Zobrazujú sa príspevky s označením Texty indických majstrov. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Texty indických majstrov. Zobraziť všetky príspevky

streda 24. júna 2009

List priateľovi

Árja Nágárdžúna

V sanskrte: Suhrlekha
V tibetskom jazyku: Šepä Tringjig

Do anglického jazyka preložil Alexander Berzin


1. Ó ty, ktorý máš povahu dobrých kvalít, ktorý si sa stal
prostredníctvom cnostných činov ctihodným,
prosím načúvaj týmto (veršom) vo vznešenej metrickej kompozícii,
ktoré som zložil, za účelom (vštepenia)
zámeru pre pozitívnu silu, ktorá pochádza z (nasledovania)
výkladov reči Sugatu.

2. Práve tak, ako múdri uctievajú sochu Sugatu -
dokonca aj ak je z dreva - nezáležiac na tom, ako bola urobená;
podobne, hoci bude táto moja poézia chabá, prosím nepohŕdaj ňou,
keďže je založená na vyjadreniach posvätnej Dharmy.

3. Hoci už hojnosť zvučných slov Veľkého mudrca (Buddhu)
vstúpila do tvojho srdca,
nie je niečo, čo bolo vyrobené z vápenca, ešte belšie
v svetle zimného mesiaca?

4. Víťaz vyhlásil šesť (objektov) pre neustálu bdelosť:
Buddhu, Dharmu, Sanghu,
štedré dávanie, etickú disciplínu a nebeských dévov.
Buď si neprestajne bdelo vedomý dobrých kvalít týchto.

5. Vždy sa telom, rečou a mysľou zveruj
desiatim cestám cnostnej karmy;
odvracaj sa od omamných látok a podobne
sa tiež teš z živobytí, ktoré sú cnostné.

6. Po tom, ako si si uvedomil, že všetok majetok je pominuteľný
a bez esencie,
buď správnym spôsobom štedrý k
mníchom, bráhmanom, chudobným a tvojim príbuzným;
pretože po smrti niet lepšieho priateľa než je štedrosť.

7. Musíš sa zveriť etickej disciplíne, ktorá nie je
skompromitovaná,
nie je poškodená, ani skorumpovaná a ani prekročená.
Bolo povedané, že etická disciplína je základom
všetkých dobrých kvalít,
ako je zem (základom) pre všetko pohyblivé a nepohyblivé.

8. Štedrosť, etika, trpezlivosť, vytrvalosť, meditačná stabilita
a podobne rozlišujúca múdrosť, to sú nezmerné ďalekosiahle spôsoby jednania.
Rozširuj ich a staň sa Mocným pánom víťazných,
ktorý dosiahol druhý breh podmienenej existencie.

9. Ktorákoľvek rodina, kde ctia otca a matku,
bude spoločne s Brahmom a spoločne s učiteľmi;
bude známa tým, že ich ctí
a potom tiež dosiahne zrod vo vyšších ríšach.

10. Keď sa človek vzdá ubližovania, kradnutia, sexuálnej aktivity, klamania,
alkoholu a pripútanosti k jedeniu v nevhodný čas,
potešenia z vysokých postelí a sedadiel,
piesní, tanca a všemožných šperkov,

11. a prijme týchto osem vetiev, ktoré napodobňujú
etickú disciplínu oslobodených arhatov,
týchto dvadsať jeden sľubov dá mužom a ženám
príťažlivé telo boha z ríše túžob.

12. Ako nepriateľov vnímaj chamtivosť, podlosť, pretvárku,
pripútanosť, lenivosť, falošnú pýchu,
túžbu, nenávisť a nafúkanosť pre veľkosť vlastnej kasty,
výzor, vzdelanie, mladosť a moc.

13. Mudrc prehlásil, že starostlivosť je (mentálny) postoj
pre nektár (nesmrteľnosti),
zatiaľ čo ľahostajnosť je postojom pre smrť.
Preto na posilnenie tvojich cnostných zámerov v Dharme
potrebuješ mať vždy starostlivý prístup tým, že budeš vnímavý.

14. Ktokoľvek bol predtým ľahostajný
a neskôr rozvinie starostlivý prístup,
sa stane krásnym ako mesiac, keď ho opustili mraky,
ako Nanda, Angulimála, Adžatašatru a Udajana.

15. Teda, keďže niet skúšky rovnej trpezlivosti,
nesmieš dať hnevu príležitosť (sa objaviť).
Buddha prehlásil, že zbavenie sa hnevu
prináša dosiahnutie stavu nenávratu.

16. Prechovávaním nenávisti, mysliac si: "Tento ma urazil;
tento mi prekazil plány a tento ma porazil;
tento ma obral o majetok,"
Budú konflikty narastať čoraz viac.
Ktokoľvek sa zbaví nenávisti, má pokojný spánok.

17. Vedz, že myšlienky môžu byť ako obrazy namaľované
na vode, na zemi a na kameni.
Spomedzi týchto je pre ľudí s vášňami najlepšie byť ako to prvé,
zatiaľ čo pre ľudí s prianiami pre Dharmu je najlepšie byť ako to posledné.

18. Víťaz (Buddha) prehlásil, že slová ľudí sú troch druhov:
ako med, (ako) kvety alebo (ako) výkaly -
(menovite) tie, čo sú príjemné srdcu; tie, čo sú pravdivé a tie, čo vyjadrujú nepravdu.
Spomedzi týchto sa zbav tých posledných.

19. Sú štyri (druhy) ľudí: tí, ktorí sa zo svetla dostanú do svetla;
tí, ktorí sa z tmy dostanú do tmy;
tí, ktorí sa zo svetla dostanú do tmy
a tí, ktorý sa z tmy dostanú do svetla. Buď ako tí prví.

20. Ľudia sú ako plody manga: nezrelí, ale zdanlivo zrelí;
zrelí, ale zdanlivo nezrelí; nezrelí, čo vyzerajú byť nezrelí
a zrelí, čo vyzerajú byť zrelí.
Cháp, že sú takíto.

21. Nepozeraj po ženách druhých, ale ak ich náhodou uvidíš,
rozpoznaj ich v závislosti na ich veku
ako tvoju matku, tvoju dcéru alebo tvoju sestru. Ak sa objaví túžba,
dobre pouvažuj nad tým, (že ich telá sú) z podstaty nečisté.

22. Drž pevne svoju myseľ, keď začína blúdiť, akoby bola
ako tvoja učenosť, podobná dieťaťu, pripomínajúca poklad, či porovnateľná s tvojim životom.
Odvráť sa od potešení zmyslových objektov akoby boli ako
jed, otrava, zbraň, nepriateľ či oheň.

23. Zmyslové objekty prinášajú pohromu! Pán víťazov povedal,
že sú ako plod kimpaky - (sladké zvonka, ale trpké zvnútra).
Zanechaj ich! Ich železnými reťazami,
sú svetskí ľudia pripútaní k väzeniu opakujúcej sa samsáry.

24. Spomedzi tých, ktorí víťazia nad objektmi
neustále túlajúcich sa šiestich zmyslov
a tých, ktorí víťazia nad armádami nepriateľov,
uprednostňujú múdri tých prvých ako najlepších hrdinov.

25. Pozri na telo mladej ženy, samo o sebe,
odporným smradom pripomína nádobu pre všetky nečistoty,
ktorá preteká deviatimi dierami, je ťažké ju naplniť a je pokrytá kožou
a osve pozri aj na jeho ozdoby.

26. Tiež si uvedom, že chtivosť v tých, čo túžia (po zmyslových objektoch)
je ako (to, čo sa deje) s malomocným, ktorého zožierajú červy,
ktorý si pre svoje pohodlie založil oheň
avšak nenachádza úľavu.

27. Aby si uvidel najhlbšiu (pravdu), vytvor si návyk
venovať javom pozornosť správnym spôsobom.
Neexistuje žiadny iný protijed,
ktorý by mal také kvality ako tento.

28. Hoci môže niekto mať dobrú kastu, vzhľad a vzdelanie,
ak mu chýba rozlišujúca múdrosť a etika, nie je hodný úcty.
Keďže je to tak, kohokoľvek, kto má tieto dve kvality,
si treba ctiť, aj keby mu chýbali iné dobré vlastnosti.

29. Ó uskutočniteľ samsáry. Nemaj za objekt tvojej mysle
osem pominuteľných vecí sveta:
menovite, materiálny zisk a stratu, šťastie a nešťastie,
veci, ktoré sa príjemne počúvajú a ktoré sa počúvajú nepríjemne, chválu a pohanenie.
Buď (k nim) ľahostajný.

