Lampa na cestu k osvieteniu

Atíša Šrídžňána Dípankara

Pocta bódhisattvovi
mladému Maňdžušrímu

1
Skláňam sa vo veľkej úcte pred všetkými
víťazmi, minulými, súčasnými a budúcimi
a pred ich Učeniami a Sanghami.
Na žiadosť môjho dobrého žiaka Čhangčhub Ő
zasvietim Lampu na cestu k Osvieteniu.

2
Vedz, že sú tri druhy osôb,
ktoré majú malú, prostrednú a veľkú kapacitu.
Tu teda napíšem, jasne rozlišujúc
ich individuálne vlastnosti.

3
Ten, kto sa všemožne
snaží o pôžitky samsáry
a len na svoje potreby hľadí,
známy je ako malá osoba.

4
Ten, kto sa zrieka potešení zo života
a k zločinom obrátil svoj chrbát,
lež i tak ho trápi len jeho vlastný pokoj a mier,
takého treba volať prostredná osoba.

5
Kto z hĺbky hľadá úplný koniec
všetkému utrpeniu druhých,
vediac, že to patrí k jeho vlastnému prúdu (vedomia),
ten je veľkou osobou.

6
Tým čistým bytostiam, ktorých túžbou
je najvyššie osvietenie,
vysvetlím správne prostriedky,
ktorým ma učili moji Guruovia.

7
Tvárou v tvár maľbe Dokonalého Buddhu
alebo pred svätým relikviárom a podobne -
vzdaj úctu kvetmi a vonnými tyčinkami
a čímkoľvek, čo máš poruke.

8
Potom so sedemramenným Prianím[1]
vyjadreným v Parinidhane Samantabhadru
a s mysľou, ktorá sa neodvráti, kým
nedosiahne Srdce osvietenia,

9
s veľkou dôverou ku Trom klenotom
si kľakni na koleno
a zopnúc ruky,
najprv prijmi Tri útočiská po trikrát.

10
Potom, keďže Myšlienka Lásky ku
všetkým bytostiam bez výnimky je predpokladom,
pozri sa na celý svet, Utrpenie v smrti,
prechod a znovuzrodenie v troch nepriaznivých miestach.

11
Pri pohľade na to utrpenie sám trpíš.
A ten, kto chce oslobodiť svet
od samotnej príčiny takého utrpenia,
musí získať túto bódhičittu,
ktorá obsahuje prísahu, že sa nikdy neodvráti.

12
Každú kvalitu, ktorá patrí
k získaniu myšlienok takého Rozhodnutia,
vyložil Maitréja
v jeho sútre, Gandavjuhasútre

13
Čítaj tu sútru, alebo ju vypočuj od Gurua
a keď uvidíš nezmerné výhody bódhičitty,
potom z toho samého dôvodu
vzbudzuj (v sebe) bódhičittu až kým ju neupevníš.

14
Zásluhy, ktoré z toho vyplývajú sú vynikajúco zobrazené
v sútre s názvom Viradattagrhapatipariprkčasútra
A aby som uviedol jej esenciu,
citujem tri z jej veršov.

15
„Ak by boli zásluhy z bódhičitty
vyjadrené v podobe mraku,
tak ten by (veľkosťou) prekonal
aj taký, čo by vypĺňal celý vesmír.“


16
„Alebo si predstav človeka, ktorý má
veľa drahokamov a nimi vyplní každé buddhovské pole
–a tých je viac než zrniek piesku v Gange-
a potom toto všetko daruje Buddhovi“

17
„a (je) iný človek, ktorý len zopne ruky
a zameriava svoje myšlienky k Osvieteniu.
Ten druhý uctieva (Tri klenoty) omnoho vyšším spôsobom,
lebo to je bez obmedzení.“

18
Keď sa v tebe objaví prianie (smerom) k Osvieteniu,
snaž sa ho s veľkou usilovnosťou plne rozvinúť
a aby si obnovil toto svoje rozhodnutie v tvojich ďalších životoch.
Plne sa cvič v tom, čo som ti vysvetlil.

19
Správne rozhodnutie neprehĺbiš bez
sľubov, ktoré rozvíjajú myseľ.
Preto ten, kto chce rozvinúť rozhodnutie
dosiahnuť dokonalé Osvietenie, ich zo srdca príjme.

20
Len ten, kto má dlhodobé sľuby v jednej
zo siedmych tried pratimokši,
je hodný sľubu Bódhisattvu
a nemôže to byť inak.

21
Tathágata povedal, že zo
Siedmych tried Pratimokši
je Vznešený čistý život najvyšší.
Myslel tým sľuby mnícha.

22
Podľa rituálu uvedeného v Kapitole
o jednaní v Bódhisattvabhúmi
sa dá sľub prijať od hocktorého dobrého Gurua,
ktorý má vhodné vlastnosti.

23
Kto ovláda rituál sľubu
a sám žije v súlade so Sľubom, ktorý prijal
a má súcitnú zhovievavosť
ho odovzdať – vedz, že to je dobrý Guru.

24
Ale ak potom, čo si skúšal,
nemôžeš takého Gurua nájsť,
vysvetlím iný rituál,
ako správnym spôsobom prijať tento sľub.

25
Nasledovným spôsobom Maňdžušrí, v minulom živote,
ako Ambarádža rozvinul bódhičittu;
a ako sa hovorí v sútre zvanej
Maňdžušríbuddhakšetragunavjuha,
popíšem to tu jasným spôsobom:

26
„V prítomnosti Buddhov rozvíjam
bódhičittu
a pozývajúc všetky bytosti
zachránim ich všetky z kruhu zrodenia.“

27
„Počínajúc touto chvíľou,
až kým nedosiahnem najvyššie Osvietenie,
nedovolím, aby zlé myšlienky, hnev,
lakomstvo alebo závisť zamestnávali moju myseľ.“

28
„Budem praktikovať čistý život
a zrieknem sa všetkých negativít a hrubej túžby,
budem napodobovať Buddhu
radostným úsilím v sľube jednania.“

29
„Ja sám sa nebudem snažiť dosiahnuť
Osvietenie nejakým rýchlym spôsobom,
Ale ostanem do konečného konca (samsáry)
Pre dobro čo aj jedinej bytosti.“

30
„Očistím nespočetné,
nepredstaviteľné polia vesmírov
a od prijatia tohto (nového) mena (ďalej uvedené)
budem prebývať v desiatich smeroch.“

31
„Úplne očistím činy
môjho tela a reči,
očistím zároveň aj aktivitu mojej mysle
a nebude mi už viac patriť žiaden necnostný čin.“

32
Tvoja čistota tela, reči a mysle v zásade znamená
dodržiavať sľuby s myšlienkou pokroku (v praxi);
lebo správnym praktikovaním Troch výcvikov v konaní,
vzrastá aj vďačnosť k tým samým Trom.

33
A tak, keď si sa usiloval v sľuboch, ktoré tvoria
čistý a dokonalý sľub bódhisattvu,
privedieš k úplnej dokonalosti
samotné nazhromaždenie pre dokonalé osvietenie.

34
Všetci Buddhovia tvrdili,
že zdokonalenie týchto nazhromaždení,
ktorej podstatu tvoria Zásluhy a Múdrosť,
leží najmä v jasnozrivosti.

35
Rovnako ako vták nemôže
bez vystretých krídel vzlietnuť k oblohe,
práve tak bez sily jasnozrivosti
nemožno pracovať pre dobro druhých.

36
Zásluhy, ktoré človek
s jasnozrivosťou získa za jediný deň
by sa nemohli dostať ani za sto životov
tomu, kto nemá tieto schopnosti.

37

Ten, kto sa usiluje doviesť rýchlo k dokonalosti
nazhromaždenia pre dokonalé osvietenie,
sa veľmi usiluje o získanie jasnozrivosti,
lebo tú nemožno zavŕšiť lenivosťou.

38
Dokým nedosiahneš pokoj,
jasnozrivosť nepovstane.
Preto, aby si dosiahol pokoj,
musíš sa oň neustále usilovať.

39
Kto zanedbáva podmienky pokojného spočívania,
hoci by sa aj snažil meditovať
po tisíc rokov,
nikdy nedosiahne Sústredenie.

40
Preto, keď si dobre ukotvený v podmienkach,
ktoré sú popísané v Samádhisambharaparivarte,
tak môžeš ustanoviť svoju myseľ v cnosti,
Zameranú na akýkoľvek objekt (meditácie pokoja) si vyberieš.

