlastnú všetkým.

10.
Aby sme sa vyhli tejto katastrofálnej ceste nenávisti,
je treba nechať vzniknúť v prúde vedomia
materskú myseľ dokonale pozitívnych zámerov
ku všetkým bytostiam ako k milovaným deťom.
Táto myseľ láskavosti, ktorá je najzručnejšia v láskavej starostlivosti,
odhaľuje nezmernú hodnotu každého jedného života,
pričom preukazuje, že súcit je zmyslom existencie.
Ale otupená myseľ s negatívnym nastavením, ktorá jedná slepo
bez ohľadu na drahocennosť druhých,
vyciciava z ľudského života nektár zmysluplnosti.
Rozvíjaj pilne nesebeckú lásku,
ktorá transformuje každú myšlienku a čin
na hmatateľnú pomoc pre cítiace bytosti.

11.
Metóda, ktorú učili prebudení mudrci,
pre rozvoj zručnej mysle láskavosti
je odťať koreň sebeckých projekcií
opakovaným a intenzívnym štúdiom Prádžňápáramity,
meditujúc jednobodovo na jej esenciu
v stave kontemplatívneho pokoja a stability.
S jasnosťou a úprimnosťou takej koncentrácie,
sa projikované svety sebeckej túžby roztopia
v slnečnom svite meditácie, ako stavby z ľadu
a odhalia úžasné tajomstvo našej existencie,
jej totálny význam a konečné odôvodnenie,
čo je aktívny súcit pre všetky cítiace bytosti.

12.
Taká meditačná prax vynáša na svetlo
myseľ, v ktorej je predstaviteľná len láskavosť pre druhých,
ktorá je neustále vďačná všetkým milovaným bytostiam
za nezmernú láskavosť, ktorú zo seba vydávali
od času bez počiatku, ako matky, otcovia,
deti, priatelia, mecenáši a učitelia.
Táto dobrotivá myseľ pozná len neprestajnú túžbu
prospieť všetkým týmto požehnaným bytostiam bez výnimky
akýmkoľvek spôsobom a na akejkoľvek predstaviteľnej úrovni.

13.
Jasne si pamätať v každom okamihu
láskavosť, ktorú nám vyjadrili všetky bytosti
a pestovať intenzívnu a neprestajnú túžbu
oplatiť čo i len malú časť tejto láskavosti,
odhaľuje význam života vo všetkých svetoch.
Človek, ktorý odmietne úprimne odpovedať
na toto volanie k všeobjímajúcej láskavosti a súcitu
je na nižšej úrovni rozvoja než zvieratá,
ktoré sú schopné prežívať ohromnú vďačnosť.

14.
Tí, ktorí bez zaváhania objímajú a nežne slúžia
v tomto veku úpadku všetkým trpiacim bytostiam,
tak ako sa milujúca matka starostlivo stará
dokonca aj o najvrtošivejšie zo svojich detí,
tí sami sú učiteľmi svätého života,
ktorí skutočne kráčajú po ceste Buddhu.

15.
Myseľ, ktorá oddane a neúnavne
slúži cítiacim bytostiam a pozdvihuje ich,
je čírou dobrotou, ktorá neustále daruje samú seba,
jej dôvera v neustále šírenie dobroty ku všetkým ostaným mysliam
im takto prospieva najpriamejším spôsobom.
Zo všetkých možných foriem úžitku na akejkoľvek úrovni
je najvyšším učiť prax lásky -
túto nezlomnú dôveru vo všeobecnú dobrotu,
priamym odkazom bdelosti súcej bez ja,
ktorý jasne plynie z mysle do mysle
v súlade s potrebou a kapacitou každej mysle.
Toto je skutočné učenie, ktoré hmatateľne odkazuje
živú energiu všeobecnej dobroty,
ktorá bude v príjemcovi navždy aktívna-
dokonca aj v najpalčivejších časoch krízy
a nikdy sa nevyparí do púhych slov alebo konceptov.

16.
Počas tejto blaženej praxe neustáleho pestovania
úžasnej neustále rozširujúcej sa mysle dobroty
zmizne aj najmenší nedostatok zdieľanej radosti
a bdelosť sa stane pozornejšou a menej sebestrednou,
zatiaľ čo sebecké vášne a konceptuálne projekcie,
ktoré tvoria tento obmedzený svet konvencií,
budú postupne zmazané a my budeme úplne oslobodení.
Žiarivé slnko všeobjímajúceho súcitu žiari bez prekážok.
Duch úprimnej lásky v každej myšlienke a čine
tvorí spontánne vyžarujúce slnečné svetlo,
ktoré bez úsilia roztápa hmlu sebectva
a ohromne posilňuje naše neustále snaženie pre všetký bytosti.

17.
Bytosti si prospievajú navzájom, či už vedome alebo nevedome.
Dokonca aj nepriatelia sú nam na nenápadným spôsobom na prospech.
Tí, ktorí jasne vnímajú tento radikálny princíp,
nenachádzajú žiaden samostatný objekt pre nenávistné myškienky.
Nachádzajú len priateľov,
podporovateľov a neoddeliteľné spriaznené bytosti.
Tento vhľad zabraňuje agresívnemu zmýšľaniu
a dovoľuje mysli sa nekonečne rozširovať
do cnosti, štedrosti a súcitu.

18.
Nikdy ani v najmenšom nepovzbudzuj nepriateľskosť,
nikdy neváhaj prijať starosti druhých,
venuj úplnú pozornosť každému altruistickému podnetu,
ktorý sa objavu v prúde rýdzej prítomnosti.
Rozjímaj o náuke o nesebeckom súcite,
upokoj a rozjasni búrlivú záplavu
sebestrednej mysle najsladšou meditáciou.
Zriekni sa nezmyselného sebeckého života.
Oddaj sa skutočnému významu existencie,
spontánnemu aktívnemu súcitu pre všetko živé.
Ak neodmietneš sebestrednu motiváciu,
nikdy neoslobodíš jemné tendencie mysle
od hrubej či jemnej náchylnosti k negativite.

19.
Premeň intenzívnu aktivitu denného života
na harmonický výraz a učenie o pravde
tým, že si s láskou pripomenieš a necháš si pripomenúť,
že horké temné plody odmietania druhých
sú jedovaté a treba sa im pozorne vyhnúť,
zatiaľ čo sladké žiarivé plody podporovania druhých
sú životodárne a treba si ich užívať.
Skutočné potešenie existuje len v službe druhým
a utrpenie vyviera zo škodenia druhým
alebo z intenzívneho ignorovania potrieb cítiacich bytostí,
z ktorých sú s nami všetky blízko spojené
ako naši drahocenní matka a otec.

20.
Také intenzívne je prostredie vzájomnej závislosti všetkých,
že aj najmenšia pozoronosť a pomoc druhým
morálne pozdvihuje nás a celé ľudstvo,
zatiaľ čo najmenšia ľahostajnosť alebo zanedbanie druhých
vytvára morálnu škodu pre nás a našu civilizáciu.
Aj najmenšia iskrička zlovôle k druhým bytostiam
môže prepuknúť do horzného lesného požiaru,
ktorý spáli ohromné šíravy zásluh.
Dokonca aj najmenšia negatívna reakcia, či zlovoľné prianie
široko roztvára v celom našom bytí kanály
pre život ničiace jedy negativít
a život zatemňujúce tiene sebeckosti.

21.
Odožeň od drahocenného ľudstva
tieto smrteľné dávky, tieto zlovoľné tiene,
pestovaním inštinktívneho obdivu a lásky
k tým, kto praktikujú cestu nesebeckosti.
Obdivuj takých bódhisattvov pre ich nezvratný sľub,
ostávať nablízku zápasu cítiacich bytostí
ako majáky lásky a ako svetlo panoramatickej vízie.

22.
Akonáhle sa identifikujejte s touto žiarivou životnou cestou,
budeš prežívať každý okamih ako presiaknutý blaženosťou
ochutnávajúc potešenie súcitných odpovedí
aj na najnegatívnejšie činy ostatných bytostí.
Složil som túto báseň z nadšenej záľuby
v ďalšom posilnení diamantovo ostrého presvedčenia
tých, ktorí už nasledujú cestu múdrosti.

23.
Ohliadajúc sa späť na tieto bohaté verše
vnímam bohatú hostinu poézie,
ktorú je ľahké stráviť a jasne pochopiť.
Úplne v súlade s náukou sútier
a s hlbokými realizáciami prebudených mudrcov
sú tieto slova plné hlbokej výživy.
Kontemplovanie ich rôznych úrovní významu
nie je len ochutnávaním nektáru múdrosti,
ale je chôdzou po vznešenej ceste súcitu.