30. Nesmieš konať žiadne negatívne činy,
dokonca ani pre dobro bráhmana, mnícha, boha, či hosťa,
alebo tvojho otca, tvojej matky, tvojho dieťaťa, tvojej kráľovnej, či tvojich spoločníkov.
Oni si z pekelných plodov toho konania nevezmú ani malý diel.

31. Hoci ťa hocaké vykonanie negatívnych karmických činov,
asi nepretne okamžite ako meč;
aj tak keď príde smrť,
akékoľvek karmické následky sa objavia, budú zjavné.

32. Mudrc (Buddha) povedal, že dôvera, etická disciplína, štedrosť, počúvanie,
morálna zdržanlivosť, starostlivosť o to, ako tvoje činy pôsobia na druhých
a rozlišujúca múdrosť je sedem drahokamov vznešených (árjov).
Cháp, že iné, obyčajné drahokamy nemajú význam.

33. Hazard s kockami, vyhľadávanie (bezvýznamných) zhromaždení,
lenivosť, spoliehanie sa na nedobrých priateľov,
omamné látky a potulky nocou
prinášajú horšie zrody a úpadok tvojej slávy.
Týchto šesť zanechaj.

34. Učiteľ bohov a ľudí povedal vynikajúcim spôsobom,
že spomedzi všetkých pokladov je spokojnosť tým najlepším.
Teda buď úplne spokojný. Ak poznáš spokojnosť,
dokonca ak aj nemáš žiaden majetok, budeš dokonale bohatý.

35. Dobrý pane, práve tak, ako tí, čo majú veľké majetky, majú problémy,
to nie je prípad tých, čo majú málo túžob.
Koľko majú najprednejší z nágov hláv,
toľko problémov sa objavuje z (klenotov, ktoré nosia na) nich.

36. Vyhni sa (sobášu) s týmito tromi (druhmi) žien,
s tými, ktorý povaha je: spolčovať sa s tvojimi nepriateľmi - ako vrahyne,
pohŕdať svojimi manželmi - ako barónky,
alebo lúpiť a kradnúť dokonca aj drobnosti - ako zlodejky.

37. Ale tá, čo je ako sestra - rozumie si s tebou,
alebo ako priateľka - ide priamo do tvojho srdca,
alebo ako matka - praje si tvoje šťastie,
alebo ako slúžka - je poslušná - takú si cti ako rodinné božstvo.

38. Spoliehaj sa na jedlo v správnej (miere), ako na liek,
bez pahltnosti a odporu,
nie z márnivosti, alebo aby si sa predvádzal
a nie pre posadnutosť zdravím, ale len pre účel udržovania tela.

39. Pán slušných mravov, po tom, čo si strávil celý deň
a prvú a poslednú časť noci (cnostnými činmi),
ulož sa medzi týmito dvomi (časťami) k spánku s bdelou pozornosťou,
bez toho, aby si strávil svoj čas spánku neplodne.

40. Vždy správnym spôsobom medituj na lásku,
súcit, radosť a vyrovnanosť.
Dokonca aj keby si takto nedostal ten najvyšší (cieľ, nirvánu),
(aspoň) dosiahneš blaženosť Brahmovej ríše.

41. Prostredníctvom štyroch stavov dhjány mentálnej stability,
ktoré ťa zbavujú skúsenosti (objektov) ríše túžby, telesnej radosti,
mentálnej blaženosti a utrpenia,
dosiahneš šťastie rovné bohom nebeskej ríše Brahmov,
Žiarivého svetla, Plnej cnosti a Najväčšieho plodu.

42. Moc karmických činov, či cnostných alebo necnostných
sa odvíja od piatich aspektov:
od ich frekvencie; (od vášne, ) ktorá ich vedie;
neprítomnosti síl, ktoré tomu činu bránia;
(od úžitku, či škody, ktorú spôsobia) základni (voči ktorej sú smerované);
a od hlavných dobrých kvalít, ktoré má (ta základňa).
Preto sa usiluj v cnostných činoch (, ktoré majú týchto päť).

43. Práve tak ako pár štipiek soli dokáže zmeniť chuť malého množstva vody,
ale nie chuť rieky Gangy,
uvedom si, že malé negatívne činy sú vzhľadom
k ohromným koreňom cnosti, vskutku takéto.

44. Rozptýlenosť mysle a ľútosť, zlovôľa, zahmlená myseľ a ospalosť,
túžobné zámery a nerozhodné váhanie –
uvedom si, že týchto päť prekážok sú zlodeji,
ktorí kradnú klenoty cnostného (jednania).

45. Viera vo fakty, radostné úsilie a uvedomelosť,
pohrúžené sústredenie a rozlišujúca bdelosť
sú piatimi najvyššími krokmi v Dharme.
Usiluj o nich. Tieto sú známe ako sily a moci
a tiež to, čo ťa privedie k najvyššiemu bodu.

46. “Nevyšiel som poza chorobu, starobu, alebo smrť,
či odlúčenie od toho, čo je príjemné,
alebo poza to, čo mi spôsobí moja karma.”
Prostredníctvom brány tohto protijedu,
keď budeš takto opakovane premýšľať,
zabrániš tomu, aby si stal domýšľavým človekom.

47. Ak túžiš po vyššom zrode, či oslobodení,
uvykni sa na správny náhľad.
Lebo ľudia, ktorí majú zvrátený náhľad,
budú všetci zakúšať dozretie neúnosných (následkov).

48. Vedz, že ľudia, v skutočnosti, nepoznajú žiadne šťastie,
nie sú trvalí, nemajú ja, a nie sú čistí.
Tí, čo nemajú (tieto štyri) pozorné bdelosti
hľadia (na ľudí) štyrmi opačnými (spôsobmi)
a (toto) ich ničí.

49. Bolo povedané, že formy nie sú "ja",
"ja" nie je vlastníkom foriem,
"ja" nespočíva vo formách,
a formy nespočívajú v "ja".
Takýmto spôsobom cháp, že ostatné štyri uskupenia
sú (tiež) prázdne (od "ja", ktorého existencia je nemožná).

50. Uskupenia (nepochádzajú) z naplneného priania,
ani z (večného) času,
ani z prvotnej hmoty, ani z esencie,
ani z mocného stvoriteľa Íšvaru a ani nie bez príčiny.
Vedz, že sa objavujú z nevedomosti, karmických činov, a lipnutia.

51. Považovanie zvrátenej morálky, či jednania za to najlepšie,
nahliadanie tela nesprávnym spôsobom a nerozhodné váhanie -
Uvedom si, že tieto jarmá sú prekážkami
v bráne do mesta oslobodenia.

52. Oslobodenie závisí na tebe samom.
Keďže niet (čo získať) z pomoci druhých,
usiluj sa v (uskutočnení) štyroch právd
prostredníctvom (získania) vlastníctva počúvania, disciplíny,
a stability mysle.

53. Vždy sa cvič vo vyššej etickej disciplíne, vyššej rozlišujúcej bdelosti,
a vo vyššom mentálnom (sústredení).
Sto plus (sto) a päťdesiat plus (tri)
(mníšskych) cvičení (tvorí) prvý (vyšší výcvik)
a tri vyššie (výcviky) sú v ňom zhrnuté v plnej miere.

54. O Mocný pane, Sugata (Buddha) naznačil, že
bdelé vedomie charakteristického (jednania) tela
je jedinou cestou, po ktorej treba ísť.
Drž sa jej pevne, (dobre) si ju stráž.
Skrz úpadok bdelého vedomia, sa rozpadnú všetky princípy Dharmy.

55. Mnohé veci môžu zničiť tvoj život: je nestálejší
ako bublina na rieke, ktorú (na hladinu) vrhol vietor.
Akékoľvek oddialenie (smrti) by sa ti prihodilo -
vydýchnuť (po) nadýchnutí
a prebudiť sa po tom, čo si zaspal - je mimoriadne úžasné.

56. Koniec tela je, že skončí v popole, bude vysušené alebo zhnije,
alebo sa nakoniec stane výkalom. Uvedom si, že
keďže nemá žiadnu esenciu, je niečím, čo bude na konci strávené,
čo vyschne, zhnije alebo bude rozžuté na kúsky.

57. Dokonca aj keď zem, hora Méru a oceány –
tieto fyzické telesá –
zhoria pod páľavou siedmych sĺnk,
že nezostane ani ich popol,
čo povedať o niečom tak krehkom,
ako je telo muža?

58. Teda všetky tieto sú pominuteľné bez pevnej "duše",
nie sú útočiskom ani ochrancom ani miestom odpočinku.
Preto, najvyšší spomedzi ľudí, musíš rozvinúť zhnusenie
voči opakujúcej sa samsáre: nemá žiadnu esenciu ako banánovník (,ktorý je zvnútra dutý pozn. prekl.).