41
Keď dosiahneš pokojné spočívanie,
zároveň dosiahneš aj jasnozrivosť.
Ale zatemnenie nezničíš
bez zdokonalenia vhľadu.

42
A tak, aby jogín odstránil všetky prekážky
v oslobodení a vševediacnosti,
mal by neustále pestovať
dokonalosť jednoty Múdrosti a Zručných prostriedkov.

43
Texty hovoria, že pripútanosť povstáva z
Múdrosti oddelenej od Zručných prostriedkov
A tiež Zručných prostriedkov od Múdrosti.
Preto nezanedbávaj túto jednotu.

44
Aby som odstránil akékoľvek pochybnosti o tom,
čo je Múdrosť a čo sú Zručné prostriedky,
urobím jasné odlíšenie medzi
Zručnými prostriedkami a Múdrosťou.

45
Víťazi objasnili, že všetky Zručné prostriedky
sú nazhromaždením cnosti,
Počínajúc Dokonalosťou Dávania
a tak ďalej, nepočítajúc dokonalosť Múdrosti.

46
Ten, kto kombinuje majstrovstvo Zručných prostriedkov
s pravým rozvojom Múdrosti,
rýchlo dosiahne Osvietenie,
nie však púhym pestovaním ne-ja.

47
„Múdrosť“ je plne vysvetlená ako poznanie
toho, že všetko je prázdne od skutočnej podstaty,
v chápaní, že skandhy[2],
zmyslové základne a elementy nevznikajú.

48
Niečo, čo existuje, nemôže vzniknúť.
To, čo neexistuje, je ako kvetina na oblohe.
Obe tieto chyby sú absurdné,
a tak sa ani obe nevyskytnú.

49
Keďže entita nepovstáva zo seba
ani z druhého alebo ani z oboch,
no ani nie je bez príčiny; preto niet
v jej spôsobe existencie žiadnej reálnej podstaty.

50
Okrem toho, ak analyzuješ všetky veci
ako jednotlivosti alebo mnohosti,
vlastnú existenciu nenájdeš;
tak sa uistíš, že reálna podstata neexistuje.

51
Zdôvodnenie v Šúnjatásaptati
a v textoch ako Mulmadhjamakarika
vysvetľuje dôkaz, že všetky entity
sú bez reálnej podstaty.

52
Aby sa nestal môj text pridlhým,
nebudem to tu rozoberať,
ale aby som podporil prax meditácie,
objasním len zjavné tézy.

53
A tak neprežívať reálnu podstatu
v žiadnom jave
je meditáciou ne ja,
Čo je to isté ako rozvíjať Múdrosť.

54
A táto Múdrosť, ktorá nevidí
skutočnú podstatu v žiadnom jave,
Praktikuj ju potom, čo si vykonal logickú analýzu (javov).
Praktikuj ju bez konceptov.

55
Meniaci sa svet vyviera z konceptuálneho
myslenia, ktoré je jeho vlastnou podstatou.
Úplné odstránenie takého
myslenia je Najvyššou nirvánou.

56
Okrem toho Požehnaný prehlásil:
„Konceptuálne myslenie je veľká nevedomosť
a uvrhne ťa do oceánu samsáry;
ale meditácia toho, kto ostáva v pohrúžení
bez konceptov, je jasná ako obloha.“

57
A tiež hovorí v Avikalpapravešadhárani:
„Keď syn Víťaza medituje na túto
svätú náuku bez konceptuálneho myslenia,
postupne dosiahne stav bez konceptov.“

58
Keď si prostredníctvom štúdia textov a reflexie,
prenikol nereálnou
podstatou všetkých nevznikajúcich javov,
potom medituj bez konceptov.

59
A keď už si takto kontemploval Takosť
a postupne si dosiahol „Teplo[3]“ a ostatné,
potom dosiahneš „(úroveň) Radosti[4]“ a vyššie:
Osvietenie Buddhu už nie je ďaleko.

60
Má sa za to, že silou rituálov „upokojenia“
a „zväčšenia“ a ostatných ovplyvnených silou mantry
a tiež silou Ôsmich siddhi,
počínajúc „Dobrou fľašou[5]“ a ďalšími

61
sa dá metóda pre osvietenie
zdokonaliť s ľahkosťou;
a ak chceš praktikovať Mantru podľa predpisov
Tantier: Jednanie, Prax a tak ďalej,

62
potom, aby si dostal Vstupnú iniciáciu
musíš získať svätého Gurua,
tým, že ho budeš nasledovať a obdarovávať
a poslúchať jeho rady.

63
A keď si obdržal Vstupnú iniciáciu
od Gurua, ktorého si získal,
potom si očistený od všetkých negativít
a staneš sa hodným praktikovania Siddhi.

64
Tajné zmocnenia a zmocnenia Múdrosti
by nemali prijímať tí, čo sú v celibáte,
lebo je to súcitne zakázané vo veľkej
tantre Paramadibuddhamahátantrakálačakranáma.

65
Ak by tieto iniciácie prijal niekto, kto
udržuje askézu celibátu,
porušil by tak sľub askézy,
keďže by praktikoval to, čo má zakázané.

66
Nastali by prekážky, ktoré by porazili
nasledovníka duchovných sľubov
a s istým pádom do zlých zrodov
ani nedosiahne úspech (v praxi Mantry).

67
Kto získal Vstupnú iniciáciu,
môže počúvať všetky Tantry a vysvetľovať ich,
vykonávať Ohnivú Púdžu, obetovanie a tak ďalej:
Nebude mať žiadne nesprávne poznanie reality.

68
Ja, Sthavira, Dípankarašrí,
potom, čo som videl toto vysvetlenie v textoch
ako sú sútry, na žiadosť Čhangčhub Ő
som stručne vyložil cestu k Osvieteniu.

(Doslov)
Takto končí Lampa na cestu k Osvieteniu,
ktorú zložil veľký Áčárja, slávny Dípankaradžňána.
preložil ju a pripravil k vydaniu veľký Upadhjája z Indie sám
a korektor Gewa Lodrő.
Tento text bol napísaný v Tho-ling gompe v Žang-žungu.

Poznámky prekladateľa*:

1)Sedemramenné prianie sa skladá z nasledovných siedmich častí:
1.Pochvala Buddhom troch časov a desiatich smerov
2.Darovanie obetín a tela, reči a mysle
3.Vyznanie sa z negatívnych činov
4.Zdielanie radosti s cítiacimi bytosťami
5.Požiadanie Buddhov, aby ostali v tomto svete a neodchádzali do nirvány
6.Prosba k Buddhom, aby odovdzali učenia
7.Prosba k Buddhom o požehnanie

2) 5 skándh alebo zložiek bytosti:
1.meno a forma
2.vnímanie
3.pocitovanie
4.mentálne formácie (myšlienky, fantázie atd.)
5. vedomie

3) teplo je stupeň realizácie pred oslobodením (tj. prvým stupňom) bódhisattvu

4)úroveň radosti – prvý stupeň bódhisattvu

5)Názov jedného z 8 obyčajných siddhi:
dobrá fľaša (váza), liečivá pilulka, meč, rýchle nohy, elixír dlhého života, božský svet, jakša (neviem k čomu sa to vzťahuje) a neobmedzený zrak.


*Z angličtiny preložil Kunzang na základe prekladov z tibetštiny od Richarda Sherburna (http://www.snowlionpub.com/html/product_1500.html)
a Ruth Sonam (http://www.wisdom-books.com/ProductDetail.asp?PID=6856)

Prípravné body, ktoré treba vysvetliť, keď učíme Buddhovo slovo alebo komentáre

Patrul Rinpočhe

Obecne pokiaľ sa jedná o akékoľvek učenie Dharmy to pozostáva z (I) výkladu prípravných bodov, ktoré predchádzajú učeniu a zo (II) samotného učenia na tému výkladu.

I. Výklad prípravných bodov

Ten pozostáva z troch častí:

1.Ako učí učiteľ
2.Ako počúvajú žiaci
3.Ako majú učiteľ a žiaci postupovať ďalej počas učenia a počúvania.

1. Ako učí učiteľ

Keď je učiteľ plne osvietený buddha, učí prostredníctvom svojich troch zázračných schopností. Vďaka zázračnej schopnosti svojej magickej formy je schopný priťahovať žiakov, ktorí ešte nepatria k zhromaždeniu a inšpirovať oddanosť v tých, ktorí už sa zhromaždili. Vďaka zázračnej schopnosti jeho univerzálne komunikujúcej mysle je schopný učiť zhromaždenie presne podľa ich otvorenosti a ostrosti ich zmyslov. Vďaka zázračnej schopnosti jeho reči, ktorá vedie druhých, učí v súlade s konkrétnymi kapacitami bytostí, hovoriac hlasom Brahmu vo všetkých možných jazykoch šiestich tried bytostí.