24.
Táto prekvapujúca báseň zhŕňa do niekoľkých veršov
hlboké a rozsiahle učenia mojej línie.
Zložil som tieto melodické riadky,
ktoré sú ako nebeské klenoty plniace priania,
aby som prispel mysliam všetkých milovaných bytostí.
Tí, ktorí majú silnú kapacitu pre meditáciu v jednaní,
prehĺbia svoj vhľad do povahy skutočnosti
nasledovaním týchto slov do srdca Buddhu.

25.
Niektorí autori zväzujú komplexné uzly filozofických termínov,
zatiaľ čo iní nesúvisle blúznia ako pomätení.
V najkrajšej pustovni snežných hôr Tibetu,
sa tento poeta známy ako Neustále šíriaca sa myseľ dobroty
pokúsil písať bohato a s jasnosťou.

26.
Nech blaženosť spojenia
prádžni s nežným súcitom
padá ako sladký letný dážď z tmavomodrých oblakov,
nech sa motivácia dobroty, zručne a pôvabne
otvorí zábleskami rýdzej prítomnosti.
Nech sa cítiace bytosti v každej ríši a v každom stave
tešia zo svojej vzenešenej existencie ako z dynamickej hry
štyroch spôsobov manifestácie Pána Buddhu:
priehľadnej (dharmakáje), univerzálnej (svabhavikakáje),
nebeskej (sambhogakáje) a pozemskej (nirmanakáje).

27.
Po tom, ako som sa stal sprostredkovateľom tejto básne,
mocnej a výrečnej reči božského Maňdžušrího,
ktorý prehovoril priamo harmonickým a melodickým
hlasom božstva prvotnej múdrosti,
nech ja a všetci moji spoločníci a tí, čo majú so mnou spojenie
od malých mravcov až po bódhisattvov na desiatej úrovni
dosiaheneme požehnanie prvotnej buddhovskej prirodzenosti:
nezmernú blaženosť, nezmerné naplnenie, nezmernú dokonalosť
a najvyššie dokonalé osvietenie.

Z anglického jazyka preložil Kunzang, originál na: http://www.lioncity.net/buddhism/index.php?showtopic=30047

Kula Sutta

z Pálí preložil Thanissaro Bhikkhu

"Pri príležitosti, že cnostný človek, ktorý dosiahol duchovný pokrok, pristúpi k rodine, tí ľudia z tej rodiny podnietia prostredníctvom piatich prostriedkov vznik veľkého množstva zásluh. Ktorých päť to je?

"Pri príležitosti, že cnostný človek, ktorý dosiahol duchovný pokrok, pristúpi k rodine, mysle tých ľudí pri pohľade na neho/ňu sa rozjasnia (radosťou). Pri tej príležitosti praktikuje tá rodina prax vedúcu do nebeskej ríše.

"Pri príležitosti, že cnostný človek, ktorý dosiahol duchovný pokrok, pristúpi k rodine, vstanú tí ľudia, aby ho/ju šli pozdraviť a ponúknuť mu/jej miesto na sedenie. Pri tej príležitosti praktikuje tá rodina prax vedúcu k zrodu v urodzenej rodine.

"Pri príležitosti, že cnostný človek, ktorý dosiahol duchovný pokrok, pristúpi k rodine, odstránia tí ľudia svoje lakomstvo. Pri tej príležitosti praktikuje tá rodina prax vedúcu k veľkej vplyvnosti.

"Pri príležitosti, že cnostný človek, ktorý dosiahol duchovný pokrok, pristúpi k rodine, tí ľudia sa s ním/ňou podelia v súlade s ich schopnosťami a v súlade s ich silou. Pri tej príležitosti praktikuje tá rodina prax vedúcu k veľkému bohatstvu.

"Pri príležitosti, že cnostný človek, ktorý dosiahol duchovný pokrok, pristúpi k rodine, tí ľudia sa ho pýtajú, dávajú otázky, počúvajú Dhammu. Pri tej príležitosti praktikuje tá rodina prax vedúcu k veľkému rozlišujúcemu poznaniu.

"Pri príležitosti, že cnostný človek, ktorý dosiahol duchovný pokrok, pristúpi k rodine, tí ľudia z tej rodiny podnietia prostredníctvom týchto piatich prostriedkov vznik veľkého množstva zásluh."

Z anglického jazyka preložil Kunzang, originál je na: http://www.accesstoinsight.org/tipitaka/an/an05/an05.199.than.html

Sútra o podobenstvách

Tak som počul: Jedného času, prebýval Bhagavan v háji Džétavana blízko mesta Šravasti a oslovil kráľa menom Prasenadžit: "Mahárádža, teraz vašej výsosti stručne vyložím podobenstvo o bytostiach samsáry a ich vášniach, lipnitiach, chybách a utrpení. Vaše veličenstvo by malo teraz pozorne počúvať a dobre o tom porozmýšľať.

"Jednu asamkhjeja-kalpu dozadu, bol istý človek, ktorý šiel do divočiny a tam ho naháňal zlý slon. So strachom a bez útočiska pred nim utekal. Potom uvidel prázdnu studňu, do ktorej visel koreň stromu. Nato rýchlo zliezol po koreni toho stromu a schoval sa v tej studni. Boli tam dve krysy, jedna tmavá a jedna svetlá, ktoré spoločne hrýzli koreň nad tým človekom. Na štyroch stranách studne boli štyria jedovatí hadi, ktorí chceli toho človeka pohrýzť a pod ním bola jedovatá zmyja.
Hady a zmyja mu nahánali hrôzu a s obavami vnímal, ako sa láme koreň stromu. V koreňoch stromu bol med včiel, z ktorého mu do úst padlo päť kvapiek. Keď sa strom zatriasol, vyrojili sa včely pobodať toho človeka. A plamene opakovane spaľovali ten strom."

Kráľ povedal: "Ako to, že musel ten človek podstúpiť také nekonečné utrpenie, pre takú malú túžbu?"

Potom Bhagavan povedal mahárádžovi: "Divočina je metaforou pre dlhú noc v nevedomosti, ktorá je hlboká a široká. Slovo "istý človek" je metaforou pre zrod v ďalšom živote. Slon je metaforou pre pominuteľnosť. Studňa je metaforou pre samsáru. Nebezpečný prechod cez korene stromu je metaforou pre život. Pár krýs, biela a čierna, sú metaforou pre deň a noc. To že hryzú koreň stromu [je metaforou pre rozptýlenie mysle, štyri hady sú] metaforou pre štyri elementy. Med je metaforou pre päť túžob a včely sú metaforou pre zvrátené náhľady. Oheň je metaforou pre starobu a chorobu a jedovatá zmyja je metaforou pre smrť.
Z toho dôvodu by si mal, mahárádža myslieť, že sú zrod, staroba, choroba a smrť strašné. Mal by si na to vždy myslieť a byť si ich vedomý. Nenechaj sa zotročiť piatimi vášňami."
Nato Buddha s vážnosťou vyslovil gáthu:

"Divočina je cestou nevedomosti,
utekajúci človek je metaforou obyčajného človeka,
veľký slon je podobenstvom k pominuteľnosti
a studňa je metaforou pre breh samsáry.

Korene stromu sú metaforu pre bytie v tomto živote,
dve krysy sú rovnaké ako noc a deň
prehryzený koreň je hnitie myšlienky na myšlienke,
a štyria hadi sú rovnakí ako štyri elementy (zem, oheň, voda, vietor).

Kvapkajúci med je metaforou pre päť túžob (dotyk, chuť, vôňa atď.),
bodnutie včiel je podobenstvom k zvráteným náhľadom,
oheň je rovanký ako staroba a chroba
a jedovatá zmyja je cestou k utrpeniu smrti.

Múdri hľadia na tieto veci takto:
Slon dokáže unaviť bytosť z putovania
Päť objektov túžby môže priviesť myseľ k nepripútanosti
a tá cesta sa volá oslobodenie človeka.

Oceán nevedomosti je miestom útlaku,
smrť - vládca nás neustále naháňa.
Treba vedieť, že zaľúbenie v zvuku a vo forme
už nie je také príjemné, keď opustí obyčajného človeka (prthagjana)."

Potom, ako mahárádža Prasenadžit počul, ako Buddha urobil túto prednášku o tom, že zrod a smrť sú vstupom do utrpnie, vyvstalo v ňom nepredstaviteľne hlboké rozčarovanie (zo samsáry). S úctivým zopätím rúk a s úctivým pohľadom povedal Buddhovi: "Bhagavan, je od Tathágatu veľmi súcitné, že prehovoril o takom hlbokom a úžasnom význame Dharmy. Teraz som zmocnený!