59. Keďže dokonca ťažšie, než stretnutie sa korytnačky
s dierou v osamelom jarme, ktoré sa nachádza na oceáne
je dosiahnutie ľudského stavu zo stavu lezúceho zvera,
pričiň sa nech sa (toto dosiahnutie) s ľudskými schopnosťami stane plodným
prostredníctvom praxe svätej Dharmy.

60. Ešte bláznivejšie, než keď niekto použije
zlatú nádobu zdobenú klenotmi na zvracanie
je že, keď sa niekto narodil ako človek
koná negatívne činy.

61. (Teraz) máš štyri veľké kolesá:
žiješ v krajine, ktorá je príhodná (pre Dharmu),
spoliehaš sa na sväté bytosti, si prirodzene duchovný
a aj v minulosti si vytváral zásluhy.

62. Mudrc (Buddha) povedal, že spoliehanie sa na duchovného majstra
(prináša) úplne naplnenie duchovného života.
Preto sa spoliehaj na sväté bytosti.
Toľkí dosiahli mier (nirvány)
spoliehajúc sa na Víťazných.

63. Znovuzrodenie ako niekto, kto má nesprávny, zvrátený náhľad,
ako zviera, hladný duch alebo v neradostnej ríši
alebo zrodenie na mieste, kde sa nevyskytujú slová Víťazného
alebo ako barbar
v divokej odľahlej oblasti, či ako hlupák a tupec,

64. alebo ako dlho žijúci boh - zrodenia ako ktorékoľvek (z týchto)
sú ôsmimi chybnými stavmi, v ktorých nie je sloboda.
Potom, čo si zistil, že títo nemajú žiadnu slobodu,
usiluj za účelom odvrátenia sa od ďalšieho zrodu.

65. Dobrý pane, rozvíjaj odpor k opakujúcej sa samsáre,
ktorá je zdrojom mnohých utrpení (ako je) neschopnosť
(získať) veci, ktoré chceš,
smrť, choroba, staroba a viac,
počúvaj o aspoň niektorých z týchto chýb.

66. Keďže sa otec (môže zrodiť) so štatútom syna,
matka so štatútom ženy;
tí, ktorí boli nepriateľmi so štatútom priateľov;
a môžu sa objaviť (aj) obrátené situácie,
kvôli tomu nie je v samsárických stavoch istota.

67. Každá (bytosť) vypila viac mlieka než vo (všetkých) štyroch oceánoch,
no i tak s pokračujúcimi samsárickými
(zrodmi) obyčajných bytostí,
ešte ostáva omnoho väčšie množstvo než je toto, ktoré vypijú.

68. Kopa tiel každej bytosti by bola masou
rovná hore Méru alebo by ju prekonala.
A pri guľôčkach vo veľkosti kameňa alebo borievky,
nestačí v skutku ani zem na spočítanie (koľko krát
bola každá bytosť) matkou (každej bytosti).

69. Po tom, ako sa staneš Indrom, ktorý je hodný úcty sveta,
opäť spadneš na zem silou karmy.
Dokonca aj keď zmeníš svoj stav na stav univerzálneho vládcu, Čakravartina,
neskôr sa v samsárických stavoch zmeníš na niekoho vo
v pozícii sluhu.

70. Po tom, čo si si dlhú dobu užíval potešenie z dotykov
pŕs a stehien panien v ríšach vyššieho zrodu,
sa budeš musieť opäť zveriť neúnosnému dotyku
nástrojov na drvenie, sekanie a spútavanie v peklách.

71. Po tom, čo si dlho prebýval na výšinách hory Méru,
s najskvelejším potešením, ktoré ti leží pri nohách,
ťa opäť zasiahne neúnosná bolesť
brodenia sa cez dymiace žeravé uhlíky a zahnívajúcu bažinu.
Premýšľaj o tom!

72. Po tom, čo ťa obsluhovali panny z ríš vyššieho zrodenia
a zabával si sa v príjemných a krásnych hájoch
opäť ti odseknú nohy, ruky, uši a nos
v miestach podobných hájom, kde sú listy ako meče.

73. Po tom, čo si sa kúpal s nebeskými pannami, ktoré majú nádherné tváre
v Nežne tečúcich (nebeských riekach) ktoré majú zlaté lotosy,
budeš opäť uvrhnutý do Neprekročiteľných pekelných riek
s neúnosne žieravými vriacimi vodami.

74. Po tom, čo si získal mimoriadne potešenia
žiaducich zmyslových objektov nebeských ríš
a potešenia stavu Brahmu
ktoré sú prosté pripútanosti, sa budeš musieť opäť zveriť
neprerušenému kontinuu utrpenia
z toho, že budeš palivom pre ohne
(neradostnej ríše) neochabujúcej bolesti.

75. Po tom, čo si dosiahol stav slnka alebo mesiaca
s tým, že svetlo tvojho tela ožaruje bezpočetné svety
sa opäť ocitneš v hlbokej temnote
a neuvidíš ani svoju vystretú ruku.

76. Tak dovoľ, nech pozitívna sila z (poznania, že samsára)
má takéto chyby
posilní svetlo lampy tvojej trojitej (praxe)
(inak) budeš sám uvrhnutý do neobmedzenej temnoty
ktorú nezaženie ani slnko ani mesiac.

77. Obmedzené bytosti, ktoré konajú chybné činy
čaká neustále utrpenie v neradostných ríšach:
(Známych ako) Oživujúca, Čierne vlákno, Intenzívne spaľujúca
Drviaca, Zavíjania, Nekončiacej bolesti a podobne.

78. Niektorých lisujú ako sezam, a podobne sú iní
drvení na prach podobný najjemnejšej múke.
Niektorých rozrežú pílami a podobne iných
rozseknú neznesiteľnými ostrými sekerami.

79. Podobne iných nútia piť až do úplného naplnenia
planúce vývary roztaveného, vriaceho tekutého (železa)
a iných napichujú skrz naskrz
na ostnaté železné koly planúce plameňmi.

80. Niektorí, čo ich premôžu zúrivé psy s oceľovými tesákmi,
vzpínajú ruky k nebesám
a iným, ktorí sú bezmocní, vyďobú havrany z ostrými železnými
zobákmi a drásajúcimi pazúrmi (oči).

81. Niektorí; ktorým spôsobujú červy, rôzne ploštice, ovady
a desaťtisíce čiernych sršňov také ukrutné
zranenia, ktorých je neúnosné sa dotýkať;
budú zjedení a spľundrovaní a tak kričia s nárekom.

82. Niektorí horia v mase planúceho uhlia, bez prestania
a s rozďaveným ústami
a niektorí sa varia vo veľkých kotloch zo železa
vznášajúc sa hore nohami ako ryžové knedlíky.

83. Ktokoľvek s negatívnou karmickou silou, kto sa nevyľaká na tisíc spôsobov,
po tom, ako počul o nezmerných utrpeniach v neradostných ríšach
od ktorých je oddelený púhym zastavením jediného dychu
musí mať srdce (tvrdé) ako diamant.

84. Pretože už samotný pohľad na maľby neradostných ríš,
počúvanie o nich, pripomínanie si (ich obrazov) v mysli,
čítanie o nich alebo (pozeranie) hier (o nich)
vytvára v tebe hrôzu,
čo potom povedať o tom, keď ich vlastne musíš zakúšať
ako neúnosný plod (tvojej negatívnej karmy)?

85. Tak ako spomedzi všetkých potešení, je to z vyčerpania lipnutia
ustanovené ako pán všetkých potešení,
sú tiež zo všetkých utrpení, utrpenia z neradostných ríš tie najneznesiteľnejšie.

86. Avšak akékoľvek utrpenie by mohlo v tomto (svete) byť,
keby ťa násilne po celý deň bodali tristo kopiami,
to sa ani zhruba (nepribližuje), to ani nezodpovedá ani zlomku
z najmenších utrpení v neradostných ríšach.

87. Hoci aj prežívaš mimoriadne neúnosné utrpenia ako sú tieto
po stovky miliónov rokov,
dovtedy kým sa nevyčerpá tvoja ničivá (karmická) sila,
taký život neopustíš.

88. Semienka týchto plodov ničivej sily
sú chybnými činmi tvojho tela, reči a mysle.
(tak) sa zo všetkých síl usiluj, aby
si nikdy nemal z nich ani len odrobinku.

89. Dokonca aj v stave zvieracieho zrodu,
sú všemožné druhy utrpenia:
(Zvieratá) sú zabíjané, zväzované, bité a tak ďalej.
Tí, ktorí sa vzdali (schopnosti) konať cnostne,
ktorá vedie k (stavu) mieru,
budú musieť zakúšať ukrutné požieranie sa navzájom.