Učitelia, ktorí sú arhati učia prostredníctvom troch čistých faktorov. Prvým je čistá nádoba - poslucháč. To znamená, že arhati používajú svoje nadprirodzené schopnosti poznania, aby najprv preskúmali študentov v zhromaždení a učia Dharmu len tých, ktorých prúd mysle je čistý. Potom nasleduje čistá reč učiteľa. To znamená, že arhati učia bez akýchkoľvek rušivých emócií, príjemnym štýlom, ktorý je prostý akýchkoľvek rečových vád alebo chýb týkajúcich sa gramatiky, či syntaxu. A nakoniec je čistá téma učenia, čo znamená, že arhati učia presne to, čo počuli od svojich vlastných učiteľov, dokonale osvietených buddhov. Nepridávajú ani nevynechávajú ani len jediné slovo a to vďaka neomylnej sile ich pamäte. Možno sa budete pýtať prečo neučia veľkí arhati Dharmu prostredníctvom troch druhov zázračných schopostí. Arhati nie sú schopní učiť používajúc tieto tri zázračné schopnosti, lebo majú štyri príčiny, ktoré im bránia poznať určité veci. Chýba im poznanie o vzdialených miestach ako napríklad, keď Maudgaljajána nevedel, že sa jeho matka znovu zrodila v buddhovskom poli zvanom "Tisíc lúčov svetla". Tiež im chýba poznanie vzdialených časov, ako keď Šáriputra nevedel, že mal hospodár Palgje semienko (tj. príčinu) pre oslobodenie. Ani nepoznajú nekonečné množstvo následkov, ktoré vyvierajú z nekonečného množstva príčin. Ako sa hovorí:

Poznať všetky rôzne príčiny, ktoré tvoria
i len jedinú zo žiarivých farieb v páviom pere,
vyžaduje vševediacnosť, také veci sú nepoznané
ničím okrem vševediacej múdrosti.

Chýba im poznanie mnohých kvalít Buddhu; nepoznajú jeho desať síl, štyri nebojácnosti, osemnásť jedinečných (nezdieľaných) atribútov a tak ďalej.

Pokiaľ sa jedná o štýl, akým učí učený pandita, sú dva prístupy. Panditovia z vznešenej klášotrnej univerzity v Nálande učili slová Buddhu v rámci piatich dokonalostí a komentáre prostredníctvom piatich úvah. Panditovia z kláštornej univerzity vo Vikramašíle začínali tým, že najprv pripravili poslucháčov aby boli dostatočne otovrení a pozorní k učeniu a potom popísali dve istoty ohľadom pôvodu učenia.

Ak teraz príjeme, aby sme vysvetlili text ako je Dahocenná priania plniaca pokladnica (Jižin dzö) prvý prístup (t.j. ten z Nálandy), tak keďže to nie je priame slovo Buddhu, musíme ho objasniť prostredníctovm piatich hlavných úvah nasledovným spôsobom:

• Kto je teda, môžeme sa pýtať, autorom textu? Je to vševediaci pán Dharmy Pal Ngaggi wangčhug (t.j. Longčhenpa), ktorý má všetky tri kvalifikácie niekoho, kto chce napísať text - najvyššiu kvalifikáciu videnia pravdy skutočnosti ako takej, strednú kvalifikáciu toho, že získal povolenie od jidamu a najnižšiu kvalifikáciu učenosti v piatich vedách - a ktorý prostredníctvom štúdia, reflexie a meditácie prešiel na vzdialený breh oceánu filozofických náhľadov vlastných nám a ostatným.
• Z ktorých písiem tento text čerpá? Čerpá z troch piták sútrajány a zo štyroch tried tanry mantrajány spoločne s ich zodpovedajúcimi komentármi.
• Do ktorej kategórie patrí? Obecne spomedzi dvoch vozidiel teda hínajány a mahájány patrí k mahájáne a spomedzi týchto dvoch kategórií mahájány sútry a mahájány mantry patrí do kategórie neprekonateľnej mantry.
• Aká je jeho základná téma od počiatku do konca? Ukazuje povahu samsáry, ktorú treba opustiť a prirodzenosť nirvány, ktorú treba prijať.
• Pre koho úžitok a za akým účelom bol ten text napísaný? Môžeme povedať, že obecne bol napísaný, aby boli všetky cítiace bytosti, ktorých počty sú neobmedzené, ustanovné na ceste k oslobodeniu. A konkrétne bol napísaný pre dobro šťastlivých žiakov, aby ich viedol na úroveň Pána Vadžradharu v jedinom živote a v jedinom tele prostredníctvom štúdia, reflexie a meditácie a pochopenia čo je treba v samsáre a nirváne prijať a čo opustiť.

Takéto vysvetlenie piatich hlavných úvah je nutné, lebo prebúdza dvôveru v autenticitu učenia.

2. Ako počúvajú žiaci

Je dôležité počúvať tak, že sa vyhneme trom chybám nádoby, šiestim poškvrnám a piatim nesprávnym spôsobom zapamätania si a tak, že sa spoliehame na štyri metafory a aplikujeme šesť páramít.
Pokiaľ sa jedná o chyby nádoby hovorí sa:

Nedávať pozor je ako nádoba obrátena hore dnom.
Nepamätať si je ako nádoba s dierou.
Miešať to, čo vypočujeme so svojimi mentálnymi zatemneniami je ako nádoba, v ktorej je jed.

Týmto trom je potrebné sa vyhnúť. Ako hovorí sútra:

Počúvaj dobre, s plnou pozornosťou a zapamätaj si, čo počuješ.

Šesť poškvŕn sa spomína v Dobre objasnenom zdvôvodnení (od Vasubandhu):

Arogancia, nedostatok viery,
nedostatok záujmu,
vonkajšie rozptýlenie, vnútorné napätie
a pocit odradenia, sú šiestimi poškvrnami.

Päť nesprávnych spôsobov zapamätania je pamätať si slová ale zabudnúť význam, pamätať si význam, ale zabudnúť slová, pamätať si obe ale bez pochopenia, pamätať si ich s nesprávnym pochopením a pamätať si ich v nesprávnom poradí.

Štyri metafory sa uvádzajú v Avamtasaka sútre:

Vznešený, pomysli na seba ako na niekoho, kto je chorý,
mysli na Dharmu ako na liek,
na svojho duchovného učiteľa ako na zručného doktora
a na vytrvalú prax ako na cestu k vyliečeniu.

Tantra jasného uskutočnenia inštrukcií ohľadom všetkých praxí Dharmy hovorí:

Daruj dokonalé dary ako sú kvety a vankúše,
priprav a uprac miesto a ovládni svoje správanie,
vyhni sa ubližovaniu akejkoľvek živej bytosti,
venuj svojmu učiteľovi priania,
počúvaj bez rozptýlenia jeho inštrukcie
a vždy dávaj otázky, aby si odstránil pochybnosti-
toto je šesť praxí Táry. *

3.Ako majú učiteľ a žiaci postupovať ďalej počas učenia a počúvania.
Vasubandhu povedal:

Tí, ktorí si prajú učiť význam sútier,
by mali dostať pár praktických rád,
praktická inštrukcia, o ktorej hovorím je nasledovná:
Vztiahni k sebe navzájom účel učenia a jeho základnú tému,
význam slov a ako pasujú jeho časti dohromady
a ponúkni odpoveď na akékoľvek možné námietky.

Ako sa tu hovorí, je treba chápať každú sekciu učení v kontexte jej účelu a ukázať dvôvod, prečo je prezentovaná určitým spôsobom a tiež (ju treba chápať) prostredníctvom synopsie, čo je zhrnutie najdôležitejších bodov. Je treba tiež chápať (každú sekciu učení) prostredníctvom presného výkladu slov textu, vrátane ich gramatických čŕt ako aj ich následnosti s poukázaním na to, ako pasujú jednotlivé predchádzajúce a nasledujúce sekcie textu dohromady. A vyriešiť akékoľvek kontroverzné body a zdroje pochybností odpoveďou na možné námietky. Tieto body sú známe ako päť hlavných štruktúrnych tém.
Dá sa učiť aj nasledovným spôsobom: rozdeliť text na dve časti, čo je podobné skoku tigrice; prejsť text slovo po slove, čo je podobné plazeniu sa korytnačky; alebo prebrať celú sekciu, čo je podobné majestátnej pozícii leva.**

II. Vlastné učenie na tému výkladu
To ma tri časti: ctnostný začiatok, význam úvodu; ctnostný stred, význam hlavnej časti a cnostný koniec, význam záveru.
Prvá časť z týchto troch má tri časti: ustanovenie názvu, vyjadrenie pocty a záväzok napísať text. Vysvetlenie názvu pozostáva z vyslovenia dvôvodu, prečo je názov potrebný a z popísania významu každého z jeho slov. Z ohľadom na potrebnosť názvu je tu v prvej rade vysvetlenie toho, že prečo sa veciam obecne dávajú mená. Ako sa hovorí:

Ak by sa veciam nedávali mená,
bol by svet v zmätku.
Takže pán Buddha, zručný v prostriedkoch
dával javom názvy.