Buddha povedal: "Saddhu! Saddhu! (Skvelé, skvelé). Mahárádža, mal by si to praktikovať tak, ako to bolo vyložené a nebyť bez zdržanlivosti."

Kráľ Prasenadžit a tí, čo boli prítomní vo veľkom zhromaždení, boli nadšení. S dôverou (túto nauku) prijali, odovzdávali a udržovali.

Voľne preložil z anglického jazyka Kunzang, originál na: http://www.e-sangha.com/alphone/0217.html

Rada, jak naše chyby vyjdou najevo

Ňala Päma Düdul

Namo guru!
Klaním se před dovršeným guruem vidjádharou---
Požehnej mi, ať pět jedů mé mysli je přivedeno na stezku!
Nakolik jsme eliminovali temnotu nevědomosti,
vyjde najevo kdykoliv navečer uleháme k spánku.
Nakolik jsme zhasili plameny hněvu,
vyjde najevo kdykoliv jsme slovně uraženi.
Nakolik jsme snížili horu arogance,
vyjde najevo, kdykoliv jsme pochváleni těmi, kdo jsou méně učení.
Nakolik vyschlo jezero touhy,
vyjde najevo kdykoliv strávíme čas s nádhernou dívkou.
Nakolik se zklidnilo tornádo závisti,
vyjde najevo kdykoliv naši rivalové získají výhody.
Nakolik jsme se zbavili tuhého svazku lakoty,
vyjde najevo kdykoliv získáme nějaké materiální bohatství.
Nakolik vykvetla kytice naší disciplíny,
vyjde najevo kdykoliv jsme mezi obyčejnými lidmi.
Nakolik jsme odění v brnění trpělivosti,
vyjde najevo kdykoliv náhle udeří překážky.
Nakolik jsme rozvinuli svou píli,
vyjde najevo kdykoliv se snažíme o dovršení nějakého skvělého činu.
Nakolik jsme dobyli pevnost meditace,
vyjde najevo kdykoliv nás přepadne skutečná nemoc.
A nakolik jsme zaostřili meč moudrosti,
vyjde najevo kdykoliv povstanou a rozvinou se rušivé emoce.
Toto učení ohledně toho, jak naše chyby vyjdou najevo,
složil starý žebrák zvaný Düdul
jako odpověď na dotazy mnoha studentů.
Nechť se skrze tyto zásluhy všechny bytosti zcela osvobodí ode svých chyb!

Z http://www.lotsawahouse.org přeložil Tírthan.

Pieseň o pominuteľnosti s ôsmimi podobenstvami

Milaräpa

S príchodom jesene, sa Milaräpa rozhodol opustiť Horné Lowo, kde učil Dharmu v lete a ísť na snežnú horu Ti-Se. Jeho mecenáši pre neho usporiadali hostinu na rozlúčku, obchádzali ho po kruhu a dávali mu obetiny a vzdávali pocty. Povedali: "Buď taký láskavý a daj nám, tvojim žiakom, nejaké inštrukcie a rady." Džecün teda zdôraznil pominuteľnosť všetkých bytostí a pobádal ich, aby úprimne praktikovali Dharmu.

Oddaní žiaci, ktorí ste sa tu zišli (opýtaje sa sami seba):
"Praktikoval som dharmu s veľkou vážnosťou?
Povstala v mojom srdci najhlbšia dôvera?"
Kto chce prakitkovať Dharmu a získať neústupnú dôveru,
by mal počúvať tento výklad svetských právd
a dobre zvážiť ich význam.
Vypočujte si tieto prirovnania a metafory:

Zlatá maľba,
tyrkysovo modré kvety,
záplavy v hornom údolí,
ryža v dolnom údolí,
hojnosť hodvábu,
drahý klenot,
kosák mesiaca,
a drahocenný syn -
toto je osem podobenstiev.

Nikto predtým nezaspieval
(na túto tému) také prirodzené slová.
Nikto nepochopí ich význam,
ak nedočká do konca piesne.

Zlatá maľba po dokončení vybledne -
toto ukazuje iluzórnu podstatu všetkých bytostí,
toto dokazuje pominuteľnosť všetkých vecí.
Popremýšľajte, potom budete praktikovať Dharmu.

Tyrkysovo modré kvety
zničí za čas mráz -
toto ukazuje iluzórnu podstatu všetkých bytostí,
toto dokazuje pominuteľnosť všetkých vecí.
Popremýšľajte, potom budete praktikovať Dharmu.

Záplava, ktorá sa silno valí údolím hore,
čoskoro zoslabne a skrotne na pláni dole -
toto ukazuje iluzórnu podstatu všetkých bytostí,
toto dokazuje pominuteľnosť všetkých vecí.
Popremýšľajte, potom budete praktikovať Dharmu.

Ryža rastie v doline dole;
čoskoro ju zožnú kosákom -
toto ukazuje iluzórnu podstatu všetkých bytostí,
toto dokazuje pominuteľnosť všetkých vecí.
Popremýšľajte, potom budete praktikovať Dharmu.

Elegantá hodvábna látka;
čoskoro ju rozrežú nožom -
toto ukazuje iluzórnu podstatu všetkých bytostí,
toto dokazuje pominuteľnosť všetkých vecí.
Popremýšľajte, potom budete praktikovať Dharmu.

Drahý klenot, ktorý opatrujete,
bude čoskoro patriť druhým -
toto ukazuje iluzórnu podstatu všetkých bytostí,
toto dokazuje pominuteľnosť všetkých vecí.
Popremýšľajte, potom budete praktikovať Dharmu.

Bledé lúče mesiaca, čoskoro zoslabnú a zmiznú-
toto ukazuje iluzórnu podstatu všetkých bytostí,
toto dokazuje pominuteľnosť všetkých vecí.
Popremýšľajte, potom budete praktikovať Dharmu.

Narodil sa drahocenný syn;
čoskoro sa stratí a odíde -
toto ukazuje iluzórnu podstatu všetkých bytostí,
toto dokazuje pominuteľnosť všetkých vecí.
Popremýšľajte, potom budete praktikovať Dharmu.

Toto je osem podobenstiev, o ktorých spievam.
Dúfam, že si ich zapamätáte a budete ich praktikovať.

Povinnosti a práca sa budú ťahať do nekonečna,
a tak ich odložte a praktikujte teraz Dharmu.
Ak si myslíte, že zajtra bude čas praktikovať,
zrazu zistíte, že vám život unikol.
Kto vie, kedy príde smrť?

Vždy na to myslite
a oddajte sa praxi Dharmy.

Z anglického jazyka preložil Kunzang, pôvodný text na: http://www.kagyu-asia.com/l_mila_t_8similes.html

Otázky Ňimo Gomčhena

Otázky meditujúceho Ňimo Gomčhena a odpovedi Sakja Panditu

S úctou sa klaniam k nohám Svätého Gurua! Slávny Sakja Pandita napísal nasledovné riadky Ňimo Gomčhenovi, meditujúcemu naplnenému dôverou a duchovným zameraním, ktorý sa úprimne venuje praxi: V odpoveď na tvoje otázky:

Čo je príčinou pre zrieknutie sa tohto života? Príčinou je vedomie, že kolobeh existencie nemá (skutočnú) esenciu.

Aká je prispievajúca príčina pre také zrieknutie sa? Vidieť chyby kolobehu existencie.

Aká je definícia zrieknutia sa? Mentálne sa odvrátiť od Ôsmich svetských dhariem.

Čo je znakom zrieknutia sa? Nebyť ovplyvnený Ôsmimi svetskými dharmami, dokonca ani vtedy, keď na nich narazíš.

Aká je definícia dosiahnutia Osvietenia v jednom živote? Oslobodiť svoje telo od starnutia a smrti a zavŕšiť prirodzenosť Štyroch dimenzií Buddhu.

Čo je neurčitý čin? Je to čin, ktorý nie je schopný vytvoriť ani dobré ani zlé následky.

Čo je venovanie zásluh? Niečo, čo premieňa príčinne korene cnosti na akýkoľvek následok, ktorý si praješ.

Čo je prianie? Túžba po bohatých výsledkoch [duchovnej praxe].

Aký je zmysel priaznivých veršov? Sú to zvláštne slová, ktoré vytvárajú na základe požehnania pravdou dobré výsledky.