90. Niektorých zabijú kvôli ich perlám, či vlne,
alebo kostiam, mäsu, či kožušine,
zatiaľ čo iných, ktorí sú bezmocní, donútia k otroctvu,
kopú ich, udierajú päsťami, či bičmi, alebo hákmi, či bodákmi.

91. Hladní duchovia majú tiež neprerušený prúd utrpenia,
ktorý pramení z toho, že hladujú za tým, po čom túžia.
Musia sa zveriť obzvlášť neúnosnému (stavu)
ktorý vyvstáva z toho, že sú hladní, smädní, je im zima, horúco a majú strach.

92. Niektorí majú bruchá tak (veľké) ako je veľká hora,
(tie sú spojené) s ústami, ktoré sú iba ako ucho ihly,
mučí ich hlad, nemajú schopnosť
zjesť ani najmenší kúsok špiny, ktorý niekto odhodil.

93. Niektorí majú nahé telá - len kosť a kožu,
sú ako uschnuté kmene palmýrových paliem;
zatiaľ čo iným žhnú do tmavej noci z úst (plamene)
a ako jedlo musia jesť planúci piesok, ktorý im sypú do úst.

94. Niektorí z nižších tried nenachádzajú ani špinu
ako je hnis, či výkaly, alebo krv a podobne
udierajú sa navzájom do tváre a hlcú mokvavý hnis
ktorý steká zo strúm na ich krkoch.

95. Im sa v lete zdá aj mesiac byť horúcim
a v zime aj slnko mrazivým;
zdá sa im, že stromy sú očesané od plodov
už len keď na ne pohliadnu
a pripadá im, že rieky vyschli.

96. Telá niektorých pevne zväzuje
kotviace lano karmy ich chybných činov,
ktoré ich núti zveriť sa neprestajnému utrpeniu
bez toho, aby zomreli po tisícich, či desaťtisícich rokoch.

97. Akékoľvek sú utrpenia, (všetky) jednej chuti,
ktoré sa takto dostávajú hladným duchom,
ich príčina je, že sa ako ľudia tešili z lakomstva
a Buddha povedal, že lakomci sú mrzkí.

98. Hoci (majú nebeské bytosti) s vyšším štatútom veľkú rozkoš,
úroveň ich utrpenia v čase smrti
a ich úpadok je väčší než to.
Po zvážení toho, by úctyhodní ľudia nikdy viac netúžili po
vyčerpateľných vyšších zrodoch.

99. “Farba tvojho tela stratí svoju krásu;
netešíš sa zo svojich trónov; tvoje vence z kvetov zvädnú;
tvoje oblečenie začne smrdieť; a z tvojho tela vzchádza pot,
čo sa predtým nedialo,”

100. (Týchto) päť skorých znakov, ktoré predznamenávajú tvoju smrť a úpadok
z vyššieho stavu
sa objavujú nebešťanom v stavoch vyššieho zrodenia,
práve tak, ako sa (objavujú) znaky smrti ľuďom na zemi
a predznamenávajú blížiacu sa smrť.

101. Ak im v čase úpadku z nebeských svetov
neostáva žiaden zvyšok
z celej konštruktívnej sily, menia sa potom
bez toho, aby to mali pod kontrolou na stav zrodu zvieraťa,
hladného ducha,
alebo bytosti lapenej v neradostnej ríši, nech už je to ktorákoľvek.

102. Polobohovia majú tiež veľké mentálne utrpenie
a to kvôli nepriateľstvu voči sláve nebešťanov, ktoré majú v povahe.
Hoci sú inteligentní, nedokážu vidieť pravdu
pre zatemnenia (ich) stavu zrodu.

103. Keďže je opakujúca sa samsára takáto, nie je nič úžasné zrodiť sa
ako nebešťan, človek, bytosť neradostnej ríše, hladný duch alebo zviera.
Tak vedz, že znovuzrodenie je niečo, o čom sa ukáže,
že (to nie je nič viac) než nádoba pre mnohé ujmy.

104. Tak, aj keby sa ti náhle vznietil oheň na hlave, či na tvojom odeve,
vzdaj sa pokusov o ich uhasenie a miesto toho sa usiluj
v smere snahy o uhasenie ďalšieho nutkavého zrodu.
Niet potreby, ktorá by bola nadradená tejto.

105. S etickou disciplínou, rozlišujúcou bdelosťou a mentálnou stálosťou
dosiahni najvyšší stav nirvány, pokojný, skrotený a bez poškvŕn,
bez starnutia, bez umierania a nevyčerpateľný,
nezávislý od zeme, vody, ohňa a vetra, slnka a mesiaca.

106. Bdelé uvedomenie, bdelosť rozlišujúca javy, vytrvalosť,
radosť, pružnosť, meditačné pohrúženie a vyrovnanosť -
toto je sedem vetiev (, ktoré sú príčinou) pre očistený stav:
sú sieťou konštruktívnych faktorov, ktoré prinášajú dosiahnutie nirvány.

107. Bez rozlišujúcej bdelosti, niet mentálnej stability
a bez mentálnej stability tiež niet rozlišujúcej bdelosti.
Ale ktokoľvek, kto má obe, bude schopný urobiť oceán (svojej) nutkavej existencie
mláčkou v odtlačku kopyta vola.

108. (Buddha,) príbuzný Slnka, vyhlásil, že je
štrnásť (bodov, ku ktorým) nebude dávať svetu (odpoveď).
Nech sú čímkoľvek, nepremýšľaj o nich.
Myseľ, ktorá sa nimi (zapodieva),
nie je tá, ktorá dokáže upokojiť (utrpenie).

109. Z nevedomosti sa objavujú karmické impulzy,
z nich sa objavuje vedomie, z neho meno a forma,
z nich pochádzajú zmyslové schopnosti
a z nich kontaktujúca bdelosť, tak to prehlásil znalý Mudrc.

110. Z kontaktujúcej bdelosti,
sa objavuje pociťovanie (úrovne šťastia),
na základe pociťovania začína vyvstávať lipnutie,
z lipnutia sa rozvíja vrhajúca tendencia,
z nej impulz pre ďalšiu existenciu
a z impulzu pre ďalšiu existenciu, znovuzrodenie.

111. Keď nastalo znovuzrodenie, tak sa objaví mimoriadne veľké množstvo
utrpenia, ako je zármutok, choroba, starnutie,
nestretnutie sa s tým, po čom túžime a strach zo smrti,
ale zastavením znovuzrodzovania ustanú aj všetky tieto utrpenia.

112. Toto vzájomne závislé povstávanie,
najviac opatrovaný klenot v poklade
výrokov Víťazného, je hlboké.
Ktokoľvek ho nahliada správnym spôsobom, vidí Buddhu,
Najvyššieho znalca skutočnosti.

113. Správny náhľad a živobytie a úsilie,
bdelé uvedomenie a meditačné pohrúženie,
správna reč a správne jednanie
a správne zmýšľanie sú ôsmimi vetvami cesty:
Je treba, aby si na nich meditoval za účelom toho, aby si si priniesol
mier (nirvány).

114. Toto znovuzrodenie je utrpenie, to, čo sa volá lipnutie
je toho širokosiahlym pôvodcom;
zastavenie toho je oslobodením a cesta
pre dosiahnutie toho je osemdielna:
sú to tie vetvy cesty Árjov.

115. Keďže je to tak, potrebuješ sa vždy usilovať o to,
aby si videl Štyri pravdy árjov.
Dokonca aj tí hospodári, ktorí majú v hrsti veľké svetské bohatstvo
dokážu s bdelosťou prebrodiť rieku
rušivých emócií.

116. Ktokoľvek dovolil Dharme, aby sa (v ňom) manifestovala -
takí ľudia, nie sú v skutku (bytosťami), ktoré by spadli z nebies;
nie sú (bytosťami), ktoré vyrašili ako obilie
z lona zeme,
boli to predtým len obyčajní ľudia, ktorí boli závislí
na svojich rušivých emóciách a tak,

117. načo (ti) radiť viac, Nebojácny?
Najdôležitejšia rada, ktorá je k úžitku je táto:
Skroť svoju myseľ! Víťazný majster prehlásil:
“Myseľ je koreňom Dharmy.”

118. Nech sú pokyny v týchto slovách pre teba akékoľvek,
bolo by aj pre mnícha ťažké ich dokonale dodržiavať.
(Tak sa pokús) o to, aby sa esenciálnou podstatou tvojho jednania
stali ktorékoľvek aspekty z týchto, (ktoré dokážeš pojať)
a tým, že sa odovzdáš dobrým kvalitám, ktoré z toho (plynú),
urobíš tento život zmysluplným.