A obzvlášť existuje účel pre dávanie názvov textom. Bytosti s najvyššou kapacitou uskutočnia celý význam textu od počiatku do konca len na základe toho, že vidia jeho názov, podobne ako môžu doktori určiť zdravotný stav pacientovho tela od hlavy po päty len tým, že mu skontrolujú tep. Tí zo strednou kapacitou budú vedieť do ktorej kategórie text patrí, tak ako je odznak na vojenskej uniforme (podľa hodnosti). Pre ľudí z menšou kapacitou bude ľahšie nájsť text ako je to z nádobkami na lieky, ktoré majú nálepky označujúce ich obsah. Po druhé je tu vysvetlenie slov názvu. To má tri časti: vysvetlenie názvu v sanskrte, vysvetlenie názvu v tibetštine a vysvetlenie významu názvu poukázaním na vzájomný vzťah medzi dvoma jazykmi. Pokiaľ sa jedná o prvú časť, sú rôzne dvôvody pre, ktoré sa názov uvádza v sanskrte. Obecne sa sanskrtský názov uvádza na začiatku prác, ktoré preložili locáwovia a realizovaní indickí panditovia počas ranných a neskorších období transmisie, lebo to inšpiruje dvôveru v autentický pôvod textu. Sanskrstý názov sa tiež dáva textom spísaným v Tibete, čo indikuje, že učenia sú v konečnom dôsledku odvodené z indickej tradície, ale tiež to poukazuje na to, že autor nie je nevzdelaný pokiaľ sa jedná o jazyk a tiež na vytvorenie priaznivých podmienok pre to, aby mohol učiť Dharmu bytosti v ich vlastnom jazykoch, ako je sanskrt (jazyk bohov), keď nakoniec dosiahne plné prebudenie. Vysvetlenie slov názvu začína frázou: "V jazyku Indie..."

z anglického jazyka preložil Kunzang, zdroj: www.lotsawahouse.org

*sgrol ma yan lag drug dang ldan. Tento posledný citát sa zľahka odlišuje v kun bzang bla ma’i zhal lung.
**Táto metafora hovorí o levovi, ktorý sa majestátnym spôsobom obzrie za seba aby videl, akú vzdialenosť prešiel.