Je v uskutočnení prirodzenosti mysle úplné pochopenie významu Troch košov Učení a Štyroch tried tantry? Sú dve realizácie: Uskutočniť prázdnotu mysle a uskutočniť jednotu javov a prázdnoty mysle. Uskutočnením prázdnoty mysle nepochopíš úplne význam Troch košov Učení a Štyroch tried tantry. S takou realizáciu môžeš plne pochopiť Vyvanutie Počúvajúceho (šrávaku), ale keďže toto vyvanutie padá do extrému čistej prázdnoty, nepochopil by si učenia Mahájány. Toto sa hovorí vo všetkých sútrach a tantrách Mahájány. Realizácia jednoty [javov a prázdnoty ] nie je poškvrnená ani tými najmenšími chybami. Preto obsahuje základ etiky a tak je (v nej) úplný kôš Vinaje. Keďže sa [z takej] realizácie objavuje Hrdinské samádhi a všetky ostatné stavy koncentrácie, je úplný kôš Sútier. Keďže z podoby Vševediacej mysle pozná všetky poznateľné veci, je úplný kôš Abidharmy. A vďaka jej pochopeniu zvláštnych vonkajších a vnútorných vzájomne súvisiacich javov, sú úplné Štyri triedy Tantry.

Sú Tri klenoty úplné v našej mysli? Len v púhej prázdnote mysle a pochopení tej prázdnoty, nie sú Tri klenoty úplné. V jednote poznania (tj. jasnosti) a prázdnoty mysle sú úplné semienka Troch Klenotov. Ak správne uskutočníš význam tej jednoty, budú zjavne úplné aj Tri klenoty.

Najvyššie zavŕšenie (siddhi) je možné dosiahnuť vďaka Guruovi alebo božstvu? Neobjavuje sa zo žiadneho z nich samostatne. Ale sa objavuje vďaka Guruovi, meditačnému božstvu, Buddhom troch časov, tvojej vlastnej mysli a z realizácie neoddeliteľnosti všetkej Samsáry a Nirvány.

Čo robí z niekoho môjho skutočného Gurua? Človek, od ktorého si správne dostal štyri zmocnenia v súlade s Tantrami je tvojím skutočným Guruom. Guru, od ktorého si také zmocnenie nedostal – akokoľvek dobrým človekom by mohol byť – je tvojim Guruom len podľa mena. Napríklad, človek od, ktorého dostaneš mníšske vysvetenie je tvojim skutočným opátom, ale ak ťa nikto nevysvätil, nie je tvojím skutočným opátom. A dokonca aj keď ho volajú „Opát“, je opátom len podľa mena. Teda: "bez udelenia zmocnenia, niet žiadneho Gurua. Bez mníšskeho vysvätenia niet žiadneho opáta. Bez sľubov niet pokračovania v cnosti. Bez toho, aby si šiel po útočisko, nie si duchovný človek." To je význam horeuvedených veršov.

Je možné vykonať počúvanie, reflexiu a meditáciu na základe jedného výroku Buddhu? Opierajúc sa o jeden výrok Buddhu, môžeš praktikovať počúvanie, reflexiu a meditáciu. Podstatou takého výroku je, že je to osvietená aktivita Tathágatu.

Ktoré učenia spomedzi všetkých učení Buddhu sú hlboké? S ohľadom na duševné schopnosti jednotlivcov, sú všetky učenia hlboké. Na druhú stranu len tantrické učenia sú hlboké pre všetkých praktikujúcich spoločne.

Je človek, ktorý uskutoční prázdnotu Buddhom? Ten, kto uskutočnil len prázdnotu nie je Buddhom. Ak chápeš všetky poznateľné veci, si plne osvietený. Okrem toho, sú dva typy pochopenia, pochopenie, že neexistuje žiaden konečne (alebo vrodene) existujúci jav a pochopenie všetkých jednotlivých relatívne existujúcich javov.

Tvrdíš, že si realizovaný človek? Keďže som na absolútnej úrovni nezrealizoval žiaden jav, netvrdím, že som realizovaný človek. Ale keďže ovládam Päť polí poznania relatívnej pravdy, tvrdím, že som Pandita.

Sú medzi tvojimi žiakmi takí, ktorí objavili prirodzenosť mysle? Pokiaľ viem niet medzi mojimi žiakmi nikoho s absolútnou realizáciou mysle, ale je mnoho takých, ktorí sú učení v relatívne existujúcich javoch. Keďže je myseľ [bez vrodenej] esencie, načo je objavenie mysle?

Ak neobjavím myseľ, dokonca ak som aj nazhromaždil zásluhy, nevedie to [len] k dočasnému šťastiu? Ak neuskutočníš spôsob existencie mysle – význam prázdnoty – nedosiahneš radosť Oslobodenia len svojim nazhromaždením zásluh. Hoci to môže byť príčinou radosti na vrchole Cyklickej existencie, nazhromaždenie zásluh nie je ešte zdokonalené a na druhú stranu, ak nemáš poznanie všetkých poznateľných javov, ale len uskutočnenie prázdnoty mysle, ako môžeš byť Buddhom? Ak by to bolo možné boli by Buddhovia v nirváne Počúvajúcich a tiež by boli Buddhovia v prázdnom priestore. Ale ako by tam mohli byť Buddhovia? Teda tvrdením všetkých Sútier a Tantier je, že Buddhovstvo vyvstáva skrz poznanie všetkých poznateľných objektov a skrz realizáciu, že niet vrodenej esencie, ktorú treba uskutočniť, čiže poznanie toho, o čom niet čo vedieť.

Kedy máme istotu, že sme dosiahli Osvietenie? Niektorí ľudia uskutočnia len prázdnotu mysle, ale nezdokonalili kvality Metódy ako aspektu výcviku. Niektorí také kvality mysle majú, ale neuskutočnili prázdnotu mysle. Niektorí majú obe, ale nie sú schopní viesť ich prax Metódy s ich poznaním. Niektorí majú iné kvality, ale keďže im chýba línia požehnania, sú neschopní vytvoriť čistý pohľad. A tak sa obávam, že Buddhovstvo je od nich ďaleko. Keďže mám veľa týchto vlastností, dúfam, že dosiahnem Osvietenie, avšak nie rýchlymi prostriedkami.

Kto je tvoj korenný Guru? Môj korenný Guru je Veľký Sakjapa Dragpa Gjalcchän, Vadžradhara, ktorého prirodzenosťou je telo, reč a myseľ všetkých Tathágatov troch časov.

Z akého dôvodu je tvojím korenným Guruom? Dal mi štyri zmocnenia - vázy a tak ďalej, ukázal mi štyri cesty štádia rozvoja a tak ďalej, vytvoril závislé vzťahy Štyroch dimenzií, vrátane dimenzie vyžiarenia (nirmanakáje), atď.; v skratke, keďže praktikuje v súlade s učeniami Buddhu v Sútrach a Tantrách, koná činy dokonale osvietenej bytosti a tak ho považujem za svojho korenného Gurua. Na druhú stranu ten, kto nedáva zmocnenia v súlade s Buddhovym učením, neodhaľuje cestu a nevytvára závisle vzťahy, ale odhaľuje myseľ, vo svojich učeniach sa obmedzuje na tie, ktoré vedú k Vyvanutiu Počúvajúceho – bez ohľadu na to, aké nazhromaždil zásluhy – taký človek nie je hodný byť považovaný za korenného Gurua praktikujúceho Mahájány, lebo tá cesta nie je cestou Mahájány. Teda zo spisu, ktorý sa volá „Syntéza“ (sDud pa): "S Múdrosťou samotnou, bez Metódy upadneš do stavu Počúvajúceho.“ Teda tí, ktorí dávajú malý dôraz na Metódu a veľký dôraz na Múdrosť, skĺznu k Nirváne Počúvajúceho.