119. Po tom, ako si sa potešil zo všetkých cnostných (činov) každého
a plne si ich venoval pre dosiahnutie stavu Buddhu,
vrátane troch aspektov tvojho vlastného dobrého jednania
tak potom s touto hromadou pozitívnej (sily) z toho,

120. Ovládneš v bezpočte zrodov všetky jógy
vo svetoch bohov a ľudí
a postaráš sa o množstvo ubiedených bytostí
s jednaním Árju Avalókitešvaru,

121. po tom, ako prijmeš posledné znovuzrodenie a zbavíš sa
choroby, staroby, túžby a hnevu,
urob ten život nezmerne dlhým ako strážca sveta,
ako Víťazný majster Amitábha v (jeho) Buddhovskom poli.

122, 123. Po tom, ako rozšíriš naprieč nebeskými ríšami, priestorom
a na povrchu zeme
nepoškvrnenú slávu rozlišujúcej bdelosti, etickej disciplíny a štedrého dávania a následne po dosiahnutí mocného stavu Víťazného - ktorý ľuďom na zemi a nebešťanom vo vyšších ríšach úplne a s konečnou platnosťou utišuje ich pôžitok z potešení s nádhernými mladými pannami a z iných pôžitkov,
inými slovami, ktorý pre masy obmedzených bytostí,
ktoré sú ubiedené svojimi rušivými emóciami,
utišuje ich strachy, ich zrody a ich smrti -
potom dosiahni najvyšší stav,
ktorý je poza pominuteľným svetom: ktorý je len menom; je nebojácny vo svojom mieri; nestarnúci; ktorý nikdy nemá chybu.

streda 17. septembra 2008

Lampa na cestu k osvieteniu


Atíša Šrídžňána Dípankara

Pocta bódhisattvovi
mladému Maňdžušrímu

1
Skláňam sa vo veľkej úcte pred všetkými
víťazmi, minulými, súčasnými a budúcimi
a pred ich Učeniami a Sanghami.
Na žiadosť môjho dobrého žiaka Čhangčhub Ő
zasvietim Lampu na cestu k Osvieteniu.

2
Vedz, že sú tri druhy osôb,
ktoré majú malú, prostrednú a veľkú kapacitu.
Tu teda napíšem, jasne rozlišujúc
ich individuálne vlastnosti.

3
Ten, kto sa všemožne
snaží o pôžitky samsáry
a len na svoje potreby hľadí,
známy je ako malá osoba.

4
Ten, kto sa zrieka potešení zo života
a k zločinom obrátil svoj chrbát,
lež i tak ho trápi len jeho vlastný pokoj a mier,
takého treba volať prostredná osoba.

5
Kto z hĺbky hľadá úplný koniec
všetkému utrpeniu druhých,
vediac, že to patrí k jeho vlastnému prúdu (vedomia),
ten je veľkou osobou.

6
Tým čistým bytostiam, ktorých túžbou
je najvyššie osvietenie,
vysvetlím správne prostriedky,
ktorým ma učili moji Guruovia.

7
Tvárou v tvár maľbe Dokonalého Buddhu
alebo pred svätým relikviárom a podobne -
vzdaj úctu kvetmi a vonnými tyčinkami
a čímkoľvek, čo máš poruke.

8
Potom so sedemramenným Prianím[1]
vyjadreným v Parinidhane Samantabhadru
a s mysľou, ktorá sa neodvráti, kým
nedosiahne Srdce osvietenia,

9
s veľkou dôverou ku Trom klenotom
si kľakni na koleno
a zopnúc ruky,
najprv prijmi Tri útočiská po trikrát.

10
Potom, keďže Myšlienka Lásky ku
všetkým bytostiam bez výnimky je predpokladom,
pozri sa na celý svet, Utrpenie v smrti,
prechod a znovuzrodenie v troch nepriaznivých miestach.

11
Pri pohľade na to utrpenie sám trpíš.
A ten, kto chce oslobodiť svet
od samotnej príčiny takého utrpenia,
musí získať túto bódhičittu,
ktorá obsahuje prísahu, že sa nikdy neodvráti.

12
Každú kvalitu, ktorá patrí
k získaniu myšlienok takého Rozhodnutia,
vyložil Maitréja
v jeho sútre, Gandavjuhasútre

13
Čítaj tu sútru, alebo ju vypočuj od Gurua
a keď uvidíš nezmerné výhody bódhičitty,
potom z toho samého dôvodu
vzbudzuj (v sebe) bódhičittu až kým ju neupevníš.

14
Zásluhy, ktoré z toho vyplývajú sú vynikajúco zobrazené
v sútre s názvom Viradattagrhapatipariprkčasútra
A aby som uviedol jej esenciu,
citujem tri z jej veršov.

15
„Ak by boli zásluhy z bódhičitty
vyjadrené v podobe mraku,
tak ten by (veľkosťou) prekonal
aj taký, čo by vypĺňal celý vesmír.“


16
„Alebo si predstav človeka, ktorý má
veľa drahokamov a nimi vyplní každé buddhovské pole
–a tých je viac než zrniek piesku v Gange-
a potom toto všetko daruje Buddhovi“

17
„a (je) iný človek, ktorý len zopne ruky
a zameriava svoje myšlienky k Osvieteniu.
Ten druhý uctieva (Tri klenoty) omnoho vyšším spôsobom,
lebo to je bez obmedzení.“

18
Keď sa v tebe objaví prianie (smerom) k Osvieteniu,
snaž sa ho s veľkou usilovnosťou plne rozvinúť
a aby si obnovil toto svoje rozhodnutie v tvojich ďalších životoch.
Plne sa cvič v tom, čo som ti vysvetlil.

19
Správne rozhodnutie neprehĺbiš bez
sľubov, ktoré rozvíjajú myseľ.
Preto ten, kto chce rozvinúť rozhodnutie
dosiahnuť dokonalé Osvietenie, ich zo srdca príjme.

20
Len ten, kto má dlhodobé sľuby v jednej
zo siedmych tried pratimokši,
je hodný sľubu Bódhisattvu
a nemôže to byť inak.

21
Tathágata povedal, že zo
Siedmych tried Pratimokši
je Vznešený čistý život najvyšší.
Myslel tým sľuby mnícha.

22
Podľa rituálu uvedeného v Kapitole
o jednaní v Bódhisattvabhúmi
sa dá sľub prijať od hocktorého dobrého Gurua,
ktorý má vhodné vlastnosti.

23
Kto ovláda rituál sľubu
a sám žije v súlade so Sľubom, ktorý prijal
a má súcitnú zhovievavosť
ho odovzdať – vedz, že to je dobrý Guru.

24
Ale ak potom, čo si skúšal,
nemôžeš takého Gurua nájsť,
vysvetlím iný rituál,
ako správnym spôsobom prijať tento sľub.

25
Nasledovným spôsobom Maňdžušrí, v minulom živote,
ako Ambarádža rozvinul bódhičittu;
a ako sa hovorí v sútre zvanej
Maňdžušríbuddhakšetragunavjuha,
popíšem to tu jasným spôsobom:

26
„V prítomnosti Buddhov rozvíjam
bódhičittu
a pozývajúc všetky bytosti
zachránim ich všetky z kruhu zrodenia.“

27
„Počínajúc touto chvíľou,
až kým nedosiahnem najvyššie Osvietenie,
nedovolím, aby zlé myšlienky, hnev,
lakomstvo alebo závisť zamestnávali moju myseľ.“

28
„Budem praktikovať čistý život
a zrieknem sa všetkých negativít a hrubej túžby,
budem napodobovať Buddhu
radostným úsilím v sľube jednania.“

29
„Ja sám sa nebudem snažiť dosiahnuť
Osvietenie nejakým rýchlym spôsobom,
Ale ostanem do konečného konca (samsáry)
Pre dobro čo aj jedinej bytosti.“

30
„Očistím nespočetné,
nepredstaviteľné polia vesmírov
a od prijatia tohto (nového) mena (ďalej uvedené)
budem prebývať v desiatich smeroch.“

31
„Úplne očistím činy
môjho tela a reči,
očistím zároveň aj aktivitu mojej mysle
a nebude mi už viac patriť žiaden necnostný čin.“

32
Tvoja čistota tela, reči a mysle v zásade znamená
dodržiavať sľuby s myšlienkou pokroku (v praxi);
lebo správnym praktikovaním Troch výcvikov v konaní,
vzrastá aj vďačnosť k tým samým Trom.