Buddhizmus bez sektárstva

Ctihodný Dežung Rinpočhe

Preložil Jared Rhoton

Keď sa podujímame študovať Dharmu, treba vedieť, že existuje správny spôsob, ako to robiť. Keď počúvate výklad buddhistických učení, odložte všetky rozptýlenia a sústreďte sa jednobodovo na ich slová a ich význam. To je tiež treba robiť s takým prístupom, že pamätáme na všetky bytosti, ktoré su neschopné vypočuť učenia o osvietení. Spomeňte si na nich s myšlienkami lásky a súcitu a rozhodnite sa, že pre ich dobro sa naučíte Dharmu správne, zapamätáte si ju, prežijete ju a uskutočníte ju prostredníctvom vášho vlastného úsilia.
Aby ste očistili myseľ od obyčajných konceptov o povahe a hodnote Dharmy, mali by ste tiež myslieť, že váš učiteľ nie je nik iný ako sám Buddha Šákjamuni. Lebo ak by bol pred vami Osvietený sám, neučil by nič iné než je táto Dharma.
Vizualizujte si vášho učiteľa v podobe Buddhu Šákjamuniho a predstavujte si, že z jeho tela vyžaruje bezpočet lúčov zlatého svetla a dotýkajú sa všetkých cítiacich bytostí. Tieto svetlá odstraňujú z nich a z vás prekážky voči skúsenosti ríše Dharmy a ustanovujú ich v čistej radosti z oslobodenia. Keď sa tieto lúče dotknú vášho srdca, myslite, že vo vašej mysli sa objavuje vhľad do skutočného zmyslu Dharmy, ktorá je vykladaná.
Seba vnímajte ako nikoho iného, než je bódhisattva Múdrosti, Maňdžušrí, ktorý, aby naplnil svoj sľub neúnavne vyhľadáva pre dobro trpiacich bytostí všetky učenia Dharmy. Predstavujte si, že dostávate túto Dharmu v čistej krajine Buddhov. Tam sú všetky veci nahliadané ako nie tak hmotné a reálne, ale ako podobné obrazom, ktoré sa objavujú vo fatamorgáne alebo v sne. Bez uchopovania čohokoľvek ako skutočného, dovoľte svojej mysli spočinúť v stave prázdnoty. Takýmto spôsobom, sa vaše snaženie naučiť sa Dharmu tu a teraz priblížia transmisii svätej Dharmy, keďže sa deje na úrovni absolútnej reality.
Všetky príležitosti podobné tejto - počuť, učiť sa a integrovať vo vlastnom vedomí učenia o osvietení, ktoré učil Buddha -sú mimoriadne vzácne. Veľmi málo bytostí má takú príležitosť. Mnoho ich životov boli odseknutí od Dharmy. Nemali prístup k ceste oslobodenia. Následkom toho trpia a prostredníctvom zmätenosti vytvárajú viac utrpenia pre seba a pre ostatné bytosti. Toto utrpenie pokračuje a pokračuje, má nekonečné a mnohoraké manifestácie.
Skutočne sa v sútrach píše, že je zriedkavé, aby bytosti počuli čo i len meno Buddhu. Väčšina bytostí nemá po bezpočet životov ani len takúto šancu na oslobodenie z ich nevedomosti a bolesti. Každéučenie si teda treba vážiť ako vzácne a opatrovať si ho, kým máme stále možnosť ho dostať.
Šťastlivé bytosti ako sme my, ktorí máme teraz výhody a slobody ľudského života v čase, keď sú učenia prítomné, by si mali byť vedomé svojej situácie. Ľudský život je veľmi krátky. Ubehne rýchlejšie ako padajúca voda v horskej bystrine. Náš život odchádza rýchlo a smrť leží pred každým z nás. V tomto svete je mnoho rozptýlení a prekážky sú časté. Je ťažké nájsť vôľu praktikovať Dharmu. Je ťažké prebudiť v našich mysliach rozhodnutie dosiahnuť osvietenie, je ťažké správne toto rozhodnutie praktikovať spôsobom, ktorý je skutočne užitočný nám aj druhým.
Napriek tomu musíme nájsť silu prebudiť v nás toto rozhodnutie, prostredníctvom premýšľania nad faktami ľudského života a faktami existencie ako takej. Lebo nás, tak ako aj ostané bytosti, unáša veľká rieka karmických tendencií (činov vzniknutých z pripútanosti, averzie a nevedomosti). V čase smrti, určia tendencie našej mysle anšu budúcnosť, či opäť nájdeme takú príležitosť dostať a praktikovať Dharmu alebo či ju nadobro stratíme, či budeme trpieť v nižších ríšach medzi pekelnými bytosťami, hladnými duchmi a zvieratami, alebo sa ocitneme olúpení o Dharmu medzi bohmi a polobohmi.
Zákon karmy, ktorý otáča kolesom vzájomne závislého vznikania, neúprosného cyklu zmätených mentálnych procesov, nás odnesie od tejto jedinečnej príležitosti uchopiť a byť zachrániť sa touto spásnou Dharmou. Ak ostávame pod kontrolou tohot kolesa nevedomosti, tak nás sled dvanástich nidán, alebo článkov vzájomne závislého vznikania donúti bezmocne sa túlať z jedného stavu existencie do druhého. Ak neunikneme z tohto kolesa nevedomosti prostredníctvom múdrosti a pravého porozumenia Ceste, je isté, že budeme naďalej zakúšať bolesť. Ak nepodnikneme tento únik, tri druhy utrpenia - utrpenie z pominuteľnosti, z utrpenia a z podmienenej exostencie - nás budú sužovať aj naďalej. Toto je budúcnosť, ktorá čaká každého z nás, kto sa nedokáže zastaviť, uvažovať a vynaložiť úprimne úsilie na zrealizovanie týchto právd Dharmy.
Čo máme robiť v takej situácii, ako je táto naša? To bolo niečo nad čím Osvietený, Buddha Šákjamuni, uvažoval mnoho rokov a je to vďaka jeho veľkému súcitu pre bytosti, ako sme my, že pre nás odhalil cestu, prostredníctvom ktorej sa môžeme oslobodiť od nášho súženia.
Buddha učil cestu k oslobodeniu založenú na čistote a morálke, cestu skúsenosti, ktorá pozostáva zo správneho štúdia, reflexie a meditácie, cestu, ktorá má na svojom konci dosiahnutie veľkého šťastia. Prostredníctvom svojich zručností v prostriedkoch a poznaní rôznych bytosti a rôznych karmických tendencií, ktoré spôsobujú, že sa bytosti od seba navzájom líšia, vysvetlil niekoľko systémov praxe.
Najprv učil hínajánový buddhizmus s konceptom individuálneho oslobodenia. Ďalšich s väčšou duchovnou kapacitou učil vznešené učenia veľkej cesty mahajánového buddhizmu s jeho konceptom univerzálneho oslobodenia. V systéme Mahajány prijímame sľub Bódhisattvu oslobodiť všetky cítiace bytosti ako aj nás samých. Jej výsledkom je dosiahnutie troch káji, alebo aspektu dokonalého osvietenia. Avšak táto prax Mahájány vyžaduje, aby sme strávili tri neobmedzené eóny zdokonaľovaním kvalít bódhisattvovstva.
Tým, ktorých súcit voči svetu je intenzívny, ktorí považujú za neznesiteľné, že bytosti musia tak dlho čakať, než ich dokáže niekto oslobodiť od utrpenia a ustanoviť ich v šťastí z oslobodenia, vysvetlil pán Buddha rýchlu cestu Vadžrajánového buddhizmu. Vďaka nadradeným meditačným technikám tohto systému je možné dosiahnuť buddhovstvo za veľmi krátku dobu.
Ak dodružejeme svoje sľuby a usilovne meditujeme, dosiahneme dokonalé osvietenie - Buddhovstvo v už v tomto živote.
Ale tento systém vyžaduje, aby sme mali najvyššie mentálne schopnosti: musíme byť mimoriadne inteligentní a pilní. Napriek tomu si, pokiaľ máme stredné schopnosti, pochopenie a usilovnosť, môžeme byť istí osvietením či už v stave barda, alebo v ďalšom živote. Dokonca aj keď máme veľmi malý duchovný pokrok a nie sme vôbec schopní praktikovať, i tak máme istotu, že dosiahneme Buddhovstvo za nie viac ako šestnásť životov.
Tento posledný systém, ktorý učil Buddha, je preto mimoriadne efektívny. Buddhisti, kotrých pohol súcit so svetom, ktorí sa rozhodli rýchlo oslbodiť bytosti od utrpenie a ustanoviť ich v šťastí by sa mali venovať tomuto systému praxe. Kvality, ktoré sa tu vyžadujú sú odvaha, vytrvalosť v praxi a nadšenie pre cnosť.
Tieto tri systémy Dharmy, ktoré Buddha učil bytosti s rozličnými duchovnými kapacitami, sú všetky pre tento svet veľmi užitočné. Prostredníctvom nich môžu všetky bytosti nájsť cestu k oslobodeniu. Ktokoľvek dostane Dharmu získa aj úžitok, lebo ju vyučoval Súcitný Buddha, aby nám pomohol dosiahnuť naše ciele. Všetci hľadáme šťastie a pokúšame sa vyhnúť utrpeniu. Dharma nám ukazuje spôsob, ako odstrániť príčiny utrpenia a dosiahnuť skúsenosť najvyššieho blaha.
Napriek tomu existuje nebezpečenstvo nesprávneho uchopenia Dharmy. Ak sa tomuto nebezpečiu nevyhneme, náš postoj k Dharme bude chybný, 'Dharma' sa stane príčinou škody miesto úžitku. Toto však nie je zámerom Osvietených, ani majstrov, ktorí nám ju zverili.
Rozpoznajte a vyhnite sa tomuto nebezpečiu: volá sa 'obmedzenosť'. Manifestuje sa v kruhu sanghy v podobe sektárstva: prístupu zaujatosti, tendecie vytvárať obmedzenú pripútanosť k vlastnej škole a odmietať ostatné školy Buddhizmu ako podradné.
Videl som, ako tento duch obmedzenosť poškodzuje buddhizmus v mojej vlastnej krajine - v Tibete a počas dvadsiatich rokov môjho pobytu v Amerike, tiež som videl, ako rastie v mnohých centrách Dharmy, ktoré založili tibetskí učitelia a ich žiaci. Je pre mňa vždy smutné vidieť, ako sa sektárstvo zakoreňuje v centrách Dharmy. Je mojou karmou ako reprezentanta buddhizmu a ako Tibeťana mať príležitosť a zodpovednosť vystúpiť proti tomuto vnútornému nepriateľovi, keď ma o to žiadajú.
V Tibete bolo bežné, že duchovne najmenej rozvinutí nasledovníci každej zo štyroch veľkých škôl pestovali tohoto ducha sektárstva. Často mnísi a laickí žiaci z jednej školy odmietali účastiť sa na praxi iných škôl. Mnísi odmietali študovať alebo čítať literatúru druhých iba preto, že to boli texty majstrov, ktorí patrili k inej línii - nezáležiac na tom aká dobrá ta literatúra mohla byť.
Veľká škola Ňingma - škola starých (prekladov) - má svoju vlastnú zvláštnu pýchu. Niektorí z jej nasledovníkov cítia, že ako členovia najrannejšiej školy majú hlboké náuky neznáme v neskorších školách Tibetského Buddhizmu. Majú za to, že ich náuka Veľkej dokonalosti je nadradená nahľadu na konečnú absolútnu reality 'Mahámudry'. Tvrdia to, hoci na základe logiky a učení Buddhu samého, vieme že nie je možné, aby boli v uskutočnení absolútnej reality nejaké rozdiely. Tiež tvrdia, že ich cesta je najvyššia s tajnými naukami a úrovňami Dharmy, ktoré sú neznáme iným školám.