Ktorá cesta k Osvieteniu je kratšia: cesta učeného panditu alebo „kusulu“? Obecne sú činy "kusulu" nečisté. "Kusali" znamená "cnostný človek". Sú kusaliovia, ktorí sa neopierajú o Buddhovu cestu a sú tiež panditovia, ktorí sa o tu cestu neopierajú. Ani jeden z nich sa nestane Buddhom. Sú aj panditovia a kusaliovia, ktorí sú buddhistami. Medzi nimi sú tiež panditovia aj kusaliovia, ktorí nasledujú Vozidlo dokonalostí (parámit), ktorí dosiahnu Buddhovstvo a trvá im to tri nespočetné eóny – teda dlhý čas. Sú tiež tantrickí panditovia a kusaliovia, ktorí vnútorne ustanovia určité závislé vzťahy a skrz ne rýchlo dosiahnu Osvietenie.Vraj je úlohou panditu stať sa učeným vo vonkajšom a vnútornom poli poznania. A hovorí sa, že kusali sa úplne oddá vnútornej praxi, po tom, čo odhodil všetky vonkajšie záležitosti. Aby sme dosiahli Osvietenie, najprv sa staneme znalcami všetkých poznateľných vecí a presekneme sa skrz nesprávne náhľady prostredníctvom počúvania a reflexie. Potom, keď si vezmeme Samádhi za svoju esenciálnu prax, presekneme sa skrz nesprávne náhľady prostredníctvom meditácie a tak dosiahneme Dharmu Vhľadu. Takto postupne dosiahneme Osvietenie. Preto je potrebné byť ako panditom tak aj kusalim. Hľadiac na tieto prístupy oddelene, je pandita bližšie k Buddhovstvu. Mohli by sme ale voči tomu namietať citujúc Sútru Ratnakútu (dKon mchog brtsegs pal): "Ak niekto medituje čo i len chvíľku , zásluhy z toho budú oveľa väčšie ako tie z počúvania a vysvetľovania druhým po desať eónov." Myslím, že tu niet rozporu. Význam toho citátu je, že meditácia [má takýto úžitok] ak už poznáme objekt meditácie, ale bez takéhoto poznania, ako by tam mohol byť taký úžitok? Písma Vinaje tiež hovoria, že by sme nemali meditovať v pustovni bez toho, aby sme pochopili Koše Učení. Abhidharmakóša (mNgon pa mdsod) tiež hovorí: "Nadaný správnym vypočutím a reflexiou, oddaj sa meditácii." Árjadéva tiež hovorí: "Bez spoľahnutia sa na relatívnu skutočnosť, neuskutočníte absolútnu skutočnosť. Bez uskutočnenia absolútnej skutočnosti, nedosiahnete Oslobodenie." Teda, vo všetkých Sútrach sa často hovorí, že vypočutie určitých bodov Dharmy nás oslobodí od určitých prekážok. Preto, ak nás počúvanie a reflexia oslobodzujú, doporučuje sa potom meditovať.

Je skvelé, že prebývaš ako meditujúci a myslím, že by bolo dobré, ak by si pokračoval na ceste Tantrickej metódy. Uvedomujem si, že niet žiadneho uskutočnenia odpovedí na otázky tohto uskutočneného človeka (teda teba), chápem, že niet žiadneho pochopenia a viem, že nie je čo vedieť.

Z anglického jazyka preložil Kunzang, originálny text je na:

http://mypage.direct.ca/w/wattj/jw/Nyimo.htm

Práce a praktikování. Začlenění nauky do našich každodenních životů

Čhögjal Namkhai Norbu

Výňatek z nauky v Merigaru 16.srpna 2003 Naše životy mají krátké trvání. Například v historických knihách můžeme číst o mnoha rozličných učitelích mnoha různých náboženských tradic a civilizací. Existuje nekonečně mnoho příběhů různých lidí, ale žádný z těchto lidí již dnes není naživu. Dnes jsme to my, kdo je naživu, ale i my už brzy budeme jen součástí historie. Čas je tedy velmi vzácný – a my bychom neměli promarnit ani jediný den.

Co můžeme udělat, abychom čas neztráceli? Začleňujme (integrujme) nauku do každodenního života! Ale začleňování neznamená to, že bychom se měli stát Milärepou, odříkat se něčeho a odejít žít někam do hor. Snad jsou tací, kteří mají tuto možnost, ale je to opravdu hodně vzácné. V dnešní společnosti máme každý co dělat. Každý máme svoji práci. Zvláště pak nežijeme jako mniši nebo mnišky – ti se zřekli a pokračují dál způsobem, který si zvolili. My jsme na tom ale jinak: máme své rodiny, své děti, a děti našich dětí, a jim máme pomáhat, máme práci a vyděláváme peníze.

Vzpomínám si, když jsem byl ještě velmi malý, bydleli jsme na venkově. Život tehdy nebyl vůbec jednoduchý, ale také jsme neměli tolik problémů. Vzpomínám si, že jsme vůbec nedostávali žádné složenky k zaplacení. Jedli jsme jen to, co jsme vyprodukovali, jako třeba ječmen, zrní, brambory atp. Také jsme směňovali některé věci z naší produkce za maso, máslo a další věci a tímto způsobem jsme žili. Dnes už takto nikdo nežije, ani v Tibetu ne. Všichni chodí do obchodu,. Vydělávají si peníze a pak jdou za svými nákupy v obchodě, vše si nakoupí. Pak, za den či dva, se vrací zpět do obchodu nakoupit si další věci. Pokud mají málo peněz, rychle své nákupy ukončí. Ale není to jen toto, na konci měsíce obdržíme vícero složenek.

Taková je naše situace, tak na tom jsme. A pokud nevyděláme peníze, nemůžeme žít. Proto, abychom si vydělali peníze, musíme věnovat svůj čas práci. Mnozí říkají, že nemají práci a mají problémy. To ale není pouze problém jednoho člověka. Pokud jsou tito také rodiči, mají také na starost své děti. Dnes to jsou také vysoké náklady směrem k dětem. Musíme nakupovat spoustu různých produktů a když jdou děti do školy, pak za ně musíme platit hodně peněz. Takový je život ve své konkrétní podobě. Měli bychom pochopit, že všech těchto věcí bychom se neměli odříkat.

Ale pokud se jich nechceme odříkat, jak máme vlastně praktikovat? Měli bychom jít do esence nauky. To neznamená spoustu času, není to ani o možnostech směrem k praktikování. Neměli byste žít ve fantaziích. Měli byste myslet na to, co děláte od brzkého rána až do večera. Jaké jsou vaše možnosti? Pokud to víte, pak můžete pracovat tímto způsobem. Všichni chodíme do práce, ať už jde o kancelář nebo o obchod, a podobně. A co budeme dělat zítra? No, bude to to samé. A co budeme dělat pozítří? Budeme opakovat totéž. Toto se nazývá samsára. Stále opakujeme tu stejnou věc, protože pokračujeme v tom, že jíme, spotřebováváme, vše opakujeme. Tohle děláme a stále v tom pokračujeme tím stejným způsobem. Někteří lidé říkají, že čekají na víkend, aby mohli praktikovat. Pak ale často zjistíte, že víkend není vůbec tak „volný“- máte jít navštívit své rodiče, anebo má někdo z příbuzných oslavu narozenin, anebo se někdo oženil a jdete mu koupit dárek. Jak tedy budete uskutečňovat svoji praxi? Takovýhle je život ve své konkrétnosti. V tomto případě byste měli vzít v úvahu svoje praktikování vzhledem k svému času.

Jak trávíme svůj čas? V nauce Buddhy on sám říká, že máme čtyři momenty svého života: čas chození, čas sezení, čas jídla a čas spánku. To jsou tedy ony čtyři momenty, v nichž integrujeme svoji praxi. Tedy, pokud jdete, co uděláte? Když chodíte, nemůžete dělat praxi Tunu (rituální praxe dzogčhenové komunity, pozn. edit.), nemůžete zpívat Píseň vadžry a věnovat se kontemplaci. A když sedíte (pokud nepraktikujete), mluvíte, jednáte s lidmi, děláte spoustu různých věcí. V takovémto případě byste si měli připomenout, co je tím hlavním bodem. Hlavním bodem je být ve stavu Gurujógy. Být ve stavu Gurujógy znamená především nebýt rozptýleni. Buďte plně přítomni, bdělí, to je něco, co můžete uskutečňovat kdykoliv. Takto postupovat je také to nejlepší pro váš vlastní život, když budete „duchem přítomni“. Když bděle přítomni nejste, způsobujete řadu problémů. Tak například: pokud máte autonehodu, proč se to stalo? Protože jste byly rozptýleni, jinak byste zřejmě neměli takovýto problém. Podívejte se, pokud jste bděle přítomni, je to mnohem lepší, než když byste žili obyčejným životem. Někdy, když se chystáme něco udělat, tak tomu přikládáme velikou důležitost. Tak například řekneme: Ó, dneska mám narozeniny a chci přivítat okruh svých přátel. Požádáte je, aby přišli v 7hod., a když mrknete na hodinky, je už najednou 5 nebo 6. A tak se řítíte do obchodu nakoupit. Je možné, že je v prvním obchodě zavřeno, a tak pádíte do druhého obchodu a pak se řítíte domů, abyste rychle něco přichystali. Krájíte maso a chléb, ale jste velmi rozrušení a nervózní, nahromadili jste spoustu napětí, a namísto toho, abyste ukrojili maso, nakonec uříznete svůj prst. A nyní máte spoustu problémů. Jste hodně napjatí a nervózní, a shromažďujete víc a víc napětí. Konečně se k vám vaši přátelé dostaví, ale vy jste velmi nahněvaní. A to není nic pěkného. A tak v takovém případě, pokud jste si tohoto vědomi, uvolněte se a dělejte vše pomaleji. Nejde přeci o něco tak extra důležité. I když třeba nemůžete zvládnout připravit všechno sami, vaši přátelé vám jistě pomohou. Jsou to přeci „přátelé“. To znamená, že se spolupodílejí a mají vůči vám respekt. Ale pokud vy takto nesmýšlíte, a oním předešlým způsobem se „přepínáte“, není to v pořádku.