33
A tak, keď si sa usiloval v sľuboch, ktoré tvoria
čistý a dokonalý sľub bódhisattvu,
privedieš k úplnej dokonalosti
samotné nazhromaždenie pre dokonalé osvietenie.

34
Všetci Buddhovia tvrdili,
že zdokonalenie týchto nazhromaždení,
ktorej podstatu tvoria Zásluhy a Múdrosť,
leží najmä v jasnozrivosti.

35
Rovnako ako vták nemôže
bez vystretých krídel vzlietnuť k oblohe,
práve tak bez sily jasnozrivosti
nemožno pracovať pre dobro druhých.

36
Zásluhy, ktoré človek
s jasnozrivosťou získa za jediný deň
by sa nemohli dostať ani za sto životov
tomu, kto nemá tieto schopnosti.

37

Ten, kto sa usiluje doviesť rýchlo k dokonalosti
nazhromaždenia pre dokonalé osvietenie,
sa veľmi usiluje o získanie jasnozrivosti,
lebo tú nemožno zavŕšiť lenivosťou.

38
Dokým nedosiahneš pokoj,
jasnozrivosť nepovstane.
Preto, aby si dosiahol pokoj,
musíš sa oň neustále usilovať.

39
Kto zanedbáva podmienky pokojného spočívania,
hoci by sa aj snažil meditovať
po tisíc rokov,
nikdy nedosiahne Sústredenie.

40
Preto, keď si dobre ukotvený v podmienkach,
ktoré sú popísané v Samádhisambharaparivarte,
tak môžeš ustanoviť svoju myseľ v cnosti,
Zameranú na akýkoľvek objekt (meditácie pokoja) si vyberieš.

41
Keď dosiahneš pokojné spočívanie,
zároveň dosiahneš aj jasnozrivosť.
Ale zatemnenie nezničíš
bez zdokonalenia vhľadu.

42
A tak, aby jogín odstránil všetky prekážky
v oslobodení a vševediacnosti,
mal by neustále pestovať
dokonalosť jednoty Múdrosti a Zručných prostriedkov.

43
Texty hovoria, že pripútanosť povstáva z
Múdrosti oddelenej od Zručných prostriedkov
A tiež Zručných prostriedkov od Múdrosti.
Preto nezanedbávaj túto jednotu.

44
Aby som odstránil akékoľvek pochybnosti o tom,
čo je Múdrosť a čo sú Zručné prostriedky,
urobím jasné odlíšenie medzi
Zručnými prostriedkami a Múdrosťou.

45
Víťazi objasnili, že všetky Zručné prostriedky
sú nazhromaždením cnosti,
Počínajúc Dokonalosťou Dávania
a tak ďalej, nepočítajúc dokonalosť Múdrosti.

46
Ten, kto kombinuje majstrovstvo Zručných prostriedkov
s pravým rozvojom Múdrosti,
rýchlo dosiahne Osvietenie,
nie však púhym pestovaním ne-ja.

47
„Múdrosť“ je plne vysvetlená ako poznanie
toho, že všetko je prázdne od skutočnej podstaty,
v chápaní, že skandhy[2],
zmyslové základne a elementy nevznikajú.

48
Niečo, čo existuje, nemôže vzniknúť.
To, čo neexistuje, je ako kvetina na oblohe.
Obe tieto chyby sú absurdné,
a tak sa ani obe nevyskytnú.

49
Keďže entita nepovstáva zo seba
ani z druhého alebo ani z oboch,
no ani nie je bez príčiny; preto niet
v jej spôsobe existencie žiadnej reálnej podstaty.

50
Okrem toho, ak analyzuješ všetky veci
ako jednotlivosti alebo mnohosti,
vlastnú existenciu nenájdeš;
tak sa uistíš, že reálna podstata neexistuje.

51
Zdôvodnenie v Šúnjatásaptati
a v textoch ako Mulmadhjamakarika
vysvetľuje dôkaz, že všetky entity
sú bez reálnej podstaty.

52
Aby sa nestal môj text pridlhým,
nebudem to tu rozoberať,
ale aby som podporil prax meditácie,
objasním len zjavné tézy.

53
A tak neprežívať reálnu podstatu
v žiadnom jave
je meditáciou ne ja,
Čo je to isté ako rozvíjať Múdrosť.

54
A táto Múdrosť, ktorá nevidí
skutočnú podstatu v žiadnom jave,
Praktikuj ju potom, čo si vykonal logickú analýzu (javov).
Praktikuj ju bez konceptov.

55
Meniaci sa svet vyviera z konceptuálneho
myslenia, ktoré je jeho vlastnou podstatou.
Úplné odstránenie takého
myslenia je Najvyššou nirvánou.

56
Okrem toho Požehnaný prehlásil:
„Konceptuálne myslenie je veľká nevedomosť
a uvrhne ťa do oceánu samsáry;
ale meditácia toho, kto ostáva v pohrúžení
bez konceptov, je jasná ako obloha.“

57
A tiež hovorí v Avikalpapravešadhárani:
„Keď syn Víťaza medituje na túto
svätú náuku bez konceptuálneho myslenia,
postupne dosiahne stav bez konceptov.“

58
Keď si prostredníctvom štúdia textov a reflexie,
prenikol nereálnou
podstatou všetkých nevznikajúcich javov,
potom medituj bez konceptov.

59
A keď už si takto kontemploval Takosť
a postupne si dosiahol „Teplo[3]“ a ostatné,
potom dosiahneš „(úroveň) Radosti[4]“ a vyššie:
Osvietenie Buddhu už nie je ďaleko.

60
Má sa za to, že silou rituálov „upokojenia“
a „zväčšenia“ a ostatných ovplyvnených silou mantry
a tiež silou Ôsmich siddhi,
počínajúc „Dobrou fľašou[5]“ a ďalšími

61
sa dá metóda pre osvietenie
zdokonaliť s ľahkosťou;
a ak chceš praktikovať Mantru podľa predpisov
Tantier: Jednanie, Prax a tak ďalej,

62
potom, aby si dostal Vstupnú iniciáciu
musíš získať svätého Gurua,
tým, že ho budeš nasledovať a obdarovávať
a poslúchať jeho rady.

63
A keď si obdržal Vstupnú iniciáciu
od Gurua, ktorého si získal,
potom si očistený od všetkých negativít
a staneš sa hodným praktikovania Siddhi.

64
Tajné zmocnenia a zmocnenia Múdrosti
by nemali prijímať tí, čo sú v celibáte,
lebo je to súcitne zakázané vo veľkej
tantre Paramadibuddhamahátantrakálačakranáma.

65
Ak by tieto iniciácie prijal niekto, kto
udržuje askézu celibátu,
porušil by tak sľub askézy,
keďže by praktikoval to, čo má zakázané.

66
Nastali by prekážky, ktoré by porazili
nasledovníka duchovných sľubov
a s istým pádom do zlých zrodov
ani nedosiahne úspech (v praxi Mantry).

67
Kto získal Vstupnú iniciáciu,
môže počúvať všetky Tantry a vysvetľovať ich,
vykonávať Ohnivú Púdžu, obetovanie a tak ďalej:
Nebude mať žiadne nesprávne poznanie reality.

68
Ja, Sthavira, Dípankarašrí,
potom, čo som videl toto vysvetlenie v textoch
ako sú sútry, na žiadosť Čhangčhub Ő
som stručne vyložil cestu k Osvieteniu.

(Doslov)
Takto končí Lampa na cestu k Osvieteniu,
ktorú zložil veľký Áčárja, slávny Dípankaradžňána.
preložil ju a pripravil k vydaniu veľký Upadhjája z Indie sám
a korektor Gewa Lodrő.
Tento text bol napísaný v Tho-ling gompe v Žang-žungu.

Poznámky prekladateľa*:

1)Sedemramenné prianie sa skladá z nasledovných siedmich častí:
1.Pochvala Buddhom troch časov a desiatich smerov
2.Darovanie obetín a tela, reči a mysle
3.Vyznanie sa z negatívnych činov
4.Zdielanie radosti s cítiacimi bytosťami
5.Požiadanie Buddhov, aby ostali v tomto svete a neodchádzali do nirvány
6.Prosba k Buddhom, aby odovdzali učenia
7.Prosba k Buddhom o požehnanie

2) 5 skándh alebo zložiek bytosti:
1.meno a forma
2.vnímanie
3.pocitovanie
4.mentálne formácie (myšlienky, fantázie atd.)
5. vedomie

3) teplo je stupeň realizácie pred oslobodením (tj. prvým stupňom) bódhisattvu

4)úroveň radosti – prvý stupeň bódhisattvu

5)Názov jedného z 8 obyčajných siddhi:
dobrá fľaša (váza), liečivá pilulka, meč, rýchle nohy, elixír dlhého života, božský svet, jakša (neviem k čomu sa to vzťahuje) a neobmedzený zrak.