Škola Gelug, ktorú založil veľký Congkhapa, má tiež pyšných nasledovníkov. Myslia si, že sú jedinými strážcami učení, ktoré priniesol do Tibetu veľký pandita Atíša, hoci tieto sú dostupné a bežne praktikované aj v iných školách. Pyšne prehlasujú svoju nadradenosť v morálnom jednaní. Majú pocit, že ich kláštorná disciplína a ich zvyk venovať sa po mnohé roky štúdiu, než sa konečne dostanú k praxi meditácie je najlepším prístupom k praxi Vadžrajány. Považujú sa za nadradených ako v jednaní tak aj v učenosti.
Istí nasledovníci školy Sakja sú tiež namyslení na svoju učenosť. Veria, že ich škola ako jediná rozumie a udržuje hlboké učenia, ktoré boli uvedené do Tibetu z buddhistickej Indie. Je obvyklé, že títo učenci školy Sakja hľadia na praktikujúcich z ostatných škôl zhora, mysliac si, že ostatní tibetskí buddhisti sú nevedomí praktikujúci, ktorých prax nieje podopretá správnym porozumením Dharme.
Niektorí nasledovníci Kagjü majú svoju vlastnú zvláštnu pýchu. Tvrdia, že ich línia majstrov je taká nadradená, že ich samých je treba pokladať za nadradených - ako dedičov Tilopu, Naropu, Marpu, Milaräpu a Dagpa. Je pravda, že títo majstri, boli veľmi skvelí, ale to nevyhnutne neznamená, že tí ktorí tvrdia, že sú nasledovníkmi ich tradície sú tiež skvelí. Výtečnosť týchto majstrov závisí na ich vlastnej realizácii. Slepé hlásenie sa k týmto majstrom nerobí praktikujúcich Kagjü nadradenými.
Všetky tieto postoje sú bežné medzi mníšskymi i laickými tibetskými buddhistami. Možno sú to bežné postoje, ale určite to nie sú buddhistické postoje.
Veľký majter Kagjü a súpenec hnutia Rime, Kongtrul Rinpočhe, povedal, že múdry človek bude dvôverovať učeniam všetkých škôl, bude milovať Dharmu, ktorá je v každej z nich, tak ako matka ľúbi všetky svoje deti. Myseľ múdreho človeka je rozsiahla ako nebo s priestorom pre mnoho učení, mnoho vhľadov, mnoho meditácií. Ale myseľ nevedomého sektára je obmedzená, tuhá a úzka ako váza, ktorá dokáže udržať len tú trochu. Pre takú myseľ je ťažké rásť v Dharme, lebo má obmedzenia, ktoré si sama na seba naložila. Rozdiel medzi múdrym buddhistom a sektárskym buddhistom sú ako medzi šírkou priestoru a úzkosťou vázy. Toto sú slová Kongtrul rinpočheho.
Veľký mudrc školy Sakja, Sapan, napísal v svojom texte Tri sľuby, že v mladosti študoval literarúru všetkých škôl, pod vedením rôznych majstrov. Vynaložil zvláštne úsilie, aby sa naučil, pochopil a uskutočnil všetky náuky týchto rôznych škôl a nikdy nepohŕdal ani jednou z nich. Všetky ich choval v úcte.
Longčhen Rabdžampa, veľký učenec školy Ňingma, praktikoval podobným spôsobom, dostal trasmisie od majstrov všetkých štyroch škôl, bez rozdielu. Zo životopisu Congkhapu vieme, že tiež vo veľkom rozsahu študoval u majstrov všetkých štyroch škôl. Veľký Khjence Wangpo, najpoprednejší učiteľ v Rime, alebo v nesektárskom hnutí napísal vo svojom životopise, že v mladosti študoval u 150 majstrov všetkých štyroch škôl tibetského buddhizmu.
Kongtrul Rinpočhe, ďalší majster Rime, zahrnul všetky esenciálne náuky každej zo štyroch škôl, ako aj podškôl do svojho veľdiela, Poklad náuky.
Všetci títo veľkí majstri, najväčšie mysle, ktoré vytvorila Tibetská história, súlasili, že v čistej Dharme niet miesta pre sektársky prístup. Buddha sám učil vo vinaji a rôznych sútrach, že tí buddhisti, ktorí si vytvárajú pripútanosť k vlastnej škole Buddhizmu a neznášajú učenia, majstrov a nasledovníkov iných škôl, pôsobia veľkú škodu sebe a celej buddhistickej komunite.
V prvej rade, kto neznáša inú buddhistickú školu, ten neznáša Buddhu. Taký človek poškodzuje transmisiu Dharmy. Prítomnosť dharmy je takým prístupom ohrozená a ten dotyčný sa odsekne od transmisie Dharmy. Je to tak, lebo sľuby útočiska závisia na spoliehaní sa na Osvieteného, Jeho učenia a Spoločenstvo. Ak niekto odmieta Dharmu, ničí svoj sľub útočiska a tak sa oddelí od Dharmy. Odmietaním Dharmy, ktorá je jedinými dverami k šťastiu pre bytosti a nás samých, ten človek vytvorí nevyčerpateľnú negatívnu karmu.
Preto Buddha učil, že by sme nemali nenávidieť Dharmu nebuddhistov, lebo je to ich zdroj šťastia a úžitku. Nemali by sme pohŕdať učeniami hinduistov, kresťanou a iných nebuddhistických náboženstiev, lebo to je postoj pripútanosti k svojej vlastnej strane, zatiaľ čo odmietame možnosť odlišností a to je škodlivé pre náš duchovný rozvoj.
Tí ľudia, ktorí otvorene či skryto pohŕdajú učeniami a líniou druhých škôl spôsobujú negatívnu karmu a hrozné následky. Čo je najhoršie tento prístup je tak nepotrebný, ako je škodlivý.
Študentov Dharmy by mala dôvera v učenia Buddhu pohnúť k tomu, aby sa zriekli rozptýlenia, ilúzií a pripútanosti k svatu a nasmerovať ich úsilie k očiste prekážok, zatemnení a negatívnej karmy v ich mysliach. Mali by sa oddať úsiliu v hromadení tých cností a realizácií, ktoré prinesú Buddhovstvo a veľký úžitok im a druhým. Toto je skutočná úloha, ktorá leží pred každým buddhistom. Nie je našou prácou súťažiť alebo zápasiť s inými buddhistickými praktikujúcimi a takto vytvárať prekážky pre nás a pre nich. Toto nie je zodpovednosť, ktorá by nám bola daná, keď sme prijímali sľuby útočiska a bódhisattvu.
Dôvera je základňou Dharmy. Je to dôvera v autentickosť a pravdivosť buddhistických učení a istota v účinnosť cesty k osvieteniu, ktorá nám prikazuje prijať záväzky mníšskych, novicských, či laických sľubov.
Vo všetkých týchto je naša dôvera v autentickosť Troch klenotov základným kameňom sľubov a výcviku, ktorým sa oddáme. Ak odmietame Dharmu druhých buddhistov, ničíme náš záväzok k Dharme. Poškodzujeme naše postavenie v Dharme a vytvárame si prekážky k jej prijatiu. Zničíme základný kameň našej vlastnej duchovnej kariéry.
Z týchto dôvodov, myslite vždy na veľkú hodnotu Dharmy. Odmietajte akýkoľvek prístup, ktorý znižuje dôveru vo a vás a v druhých. Vždy sa usilujeme o čistú dôveru - dôveru, ktorá je inteligentná, založená na pochopení, že musíme chovať Tri klenoty ako základ naších nádejí pre Buddhovstvo.
Ľudia, ktorí príjmu úzkoprsý prístup sektárstva obyčajne nevedia, aké iné náuky majú iné školy. Miesto toho, zakladajú svoje sektárstvo na línii. Skôr odmietajú učiteľov, ako učenia iných škôl.
Línie každého z troch systémov disciplíny, ktoré tvoria štruktúru výcviku v Dharme pre všetkých buddhistov, sú odvodené priamo od Buddhu Šákjamuniho samého. Sľuby prátimokše sa odovzdávali v rade od indických mudrcov k tibetským majstrom. Pokračovali v čistom a neprerušenom slede až do dnešných čias.
To isté platí aj pre hlboké učenia piatich sľubov bódhisattvu, ktoré tiež učil Buddha Šákjamuni a boli odovzdávané skrz veľkých mudrcov buddhistickej Indie a Tibetu. Od majstra Nágárdžúnu máme Maňdžušrího tradíciu sľubo bódhisattvu a od Asangu a jeho nástupcov máme tradíciu Maitréju.
Podobne vyložil vo Vadžrajáne všetky tantry Buddha vo svojej tantrickej podobe - ako Vadžradhara. Tieto tantry a ich inštrukcie sa dostali od Vadžradharu k rôznym majstrom Buddhistického Tibetu. Tie isté tantry a ich inštrukcie sa odovzdávali čistým a neprerušeným spôsobom až do súčasnosti. Sú spoločné pre všetky štyri školy. Hoci sa môžu majstri línie školu od školy líšiť niet v čistote a plynulosti ich transmisie jedinej chyby.
Tri skupiny sľubov tvoria rámec alebo štruktúru, ktorá umožňuje každému z nás postupovať po ceste k oslobodeniu. Teda na žiadnej zo škôl, či v ich náukach alebo línie niet žiadnych chýb. Kde by tu mohol inteligentný človek nájsť ospravedlnenie pre sektárstvo?
Je samozrejme prirodzené a prípustné, že možno cítime zvláštnu náklonnosť k jednej či druhej škole alebo nás priťahuje nejaký konkrétny systém praxe, konkrétna skupina praktikujúcich alebo nejaký konkrétny učiteľ. Ale keď tak robíme, tiež sa musíme uistiť, že pozorujeme našu myseľ a vykoreníme akékoľvek pocity pohŕdania alebo averzie voči ostatným školám Buddhizmu. Nemali by sme sa vyhýbať ich učeniam alebo ich učiteľom. Kedykoľvek proste konáme z pripútanosti k našej škole, alebo na základe priania neprijať učenia či učiteľov iných škôl, oddávame sa veľmi škodlivému prístupu sektárstva.
Ten, koho dharmová kariéra je poškvrnená obmedzenosťou a pripútanosťou k svojím vlastným záujmom, zatiaľ čo odmieta záujmy druhých, nikdy neprekoná to množstvo prekážok brániacich dosiahnutiu múdrosti alebo vhľadu.
Sektárstvo mení čistú Dharmu na jed a jeho prostredníctvom hromadíme veľmi negatívnu karmu. V tomto živote vás bude frustrovať naších vlastných 5 druhov snaženia sa v Dharme. Po smrti upadnete do pekla tak rýchlo ako šíp vystrelený z luku. Toto sú následky života stráveného odmietaním duchovného úsilia druhých na takomto obdzeneckom základe.
Preto si dávajte pozor, aby ste sa neoddávali takémuto prístupu, ktorý tak veľmi vám tak veľmi uškodí. Nevytvárajte prekážky vašej vlastnej Dharme. Miesto toho sa usilujte o čistú dôveru a udržujte tú dôveru voči všetkým manifestáciám Troch klenotov, či už sú repreznetované tou alebo onou školou Tibetského buddhizmu. Starostlivo pestujte svoje sľuby útočiska a čistú dôveru a tak sa skutočne rozvíjajte v Dharme.