A tak je velmi, velmi důležité zůstat uvolněný v našem každodenním životě. Pokud jste bděle přítomni, je jednoduché se uvolnit, protože pokud jste přítomni, vy sami objevíte svoji napjatost, víte, že to není dobré, a uvolníte se. Někteří lidé se neuvolní, poněvadž přikládají věcem příliš velkou důležitost. Při takovémto způsobu si připomeňte vzácná slova Buddhy: Nic z toho, co existuje, není skutečné. Všechno je neskutečné právě tak, jako sen. Pokud si neuvědomíme své vlastní snění, tak se přepínáte, a myslíte si, že to co se událo v našich snech, je důležité. Máme problémy právě tím, jakoby se událo něco skutečně reálného. A tak když se probudíme, objevíme že je to pouze sen a brzo když zjistíme, že je to opravdu jen sen, a uvolníme se. Buddha řekl: Život je velký sen. Tak pokud toto víte, nepřikládejte důležitost věcem, poněvadž to by pak nedávalo moc smysl. Toto je opravdu něco konkrétního, ale ve skutečnosti, to neexistuje. My si o tom myslíme něco konkrétního, a jsme v napětí, ale pokud se uvolníme, můžeme skrze něco, co se zdá relativně důležité, vše zjednodušit. Takto můžeme dělat praxi bdělé přítomnosti v jakémkoliv okamžiku. Když jdete do kanceláře, když kráčíte, vzpomeňte si na to, a uvolněte se.


Přeložil Pavel Sobek, 2009.

Buddhismus v kostce: Čtyři pečeti Dharmy

Dzongsar Khjence Rinpočhe

„Buddhismus se vyznačuje čtyřmi charakteristikami, nebo ‘pečeťmi’. Nalézají-li se všechny tyto čtyři pečeti ve stezce nebo filosofii, dá se tato považovat za Buddhovu stezku.“

Lidé se mě často ptají: „Co je Buddhismus v kostce? Nebo se ptají, „Co je specifickým náhledem nebo filosofií Buddhismu?“

Bohužel na Západě se zdá, že Buddhismus zakotvil v náboženské sekci, nebo dokonce ve svépomocné nebo sebezdokonalující sekci, a jasně je v trendy meditační sekci. Rád bych prozkoumal populární definici buddhistické meditace.

Mnoho lidí si myslí, že meditace má něco do činění s relaxací, s pozorováním východu/západu slunce nebo pozorováním vln na pláži. Na mysl přicházejí okouzlující fráze jako „nechat věci být/odpoutat se“ a „být bez starosti“. Z buddhistického úhlu pohledu je meditace o něco více než toto.

Především si myslím, že potřebujeme hovořit o pravém kontextu buddhistické meditace. To se uvádí jako náhled, meditace a jednání; tyto, vzaty dohromady, představují docela obratný/šikovný způsob chápání stezky. Ikdyž možná nepoužíváme takovéto výrazy v každodenním životě, zamyslíme-li se nad tím, vždy jednáme vzhledem k určitému náhledu, meditaci a jednání. Například chceme-li si koupit auto, vybereme si to, která považujeme za nejlepší, nejspolehlivější a tak dále. Takže „náhled“ v tomto případě je idea nebo přesvědčení, kterou máme, tj., že to je dobré auto. „Meditace“ je pak kontemplování a přijetí té myšlenky, a „jednání“ je skutečná koupě auta, jeho řízení a používání. Tento proces není nutně něčím buddhistickým; je to něco, co děláme pořád. Nemusíte to nazývat náhledem, meditací a jednáním. Můžete o tom přemýšlet jako o „ideji“, „navykání si/zvykání si“ a „pořizování“.

Takže co je specifický náhled, na který si Buddhisté snaží zvyknout? Buddhismus se vyznačuje čtyřmi charakteristikami, nebo „pečeťmi“. Ve skutečnosti, nacházejí-li se ve stezce nebo filosofii všechny čtyři tyto pečeti, nezáleží na tom, zda ji nazýváte buddhistickou, nebo ne. Můžete ji nazývat, jak se vám zlíbí; slova „buddhistický“ nebo „Buddhismus“ nejsou důležitá. Zásadní je, že pokud tato stezka obsahuje čtyři pečeti, může být považována za stezku Buddhy.

Proto se tyto čtyři charakteristiky nazývají „Čtyři pečeti Dharmy“. Jsou to:

· Všechny složené věci jsou nestálé.

· Všechny emoce jsou bolestivé. To je něco, o čem hovoří pouze Buddhisté. Mnoho náboženství uctívá třeba lásku oslavováním a písněmi. Buddhisté si myslí,“Toto všechno je utrpením.“

(pozn. překladatele: Termín „emoce“ je trochu nešťastný překlad sanskrtského termínu „kléša“, o který ze přesně jde – spíše než „emoci“ znamená „emoci povstalou z nevědomosti“, „nevědomou emoci“ nebo asi nejpřesněji “emocionální závoj“.)

· Všechny jevy jsou prázdné; jsou bez vlastní nezávislé existence. Toto je ve skutečnosti nejzazší náhled Buddhismu; ostatní tři se zakládají na této třetí pečeti.

· Čtvrtou pečetí je, že Nirvána je za extrémy.

Bez těchto čtyř pečetí by se buddhistická stezka stala teistickým, náboženským dogmatem, a její celý účel by přišel vniveč. Na druhé straně by vám nějaký surfař mohl dávat tipy, jak sedět na pláži a pozorovat východ nebo západ slunce: Pokud to, co říká, obsahuje všechny tyto čtyři pečeti, byl by to Buddhismus. Tibeťanům, Číňanům a Japoncům by se to možná nemuselo líbit, ale vyučovat se nemusí pouze „tradiční“ formou. Čtyři pečeti jsou docela navzájem související, jak uvidíte.

První pečeť:
Všechny složené věci jsou nestálé.

Každý jev, na který můžeme pomyslet, je nestálý, a proto se naň vztahuje nestálost. Určité aspekty nestálosti, jako je změna počasí, můžeme přijmout snadno, ale existují stejně tak zjevné věci, které neakceptujeme.

Například naše tělo je zjevně nestálé a každým dnem stárne, a přesto je toto něčím, co nechceme akceptovat. Určité populární časopisy, které nadnášejí mládí a kráse, využívají tohoto postoje. V rámci náhledu, meditace a jednání, jejich čtenáři by mohli mít názor, že nezestárnou nebo přemýšlet o tom, jak uniknout procesu stárnutí. Kontemplují o tomto náhledu stálosti, a jejich následné jednání je chodit do fitness center a podstupovat plastickou chirurgii a všechny druhy jiných potíží.

Osvícené bytosti by toto považovaly za směšné a založené na špatném náhledu. Pokud jde o tyto různé aspekty nestálosti, stárnutí a umírání, změnu počasí, atd., mají Buddhisté jednoduché sdělení, jmenovitě tuto první pečeť: jevy jsou nestálé, protože jsou složené. Všechno, co je složené, se dříve či později rozpadne.

Když říkáme „složené“, zahrnuje to dimenze prostoru a času. Čas je složený, a proto je nestálý: bez minulosti a budoucnosti není ničeho, jako je přítomnost. Kdyby přítomný okamžik byl stálý, nebylo by žádné budoucnosti, protože by stále byla přítomnost. Každý čin, který děláte – řekněme zasazování kytky nebo zpěv písně – má počátek, prostředek a konec. Kdyby při zpívání písně chyběl počátek, prostředek nebo konec, nebylo by ničeho jako je zpěv písně, že? To znamená, že zpěv písně je něco složeného.

„A co (má být)?“, zeptáme se. „Proč bychom se tím měli obtěžovat? Co je na tom tak velkého? Má to začátek, prostředek a konec – a co?“ Není to tak, že Buddhisti mají opravdu starost o začátky, prostředky a konce, to není ten problém. Ten problém je, že když je tu složenost a nestálost, jak tomu je v dočasných a materiálních věcech, je tu nejistota a bolest.

Někteří lidé si myslí, že Buddhisté jsou pesimističtí, neustále hovořící o smrti, nestálosti a stárnutí. Ale to není nutně pravda. Nestálost je úlevou! Nemám dnes BMW a díky nestálosti tohoto faktu ho mohu mít zítra. Nebýt nestálosti, zaseknu se v nevlastnictví BMW, a nikdy žádné nemohu mít. Mohl bych se dnes cítit hrozně deprimovaný a, díky nestálosti, bych se mohl cítit skvěle zítra. Nestálost není nutně špatnou zprávou; záleží to na způsobu, jakým ji chápete. Ikdyž dnes vaše BMW poškrábe vandal, nebo váš nejlepší přítel vás nechá na holičkách, máte-li náhled nestálosti, nebudete tak ustaraní.