*Z angličtiny preložil Kunzang na základe prekladov z tibetštiny od Richarda Sherburna (http://www.snowlionpub.com/html/product_1500.html)
a Ruth Sonam (http://www.wisdom-books.com/ProductDetail.asp?PID=6856)

pondelok 16. apríla 2007

Sedemdesiat veršov o Šúnjate (Šúnjatasaptati)

(from: http://nyingmapa.free.fr/bouddhas/nagarjuna.jpg)

Árja Nágárdžúna

do anglického jazyka preložil Christian Lindtner

[1] Hoci Buddhovia hovorili o trvaní, vznikaní, zanikaní, bytí, nebytí, nízkom, priemernom a vynikajúcom z pohľadu svetských konvencií, nerobili [tak] v absolútnom zmysle.

[2]Pomenovania sú bez významu, lebo „ja“, „ne-ja“, a „ja - ne ja“ neexistujú. [Lebo] tak ako nirvána, sú všetky vyjadriteľné veci prázdne (šúnja) od ich vlastnej existencie.

[3]Keďže sú celkovo všetky veci bez skutočnej podstaty— či už pokiaľ ide o ich príčinu alebo podmienky, [v] súhrne, alebo oddelene — sú prázdne.

[4] Bytie nevzniká, kedže už existuje. Nebytie nevzniká, kedže neexistuje. Bytie a nebytie nevznikajú [spoločne], kedže sú protikladné. Následne ani nepretrvávajú, ani nezanikajú.

[5] To čo sa už narodilo, sa nemôže narodiť, ani to čo je nezrodené sa nemôže narodiť. To, čo sa rodí teraz, súc [čiastočne] zrodené, [čiastočne] nezrodené, sa nemôže zrodiť tiež.

[6] Príčina má následok, ale keď príčina nemá [následok] tak sa rovná nepríčine. Je rozporom, aby [následok] ani existoval ani neexistoval. Je nelogické, že by [príčina existovala] v troch časoch.

[7]Bez jedného nie je mnoho. Bez mnohého nie je jedno predstaviteľné. Čokoľvek závisle vzniká, je neurčiteľné.

[8]Dvanásť závisle vznikajúcich článkov, ktoré ústia do utrpenia, je nezrodených. Neprejavujú sa ani v jednej mysli ani v mnohých.

[9]Trvalé neexistuje, pominuteľné neexistuje, ne-ja neexituje, ja neexisutje, nečisté neexistuje, čisté neexistuje, potešenie neexistuje, utrpenie neexistuje. Teda ani nesprávne pohľady neexistujú.

[10]Bez týchto je nevedomosť založená na štyroch nesprávnych pohľadoch nemožná. Bez tejto [nevedomosti] sa neobjavujú formujúce sily (samskara). To isté [platí] aj pre zvyšných[desať závisle vznikajúcich článkov].

[11] Nevedomosť sa neobjavuje bez formujúcich síl [a] bez nej sa zas neobjavujú formujúce sily. Sú vzájomne zapríčinené, nie sú stvorené vlastnou samostatnou existenciou.

[12] Ako môže to, čo nebolo stvorené vlastnou samostatnou existenciou, stvoriť niečo druhé? Podmienky vytvorené druhými nemôžu vytvoriť niečo druhé.

[13] Otec nie je syn a syn nie je otec. Ani jeden neexistuje mimo svoj vzájomný vzťah. Ani nie su spoločne existujúci. Tak to platí aj pre dvanásť článkov.

[14] Práve tak ako potešenie a bolesť závislé na objekte v sne nemajú [skutočný] objekt, tak ani to, čo závisle vzniká, ani to, čo to potom závisle spôsobí, neexistuje.

[15] Oponent: Ak veci neexistujú sami o sebe, tak to, čo je nízke, stredné a vynikajúce a mnohoraký svet, nie su ustanovené a nedajú sa ustanoviť ani skrz príčinu.

[16]Odpoveď: ak by sme ustanovili bytie samo o sebe, potom by závisle vznikajúce veci nevznikali. Ak [by boli] nepodmiené, ako by mohli byť bez bytia samého o sebe? Skutočné bytie nezaniká.

[17]Ako môže mať niečo neexistujúce bytie samo o sebe, bytie v inom, alebo nebytie? Následne bytie samo o sebe, bytie v inom, a nebytie [pochádzajú zo] zvrátených náhľadov.

[18] Oponent: Ak by boli veci prázdne, nebolo by vzniku ani zániku. To, čo je prázdne od bytia o sebe: ako to vlastne vzniká a ako to zaniká?

[19]Odpoveď: Bytie a nebytie nie sú súčasné. Bez nebytia niet bytia. Bytie a nebytie budú vždy. Niet bytia, ktoré by bolo nezávislé na nebytí.

[20]Bez bytia niet nebytia. [Bytie] nevzniká ani zo seba samého ani z [niečoho] iného. Keďže je to tak, toto [bytie] neexistuje: A tak nie je žiadne bytie a [teda] ani nebytie.

[21] Ak je tu bytie, je tu stálosť; ak je tu nebytie je tu nevyhnutne zánik. Keď ide o bytie, objavujú sa tieto dve [dogmy]. Preto [netreba] akceptovať bytie.

[22] Oponent: Tieto [dogmy] sa neobjavujú vďaka kontinuite: Veci zaniknú potom, ako zanechali [následok]. Odpoveď: Ako už predtým [viď verš 19], táto [kontinuita] je neopodstatnená. Je tiež jasné, že tá kontinuita by bola prerušená.

[23] Oponent: [Nie!] Cieľom Buddhovho učenia cesty je poukázať na vznik a zánik, nie na prázdnotu! Odpoveď: Prežívať tieto dve ako vzájomne sa vylučujúce je chybou.

[24] Oponent: Ak niet vzniku ani zániku, potom zánik čoho je príčinou nirvány? Odpoveď: Vari nie je oslobodenie toto: že vo svojej podstate nič nevzniká ani nezaniká?

[25] Ak by bola nirvána [zapríčinená] zánikom, [tak by bola] zničením. Ak by to bolo naopak, [bola by] stálosťou. Preto je nelogické, že by nirvána bola bytím alebo nebytím.

[26]Ak by existoval absolútny zánik, bol by nezávislý na bytí. Avšak neexistuje bez bytia, ani neexistuje bez nebytia.

[27] Pomenované je ustanovené prostredníctvom pomenovania odlišného od pomenovaného, nie je ustanovené samo od seba. Ani nie sú tie [dva] ustanovené jedno druhým, [keďže to, čo] nie je ustanovené nemôže ustanoviť neustanovené.

[28] Týmto [spôsobom], som vyložil príčinu, následok, pociťovanie, pociťujúceho a tak ďalej, vidiťeľné a tak ďalej – čokoľvek môže existovať – bez jedinej výnimky.

[29] Tri časy (vo svojej podstate) neexistujú, keďže nie sú pevné a sú vzájomne ustanovené, keďže sa menia [a] nie sú nezávisle existujúce [a] keďže nie je žiadne bytie. Sú púhym rozlišovaním.

[30] Keďže tri znaky toho, čo je podmienené – vznik, trvanie a zánik – neexistuju, niet jedineho podmieneneho alebo nepodmieneneho [javu].

[31] Nezničené nezaniká, ani zničené nie. Existujúce neexistuje a ani neexistujúce neexistuje. Zrodené sa nerodí, ani nezrodené sa nerodí.

[32] Zložených a nezložených nie je mnoho [a] ani nie sú jedno; ani existujú [a] ani neexistujú; ani nie sú existujúce-neexistujúce. Všetky [možnosti] sú obsiahnuté v týchto medziach.

[33] Oponent: Bhagavat, Majster, hovoril o trvaní karmy, o povahe karmy, o následku karmy a tiež o osobnej karme cítiacich bytostí a o nezániku karmy.

[34]Odpoveď: Karma nemá svoj uvlastnú existenciu. [Karma] ktorá sa nezrodila nezanikne. Z toho zas vzniká koncept ja. Ale viera, ktorá ho vytvára, je spôsobená rozlišovaním.

[35] Ak by karma bola nezávislé existujúca, potom telo, ktore vytvorila by bolo trvalé. Teda karma by neústila do utrpenia a teda by mala skutočnú podstatu.

[36] Karma sa nerodí z podmienok a už vôbec nie z nepodmienok, lebo karmické formácie sú ako ilúzia, mesto gandharvov a fatamorgána.