z angličtiny preložil Kunzang
(pôvodný text a obrázok na: http://www.vajrasana.org/)

Učenia o darovaní kvetín

Dodrubčhen Džigme Tänpä Ňima

Pocta Buddhom a Lámom

Dnes máme ľudské telo, čistú základňu pre život [1], neičo, čo je veľmi ťažké získať. Tiež máme neprekonateľné pole na vytváranie zásluh (tj. Tri Klenoty). Teraz musíme zasiať na tomto najskvelejšom poli toľko semienok (zásluh), koľko len môžeme, aby sme boli schopní získať dostatočné vybavenie na cestu do nášho budúceho života, keď za sebou zanecháme aj naše najmilovanejšie telo.
Ak súdime samých seba podľa toho, čo robíme dnes, nemáme, moc nádeje, že sa dostaneme poza ríšu samsáry. Teda pre nás je (získavanie zásluh) ako sa hovorí: "Nie je nič potrebnejšie, než toto."
Keď robíme darovanie vody či kvetov, musíme tak robiť s úctou a oddanosťou ako sa hovorí"

"Ak nazhromaždujeme (aj čiastočku po čiastočke), vyrastie z toho mravenisko.
Ak to užívame (dokonca aj kvapku po kvapke), vyčerpá sa to (ako) očné kvapky."

Dôvodom je, že ak niečo hromadíme, tak to rastie - hlavne karma, ktorá rastie veľkou mierou. Aj následok jediného okamuhu jemnej karmy sa, pokiaľ je založený na sile Čistých krajín, stane nezmerným a všetko prestupujúcim.
Pokiaľ sa jedná o kvety sú mimoriadne čisté. Majú bohaté tvary, farby, vône a sú mäkké na dotyk. Už svojou povahou sú v tomto svete zdrojom najvyššieho šťastia. Nie je ohľadom nich nič, čo by bolo nepatričné, dokonca aj ak ich daruje sám veľký kráľ.
V lete kvitnú vo veľkých množstvách na stromoch, poliach a jazerách a tiež pokrývajú túto veľkú zem kvety rozličných tvarov a farieb, ktoré voňajú všemožnými príjemnými vôňami. Dokonca aj najbiednejší z nás ich môžu zbierať bez strachu, že by sa kvety minuli.
Čo viac kvety sú substanciou, ktorá je nadmieru čistá, keďže sa dajú získať bez toho, aby bol vykonaný negatívny čin. Dajú sa darovať bez (akéhokoľvek rizika, že by sme mohli mať potom pocit) chamtivosti alebo ľútosti. Takže toto darovanie bude vykonané s mysľou čistou na počiatku, v strede a na konci [2].
Dokonca aj ak je dom biedny a vyzdobia ho kvetmi, bude vyzerať ako honosné sídlo. Stane sa zdrojom "jasnej mysle" (Sems dang pa), ako v nebeskom svete. Teda kvety sú jedným z mocných obetných materiálov.
"Jasná myseľ" má mnoho ďalších kvalít. Lev reči hovorí:
"Ak žijete v dome vzydobenom kvetmi, vaša myseľ bude spočívať (v pokoji) a dosiahne (duchovný) plod."
Dokonca aj nebeské bytosti považujú kvety za najlepšiu obetnú substanciu. Podľa Lalitavistara sútry, darovali nebeské bytosti Buddhovi kvety, hneď ako dosiahol osvietenie. Aj v Čistých krajinách sú kvety cenené ako najposvätnejšia substancia pre darovanie. Amitabhavjuha sútra hovorí:

Držiac v rukách rôznofarebné
sladko voňajúce kvety,
darujú ich ľudské bytosti a bohovia
Amitájusovi, najvyššiemu vodcovi bytostí.

Podobne sa tiež hovorí, že keď vznešený Bódhisattva Sadaprarudita videl Dharmodgatu a keď Manibhadra videl pána Maitréju - najprv im darovali kvety. V mnohých sútrach sa hovorí, že keď si Buddhovia z rôznych Čistých krajín vymieňajú dary, posielajú jeden druhému kvety.
Tu je zhrnutie zásluh darovania kvetov:
V Zamatog Tawü tam sa hovorí:

Ak vykonáte darovanie tým, že obsypete
Sanghu skvostnými kvetmi, budete sa tešiť z bohatstva
väčšieho než má Indra.
Stanete sa krásnymi ako pán lotosu.
Budete známi a preslávení.
Budete okamžite a vždy víťaziť
nad všetkými nepriateľmi.
Stanete sa pánom krajiny.

Teda to značí, že (následkom darovania kvetov) sa budete tešiť zo spústy bohatstva, príťažlivého tela, slávy, víťazstva na nepriateľmi a z moci. "Sangha" sa vyššie spomína len ako príklad objektu darovania. Citujúc Pušpakuta-dharani hovorí Šikšasamuččaja: "Zásluhy (vytvorené) hodením jediného kvetu do neba a pomyslením (že je to obetina) Buddhovi sú väčšie než darovanie nebeského jedla a šatstva tak veľa Pratjékabuddhom, ako je prachových častíc na zemi."
Bhadramati pariprkčha sútra ako aj Vimala pariprkčha sútra z Ratnakúta sútry hovoria: "Ak si naplníš ruky lotosom a utpalou a daruješ ich Buddhovi, dosiahneš zázračný zrod v drahocennom veľkom lotose pred tathágatom (Buddhom).

Vinaja sútra hovorí:

Hodnota zásluh, ktoré nazhromaždil učený,
ktorý nakopil s radostnou mysľou kvety pred stúpou Buddhu,
bude neporovnateľne väčšia než hodnota toľkého zlata z rieky Džambu,
ktoré dokaže naplniť stotisíc nádob.