Když neuznáme, že všechny složené věci jsou nestálé, vyvstává klam. Ale když si uvědomíme tuto pravdu, hluboce uvnitř a ne jen intelektuálně, to je, co nazýváme vysvobození: únik z této jednobodové, úzkoprsé víry ve stálost. Všechno, ať se vám to líbí, nebo ne – i stezka, vzácná buddhistická stezka – je složené. Má to začátek, má to prostředek a má to konec.

Když pochopíte, že „všechny složené věci jsou nestálé,“ jste připraveni přijmout zkušenost ztráty. Protože všechno je nestálé, dá se to očekávat.

Druhá pečeť:
Všechny emoce jsou bolestivé

Tibetské slovo pro emoci v tomto kontextu je zagčhe, což znamená „kontaminovaný“ nebo „poskvrněný“, ve smyslu, že je proniknut zmatkem nebo dualitou.

Určité emoce, jako je agrese nebo závist, přirozeně považujeme za bolestivé. Ale co láska a náklonnost, laskavost a oddanost, tyto pěkné a pozitivní emoce? Nemyslíme o nich jakožto o bolestivých, nicméně obsahují dualitu, a to znamená, že nakonec jsou zdrojem bolesti.

Dualistická mysl zahrnuje téměř každou myšlenku, kterou máme. Proč je toto bolestivé? Protože je to pochybené. Každá dualistická mysl je pochybená mysl, mysl, která nechápe přirozenou podstatu věcí. Takže jak rozumět dualitě? Je to subjekt a objekt: my sami na jedné straně, a naše zkušenost na druhé. Tento druh dualistického vnímání je pochybený, jak můžeme vidět v případě různých osob vnímajících tentýž objekt různými způsoby. Muž si může myslet, že nějaká žena je krásná, a to je jeho pravda. Ale kdyby to byl nějaký druh absolutní, nezávislé pravdy, pak by ji museli všichni ostatní také vidět jako nádhernou. Toto zjevně není pravda nezávislá na všem ostatním. Závisí to na vaší mysli, je to vaše vlastní projekce.

Dualistická mysl vytváří mnoho očekávání – mnoho nadějí, mnoho strachu. Kdekoliv je dualistická mysl, je naděje a strach. Naděje je dokonalá, systematizovaná bolest. Máme sklon si myslet, že naděje není bolestivá, ale ve skutečnosti je to velká bolest. Pokud jde o bolestivost strachu, není třeba to vysvětlovat.

Buddha řekl: „Pochopte utrpení.“ To je první Vznešená pravda. Mnoho z nás zaměňuje bolest za potěšení – potěšení, které máme nyní, je ve skutečnosti samotnou příčinou bolesti, kterou budeme zakoušet dříve nebo později. Jiný buddhistický způsob vysvětlení tohoto je říci, že když se velká bolest zmenší, nazýváme to potěšením. Toto nazýváme štěstí.

Navíc emoce nemá nějaký druh vlastní nezávisle reálné existence. Když žízniví lidé vidí přelud vody, mají pocit úlevy: „Skvěle, tam je nějaká voda!“ ale jak se přibližují, přelud mizí. To je důležitým aspektem emoce: Emoce je něco, co nemá nezávislou existenci.

A proto Buddhisté dovozují, že všechny emoce jsou bolestivé. To proto, že jsou nestálé a dualistické, jsou nejisté a vždy doprovázené nadějemi a strachy. Ale nakonec nemají a nikdy neměly inherentně existující přirozenost, takže, svým způsobem, za mnoho nestojí. Vše, co vytváříme skrze naše emoce, je nakonec zcela marné a bolestivé. To proto dělají Buddhisté meditaci šamatha (meditace klidu-pozn. překl.) a vipašjana (meditace vhledu-pozn. překl.) – toto pomáhá uvolnit sevření, ve kterém nás naše emoce mají, a obsese, které máme kvůli nim.

Otázka: Je soucit emocí?

Lidé, jako jsme my, mají dualistický soucit, zatímco Buddhův soucit nezahrnuje subjekt a objekt. Z úhlu pohledu buddhy soucit nikdy nemůže zahrnovat subjekt a objekt. To se nazývá mahákaruna – velký soucit.

Mám obtíž akceptovat, že všechny emoce jsou bolestivé.

Ok, chcete-li filosofičtější výraz, můžete upustit od slůvka „emoce“ a jednoduše říci, „Všechno, co je dualistické, je bolestivé.“ Ale já rád užívám slova „emoce“, protože nás provokuje.

Není bolest nestálá?

Ano! Víte-li to, jste v pořádku. To proto, že toto nevíme, procházíme mnoha těžkostmi, abychom vyřešili naše problémy. A to je druhý největší problém, který máme – snažíme se vyřešit naše problémy.

Třetí pečeť:
Všechny jevy jsou prázdné; nemají vlastní nezávislou existenci.

Když říkáme „všechny“, znamená to všechno, včetně Buddhy, osvícení a stezky. Buddhisté definují jev jako něco s charakteristikou, a jako objekt, který je pojat subjektem. Mít za to, že objekt je něčím vnějším, je nevědomost, a je to toto, co nám zabraňuje vidět pravdu o tom objektu.

Pravda o jevu se nazývá šúnjatá, prázdnota, což znamená, že jev nenese skutečně existující esenci nebo povahu. Když oklamaná osoba nebo subjekt něco vidí, viděný objekt je interpretován coby něco skutečně existujícího. Nicméně, jak můžete vidět, existence připisovaná subjektem je chybným soudem. Takovýto soud se zakládá na různých podmínkách, které činí objekt jevit se pravdivým; toto nicméně není skutečným bytím objektu. Je to jako když vidíme odraz: není tam žádný skutečně existující objekt, ikdyž se to tak jeví. Prázdnotou měl Buddha na mysli, že věci skutečně neexistují tak, jak my mylně věříme, že existují, a že jsou skutečně prosty (doslova prázdny) chybně připisované existence.

To proto, že věří v to, co jsou ve skutečnosti jen zmatené projekce, cítící bytosti trpí. (A právě) jakožto protijed k tomuto Buddha učil Dharmu. Velmi zjednodušeně, když hovoříme o prázdnotě, máme na mysli, že způsob, kterým se věci jeví, není tím, jak se ve skutečnosti mají. Tak jako když jsem dříve hovořil o emocích, můžete vidět odraz a myslet si, že je to něco skutečného, ale když se dostanete blízko, odraz zmizí, jakkoliv reálný zpočátku snad vypadal.

Prázdnota může být někdy zmiňována jako dharmakája, a v jiném kontextu bychom mohli říci, že dharmakája je stálá, nikdy se neměnící, vše-pronikající, a používat všechna možná nádherná, poetická slova. Tato jsou mystickými výrazy, které náležejí ke stezce, ale v tomto okamžiku jsme stále na základním stupni, snažíce se získat intelektuální porozumění. Na stezce bychom mohli vyobrazit Buddhu Vadžradharu coby symbol dharmakáji, nebo prázdnoty, ale z akademického úhlu pohledu i jen přemýšlet o nakreslení dharmakáji je chybou.

Buddha při navzájem různých příležitostech vyučoval třem různým přístupům. Tyto jsou známy coby Tři otočení Kolem (Dharmy-pozn. překl.), ale tyto (všechny) mohou být zesumarizovány do jediné fráze: „Mysl; není žádné mysli; mysl je zářivá.

První (z nich), „Mysl,“ se vztahuje k množině nauk a představení, v nichž Buddha učil, že existuje „mysl“. To bylo proto, aby rozptýlil nihilistický náhled, že není nebe ani peklo, žádná příčina a následek. Pak, když Buddha řekl, „Není žádné mysli“, mínil, že mysl je pouhým konceptem a (že) není žádné takové věci, jako vpravdě existující mysl. Když nakonec řekl „Mysl je zářivá“, poukazoval na buddhovskou podstatu, neoklamanou nebo prvotně existující moudrost.