[37] Príčinou karmy su kléša. [Súc] kléšami, majú karmamické formácie podstatu vášne (kléšátmaka). Telo je zapríčinené karmou. Tak sú [všetky] tri prázdne od vlastnej nezávislej existencie.

[38]Bez karmy niet je nositeľa. Bez týchto dvoch iet následkov. Bez následkov niet prežívajúceho. Preto sú veci prázdne.

[39]Keď — keďže uvidíš pravdu — správne pochopíš, že karma je prázdna, už sa karma nebude objavovať. Keď už niet [karmy], to čo z nej vzniká už viac nevzniká.

[40] Práve tak ako, keď Pán Tathágata zázračne vyžiari manifestáciu a táto manifestácia vyžiari ďalšiu manifestáciu.

[41] V tom prípade je Tathágatova manifestácia prázdna (nehovoriac o manifestácii [vytvorenej] touto manifestáciou!). Obe sú púhymi pomenovaniami, púhymi bezvýznamnými rozlišovaniami.

[42] Práve tak, je nosieľ karmy ako zázračná manifestácia a karma je ako manifestácia [vytvorená] touto manifestáciou. Povaha ich [oboch je] bez významu: púhe rozlišovanie.

[43]Ak by bola karma nezávisle existujúcou, nebolo by ani nirvány ani činov nositeľa. Ak [karma] neexistuje, neexistujú ani príjemné a nepríjemné následky vytvorené karmou.

[44] 'Je' a 'nie je' a tiež 'je-nie je' hlásali Buddhovia za určitým účelom. Nie je ľahké to pochopiť!

[45] Ak je forma hmotou (bhautika) samou o sebe, potom nevzniká z elementov (bhuta). Nie je ani odvodená sama zo seba —Neexistuje, všakže? —ani z niečoho druhého. Teda [vôbec] neexistuje.

[46] Štyri [veľké elementy] nemožno [nájsť] v jednom [elemente], ani nie je možné [nájsť] ktorýkoľvek z nich [v ktoromkoľvek] z tých štyroch. Ako možno ustanoviť formu prostredníctvom štyroch elementov ako [jej] vlastnej príčiny?

[47] Kedže sa nedá priamo uchopiť, [zdá sa, že forma] neexistuje. Ale [ak si myslíš, že sa dá uchopiť] prostredníctvom pomenovania, toto pomenovanie zrodené z príčin a podmienok, neexistuje. A bolo by nelogické [že by forma mohla existovať] bez pomenovania.

[48] Ak by myseľ mohla uchopiť formu, uchopila by jej vlastnú nezávislú existenciu. Ako by mohla [myseľ] ktorá neexistuje (keďže sa zrodila z podmienok) skutočne chápať neprítomnosť formy?

[49] Keďže jeden okamih mysle nemôže v [tom samom] momente uchopiť zrodenú formu (tj. zrodenú takým spôsobom, ako bolo už vysvetlené), ako by mohla myseľ chápať minulú a budúcu formu?

[50] Keďže farba a tvar nikdy neexistujú oddelene, nie je možné ich oddelene chápať. Nie je jasné, že forma je jedna?

[51] Zrakový zmysel nie je v oku, nie je vo forme a ani medzi nimi. [Teda] obraz závisiaci na oku a forme je klamný.

[52] Ak oko samo nevidí, ako môže vidieť formu? Teda oko a forma sú bez „ja“. To isté [platí] aj pre ostatné zmyslové polia.

[53] Oko je práznde od svojej vlastnej podstaty [a] od podstaty druhého. Forma je tiež prázdna. Podobne [to platí pre] ostatné zmyslové polia.

[54] Keď sa jedno [zmyslové pole] objaví súčasne so zmyslovým kontaktom, ostatné sú prázdne. Prázdne nezávisí na neprázdnom ani neprázdne nezávisí na prázdnom.

[55] Nemajúc [nezávislú] pevnú podstatu, tieto tri [menovite indrija, visaja, a vidžňána] nemôžu vstúpiť do kontaktu. Keďže niet kontaktu, ktorý by mal takúto podstatu, pociťovanie neexistuje.

[56] Vedomie vzniká v závislosti na vnútorných a vonkajších zmyslových poliach. Preto je vedomie prázdne, ako preludy a ilúzie.

[57] Kedže vedomie vzniká v závislosti na rozlíšiteľnom objekte, rozlíšiteľný objekt [sám o sebe] neexistuje. Kedže [vedomý subjekt] neexistuje bez rozlíšiteľného a vedomia, vedomý subjekt [sám o sebe] neexistuje.

[58] [V relativnom zmysle] je všetko pominuteľné, ale [v absolútnom zmysle] nie je nič trvalé alebo pominuteľné. [Ak by] existovali veci, boli by buď trvalé albo pominuteľné. Ale ako je niečo také [možné]?

[59] Keďže entity 'túžba', 'nenávisť', a 'nevedomosť' vznikajú na základe zvráteného náhľadu na to, čo je príjemné a čo je nepríjemné, túžba, nenávisť a nevedomosť neexistujú sami o sebe.

[60] Kedže je [možné] mať túžbu, hnev a nevedomosť ohľadom úplne rovnakej [veci], sú [vášne] stvorené rozlišovaním. A toto rozlišovanie nie je nič skutočné.

[61] To, čo je predstavou, neexistuje. Ako môže existovať predstavivosť bez predstavovaného objektu? Keďže predstava a predstavivosť vznikajú z podmienok, [sú] šúnjatou.

[62] Vďaka pochopeniu pravdy, nevedomosť, ktorá vzniká zo štyroch zvrátených pohľadov, neexistuje. Keď už toho viac niet, nevznikajú karmické formácie. A ostaných [desať článkov zmizne] taktiež.

[63] Vec, ktorá vzniká v závisloti na tom, či onom, sa neobjavuje, keď je to neprítomné. Bytie a nebytie, zložené a nezložené sú v mieri – toto je nirvána.

[64] Predstavu , že veci, ktoré sa zrodili z príčin a podmienok sú skutočné, nazýva Majster nevedomosťou. Z nej sa objavuje dvanásť článkov.

[65] Ale, keď získaš pochopenie dokonale vidiac, že veci sú prázdne, už nie si viac zmätený. Nevedomosť ustane a dvanásť špicí [kolesa]sa zastaví.

[66] Karmické formácie sú ako mesto gandharvov, ilúzie, preludy, siete z vlasov, pena, bubliny, fantómovia, sny a kruhy vytvorené horiacou fakľou.

[67] Nič neexistuje vďaka nezávislej existencii, ani tu niet žiadneho nebytia. Bytie a nebytie, ktoré sa zrodili z príčin, sú prázdne.

[68]Keďže sú všetky veci prázdne od ich nezávislej existencie, Tathágata nemajúci páru učí ohľadom vecí vzájomne závislé vznikanie.

[69] Konečný význam leží práve v tom! Dokonalí Buddhovia, Bhagavati, [len] videli celú mnohotakosť (sveta) opierajúc sa o svetské konvencie.

[70] Svetské javy [,dharmy,] tu nie sú popreté. V skutočnosti [Tathágata] neučil Dharmu. Nechápuc slová Tathágatu, sa [blázni] boja tohto číreho pojednania.

[71] Svetský princíp, "Toto sa objavuje v závislosti na tom," tu nie je popretý. Ale keďže to, čo je závislé, nemá vlastnú nezávislú existenciu, ako to môže existovať? To je isté!

[72]Kto má dvôveru a hľadá pravdu, kto logicky zváži tento princíp [a] spoľahne sa [na] Dharmu, ktorá je mimo všetky opory, zanechá existenciu a neexistenciu [a spočíva v] mieri.

[73] Keď rozumieš, že "To spôsobuje toto" siete nesprávnych náhľadov sa rozpadnú. Nezatemnený, opustíš túžbu, nevedomosť a nenávisť a dosiahneš nirvánu.

streda 14. marca 2007

Tilópova inštrukcia Mahámudry pre Náropu













Tilópova inštrukcia Mahámudry pre Náropu

Blázon, ktorý vo svojej nevedomosti pohrdá Mahámudrou,
nevie nič, len sa moriť v záplave samsáry.
Maj súcit pre tých, ktorí trpia neprestajným strachom!
Zhnusený nepoľavujúcou bolesťou a s túžbou po slobode - nasleduj majstra,
lebo keď sa jeho požehnanie dotkne tvojho srdca, tvoja myseľ sa oslobodí.

(source of the text: www.kagyu-asia.com, picture from: http://www.dhagpo-kundreul.org/photos/galerie/fondecran/tilopa.jpg)