Velký komentátor Nágardžuna řekl, že účelem prvního otočení bylo zbavit se (tj. bytosti.-pozn. překl.) nectnosti. Odkud nectnost pochází? Pochází bud‘ z eternalismu (=cca víry ve věčné ‘já’ - pozn. překl.), nebo z nihilismu. Takže aby ukončil nectnostné skutky a myšlenky, dal Buddha toto první učení. Druhé otočení Kolem Dharmy, kdy Buddha hovořil o prázdnotě, bylo prezentováno za účelem rozptýlit lpění na „skutečně (rozuměj: zdánlivě - pozn. překl.) existujícím já“ a „skutečně (rozuměj: zdánlivě - pozn. překl.) existujících fenoménech (=jevech)“. Konečně, učení Třetího otočení byly dány za účelem rozptýlení všech náhledů, dokonce i náhledu ne-já. Buddhovy tři množiny učení se nesnaží uvést do něčeho nového, jejich účelem je prostě odstranit zmatek.

Coby Buddhisté praktikujeme soucit, ale postrádáme-li pochopení této třetí pečeti – že všechny jevy jsou prázdné – náš soucit může selhat. Jste-li připoutáni k výsledku soucítění, zatímco se snažíte vyřešit problém, možná si nepovšimnete, že vaše idea řešení je plně založena na vaší osobní interpretaci. A můžete skončit jakožto oběť naděje a strachu, a v důsledku toho zklamání. Začnete tím, že se stanete „dobrým praktikujícím mahájány“, a jednou nebo dvakrát se pokusíte pomoci cítícím bytostem. Ale nemáte-li pochopení této třetí pečeti, unaví vás to a pomáhání cítícím bytostem vzdáte.

Ještě jiný druh problému vyvstává z nechápání prázdnoty. Objevuje se spíše u povrchních a dokonce u vyčerpaných Buddhistů. Nějakým způsobem se v buddhistických kruzích může stát, že když neakceptujete prázdnotu, nejste „cool“. Takže předstíráme, že oceňujeme prázdnotu a předstíráme, že na ni meditujeme. Ale pokud jí pořádně nerozumíme, může se objevit špatný vedlejší efekt. Mohli bychom říci, „Oh, všechno je prázdnota. Mohu dělat, co se mi zlíbí.“ Takže ignorujeme a přestupujeme detaily karmy, zodpovědnost za naše činy. Staneme se „neelegantními“, a co více, odrazujeme ostatní. Jeho Svátost Dalajláma často o tomto chybném porozumění prázdnotě hovoří. Správné pochopení prázdnoty nás vede k vidění, jak jsou věci vzájemně propojené, a jak jsme zodpovědni za náš svět.

Můžete o tomto tématu přečíst miliony stránek. Nágardžuna sám napsal pět různých komentářů věnovaných tomuto, a existují komentáře od jeho následovníků. Existují nekonečné nauky o nastolení tohoto náhledu. V mahájánových chrámech nebo klášterech lidé recitují pradžňápáramitáovou Sútru srdce – i to je nauka o třetí pečeti.

Filosofie nebo náboženství možná říkají, „věci jsou iluzí, svět je mája, iluze,“ ale vždy jsou jedna nebo dvě položky zanechány vedle, považované za skutečně existující: Bůh, kosmická energie, cokoliv. V Buddhismu tomu tak není. Všechno v samsáře a nirváně – od Buddhovy hlavy ke kousku chleba – vše je prázdnotou. Není nic, co by nebylo zahrnuto v (této) nejzazší pravdě.

Otázka: Když my sami jsme dualističtí, můžeme kdy porozumět prázdnotě, která je něčím přesahujícím popis?

Buddhisté jsou velmi těžko uchopitelní. Máte pravdu. nemůžete nikdy hovořit o absolutní prázdnotě, ale můžete hovořit o „představě“ prázdnoty – něčem, co můžete zhodnotit a (o čem můžete) kontemplovat, abyste se nakonec mohli dobrat pravé prázdnoty. Možná říkáte, „Ah, (ale) to je příliš snadné/jednoduché, to je přímo blbost“ Ale na to Buddhisté odpoví, „To je špatný pohled, takto věci fungují.“ Potřebujete-li se setkat s někým, koho jste nikdy nepotkal/a, mohu vám ho popsat nebo vám ukázat jeho fotografii. A s pomocí tohoto obrázku můžete jít a najít tu skutečnou osobu.

Z absolutního hlediska je stezka iracionální, ale relativně řečeno, je velmi racionální, protože používá relativní konvence našeho světa. Když hovořím o prázdnotě, vše, co říkám, má něco společného s tímto „obrázkem“ prázdnoty. Nemohu vám ukázat skutečnou prázdnotu, ale mohu vám říci, proč věci inherentně neexistují.

V Buddhismu je tolik ikonografie, že byste si mohli myslet, že je to objekt meditace nebo uctívání. Ale z vašeho učení mám pocit, že to všechno je neexistující?

Když půjdete do chrámu, uvidíte mnoho nádherných soch, barev a symbolů. Tyto jsou důležité pro stezku. Tyto všechny náleží do toho, co nazýváme „obrazovou moudrostí“, „obrazovou prázdnotou “. Nicméně zatímco následujeme stezku a aplikujeme její metody, je důležité vědět, že stezka sama je na konečné úrovni iluzí. Ve skutečnosti jen až tehdy ji můžeme správně ocenit.

Čtvrtá pečeť:
Nirvána je za extrémy

Nyní, co jsem vysvětloval prázdnotu, mám pocit, že čtvrtá pečeť, „Nirvána je za extrémy“, byla také zahrnuta. Ale stručně, tato poslední pečeť je rovněž cosi jedinečně buddhistického. V mnoha filosofiích nebo náboženstvích je konečný cíl něčím, čeho se můžete držet a co si můžete podržet. Konečný cíl je jedinou věcí, která skutečně existuje. Ale nirvána není vyrobená/vystavěná, takže není něčím, čeho byste se mohli držet. Je zmiňována jakožto „přesahující extrémy“

Nějak si myslíme, že můžeme jít někam, kde budeme mít lepší pohovku, lepší sprchový systém, lepší kanalizaci; nirvána, kde ani nebudete potřebovat dálkové ovládání, kde všechno je k dispozici v okamžiku, kdy na to pomyslíte. Ale jak jsem řekl dříve, není to tak, že přidáváme něco nového, co ještě nebylo dříve. Nirvány je dosaženo, když odstraníte všechno, co bylo umělé a překážející.

Nezáleží na tom, zda jste mnich nebo jeptiška, kteří si odřekli světský život, nebo jste jogínem praktikujícím hluboké tantrické metody. Pokud, když se snažíte opustit nebo transformovat připoutanost ke svým vlastním zkušenostem, (ale) nerozumíte (přitom) těmto čtyřem pečetím, skončíte považujíce obsah své mysli za manifestaci něčeho zlého, ďábelského a špatného. Pokud děláte toto, jste daleci pravdy. A celý smysl Buddhismu je učinit vás rozumět pravdě. Kdyby ve složených věcech byla nějaká skutečná stálost, kdyby bylo skutečné potěšení v emocích, Buddha by byl tím prvním, kdo by řekl, „Prosím uchovejte a ceňte si tohoto.“ Ale díky jeho velkému soucitu to neudělal, neboť chtěl, abychom měli něco, co je pravdivé, co je skutečné.

Máte-li jasné pochopení těchto čtyř pečetí coby základ vaší praxe, budete se cítit spokojeně, ať se vám stane cokoliv. Do té míry, ve které máte tyto čtyři coby svůj náhled, nic se nemůže pokazit. Kdokoliv drží tyto čtyři ve svém srdci nebo ve své hlavě, a přemítá o nich, je Buddhista. Taková osoba nemá ani potřebu být Buddhistou nazývána. Je z definice následovníkem Buddhy.

Dzongsar Džamjang Khjence Rinpočhe se narodil roku 1961 v Bhútánu a byl rozpoznán jakožto druhá reinkarnace mistra 19. století Džamjang Khjence Wangpa. Studoval společně s a byl zplnomocněn/vysvěcen některými z největších tibetských mistrů tohoto (20.) století, zejména pozdním Dilgo Khjence Rinpočhem a pozdním Düdžom Rinpočhem. Dzongsar Khjence Rinpočhe dohlíží na své tradiční sídlo Klášter Dzongsar ve Východním Tibetu, stejně jako na nově zřízené univerzity v Indii a Bútánu. Také zřídil několik meditačních center v Austrálii, Severní Americe a na Dálném východě. Tento článek je založen na řeči „Co Buddhismus je, a co není“, pronesené v Sydney v Austrálii v dubnu 1999.

Buddhismus v kostce: Čtyři pečeti Dharmy, Dzongsar Khjence Rinpočhe, Shambala Sun, březen 2000.

původní článek na:

http://www.shambhalasun.com/index.php?option=com_content&task=view&id=1814&Itemid=0

přeložil Tírthan, 2009, korektury Dana Kantorová, 2009.