To znamená, že nemôžeme prirovnať hodnotu úžitku darovania kvetín Buddhovi ani k hodnote stotisíc nádob plných zlata z rieky Džambu. A mali by sme sa naučiť viac štúdiom mnohých ďalších sútier, ako je Avalokana nama sutra.
Sútry tiež hovoria, že darovaním Buddhovi, ktorý je nažive 9prítomný pred nami) získame toľko zásluh, ako darovaním Buddhovi, ktorý už dosiahol nirvánu a na ktorého myslíme.
Takisto aj darovanie kvetov mandaravy z nebeskej ríše, bude určite rovnako záslužné ako darovanie kvetov serčhen (asi sa jedná o maslové kalíšky). Teda nie je to materiál, ale prístup, že darujeme čokoľvek môžeme, čo je tým najdôležitejším pri vytváraní zásluh. Je to ako v príbehu o tom, ako daroval kráľ Prasenadžit a ako darovala chudobná žena maslovú lampičku [3]. Keď premýšľate o týchto dobrodeniach, je dobré vstúpiť do (praxe darovania) s postojom veľkej radosti.
Karmasataka-sútra hovorí, že Anathapindika zaplatil viac než 100000 zlatých mincí za lotos, ktorý rástol v kráľovej záhrade, aby ho mohol darovať Buddhovi. Pán Atíša povedal: "V Indii nemáme kvetiny šangdril (zvláštna kvetina, ktorá rastie v Tibete). Ak by sme ich mali, zaplatil by som za ne zlatom (aby som ich mohol darovať)." Teda ak ľudia s takými nepredstaviteľnými zásluhami kládli veľký dôraz na (darovanie kvetov), niet žiadnej otázky aké je to dôležité pre ľudí, ako sme my. Upozornenie: nie je vhodné darovať jedovaté kvety.
Kvety by mali byť svieže a bez nejakých vád. Nájdite kvety na čistom mieste. Najprv sa pozrite, či na nich nie je hmyz. Ak tam nie je, tak si umyte tvár a ruky a pozbierajte tie kvety. Potom ich naaranžujte jednotlivo (alebo naaranžujte len ich koruny) alebo ich naaranžujte v podobe vencov, ako sa to učí v Bódhičárjavatare. Môžete ich vystvaviť oboma spôsobmi.
Ak aranžujete kvety jednotlivo (alebo len ich koruny), naplne nimi svoje dlane. Ak ich aranžujete ako vence, pozdvinite ich obomi rukami. Potom si najprv pripomente kvality Buddhu. Ak neviete, ake kvality má Buddha, tak jednoducho pomyslite na Buddhu.
Ratnolka sútra hovorí: "Pomysli si: 'Nech sa tieto kvety stanu baldachýnmi a tak ďalej.'" Triskandha sútra nám vraví, aby sme si mysleli: "Nech táto ozdoba z kvetinových baldachýnov ozdobí všetky dharmy a tak ďalej." Mali by sme v súlade s tým darovať kvetiny mysliac si: "Nech sú nekonečné Čisté krajiny - mandaly Tathágatov desiatich smerov a ich družín - naplnené baldachýnmi, domami a závesmi z kvetov. Nech sa objavia oblaky drahocenného svetla drahokamov a ketín a nech z každého z nich prší dážď kvetinových ozdôb, ktoré vyplnia celý priestor. Nech potom vytrvajú navždy."
Tiež zopnite ruky a úctivo sa poklonte, ako hovorí Amithabhavjúhasútra: "Postavte sa tvárou na západ, hoďte do vzduchu kvetiny a pokloňte sa so zopätými rukami."
Ak darujete kvety obrazom (buddhov) a stúpam, najrv očistite okolitý priestor. Ak sú tam staré kvety (z minulých darovaní), vyhoďte ich na mieste, ked na nich nebudú šliapať ľudia. Potom darujte. Sútry hovoria, že vo vyhodení starých kvetov je rovnaké množstvo zásluh, ako je v naaranžovaní nových.
Na konci, pamätajúc na úžitok darovania kvetov, ako sa to učí v Ratnakúta sútre, ktorú už som citoval skôr, recitujte z hĺbky srdca priania ašpirácie. Ak ho poznáte, recitujte dvadsať veršové prianie z Ratnamály. [4]
Inšpirujte tiež druhých, aby ste vy aj oni darovali spoločne. Dajte tiež kvety starým ľuďom, ako sú baši rodičia, ktorí nie sú schopní ich ísť pozbierať a dovoľte im nech ich darujú. Zručným spôsobom uveďte skúpych ľudí a deti do tejto praxe darovania, ak sú naklonení to robiť.
Ak idete po ceste a vidíte čo i len jediný kameň s nápisom Om Mani Padme Hum, odtrhnite kvet a darujte ho kameňu. Ak sa cvičíte v darovaní rôznymi spôsobmi, sila vašich zásluh porastie. Ako sa hovorí:

Mesiac a hviezdy si môžu vymeniť miesta.
Hory a zem sa môžu pohnúť.
Dokonca aj obloha sa môže meniť.
Ale ty (Buddha) si nikdy nevyslovil slovo, ktoré by bolo nepravdivé.

Na žiadosť kytice kvetov, ktorá požiadala: "Prosím napíš zopár jasných slov (o darovaní kvetov)," napísal toto starý muž známy ako "Oceán myšlienok a nekonečného tliachania" v chráme radostnej pustovne, kde tancujú zvonce Šang šang [5] vo vetre.

Z angličtiny preložil Kunzang, zdroj: www.lotsawahouse.org

[1] Slová v zátvorkách pridal prekladateľ.

[2]Vo východnom Tibete, kde žil tretí Dodrubčhen rinpočhe, pokrývajú v lete divé kvety mnohé polia a hory. Kvety sa nepredávali - každý si ich mohol natrhať a odniesť zadarmo.

[3]Kráľ Prasenadžit v jednom zo svojích minulých životov daroval jedlo bez predjedla a dezertu (niektorí hovoria, že bez soli). Následkom toho sa narodil ako Kráľ. Chudobná žena tvrdo pracovala, aby zarobila na trochu oleja a darovala ho v podobe maslovej lampičky pri nohách Buddhu a robila hlboké priania. Všetky ostatné lampy čoskoro pohasli, ako obvykle, ale jej lampa horela po dlhý čas. Buddha jej predpovedal, že sa stane Buddhom.

[4]Tento text, ktorý sa tiež môže, písať aj ako "Ratnamali" je od Nágardžúnu. Začína, "Prijímam útočiskov Buddhovi, Dharme a Sanghe" a končí "nech zotrvám v tomto svete dokonca aj keď dosiahnem osvietenie."

[5]V sanskrte Dživamdživaka je to mýtický vták s dvomi hlavami alebo so spodnou časťou tela ako vták a hornou ako človek.

Rada ľuďom na trojročnom ústraní

Kjabdže Dilgo Khjence rinpočhe

Pocta lámovi! Toto je určené tým, ktorí sú na trojročnom ústraní vo Francúzsku.

Tí z vás, ktorí žijete v Európe a v iných vyspelých krajinách, máte všetko pohodlie a luxus, ktorý vám tento život ponúka, ale až donedávna ste nikdy nepočuli o praxi Dharmy. V poslednej dobe sa stalo to, že učenia v Tibete upadli a mnoho lámov vyššieho a nižšieho štatútu zo všetkých štyroch škôl tibetského buddhizmu prišlo do Indie. Teraz, keď sa ich rozličné náuky obnovujú a čas vymedzený na pretrvanie Buddhadharmy ešte nevypršal, mnohí veľkí lámovia navštívili iné krajiny a usadili sa tam a následkom toho má v súčasnosti veľa ľudí vo vyspelom svete zámer praktikovať Dharmu.

Obzvlášť žiaci môjho učiteľa Kangjur rinpočheho ma začali považovať za svojho korenného učiteľa a majú úprimnú túžbu praktikovať Dharmu po celý svoj život. Vďaka inšpirácii a pomoci od Cetrul Päma Wanggjal rinpočheho založili centrum pre ústrania v Chanteloube. Skutočným účelom tohto centra je, aby sa tí, ktorí tu ostávajú v ústraní, pevne ukotvili na ceste k oslobodeniu. Ak tak urobia, naplnia osvietenú víziu Kangjur rinpočheho, urobia službu vlastným učiteľom a využijú najlepším možným spôsobom mnohé hlboké náuky, ktoré dostali.
S týmto na pamäti by sa všetci, ktorí sa oddajú pobytu v ústraní, mali uistiť, že sa dôvera, zrieknutie sa, súcit a vhľad do prirodzenosti mysle nachádzajú v samotnom srdci ich praxe.

Dôvera

Dôvera znamená obecne úplnú vieru a spoľahnutie sa na Tri klenoty a zvlášť na nášho učiteľa, ako aj vieru a spoľahnutie sa na Dharmu, ktorú praktikujeme. Ak praktikujeme po dlhý čas, po nejakej dobe si možno myslíme: ,Stále som nedosiahol žiadne znaky pokroku! Učiteľ mi určite nedal najhlbšie inštrukcie. Radšej ako prípravné praxe by som mal robiť hlavnú prax, lebo je hlbšia!‛ Alebo ak robíme hlavnú prax, mohli by sme si myslieť: ,Myslím, že by bolo pre mňa lepšie odložiť tieto jednoduché praxe štádia rozvoja radšej miesto toho robiť nejaký dzogrim.‛ Alebo dokonca: ,Dzogčhen by bol hlbšou praxou než tieto praxe štádia zavŕšenia ako je tummo.‛
Môžete si myslieť, že akonáhle dostanete náuky dzogčhenu, budete mať všemožné vznešené hlboké skúsenosti dokonca aj po pár dňoch. Ak máte také vysoké očakávania, tak ak sa veci neudejú v súaled s nimi, začnete mať pochybnosti o inštrukciách a poľavíte v vašej vytrvalosti. Alebo ak rozviniete i tie najmenšie náznaky zrieknutia alebo získate nejakú malú skúsenosť, či realizáciu, len rozviniete pýchu a budete si myslieť: ,Školy Kagjü, Sakja a Gelug nesiahajú učeniam Ňingmy ani po päty.‛ Musíte sa vyhnúť nesprávnym náhľadom podobným tomuto a arogantnému predpokladu, že ste získali nejakú zvláštnu skúsenosť, či realizáciu. Nezáležiac na tom, kto ste, bežná myseľ je vždy náchylná k zmene a premene, tak by ste sa nemali nechať uniesť.
Dokonca aj keby ste praktikovali dňom i nocou s neupadajúcou vytrvalosťou po celých dvanásť rokov a ani tak by ste nemali čo i jediný dobrý sen, nesmiete strácať odhodlanie. Pochopte, že toto sa deje len kvôli sile vašich vlastných zatemnení, musíte mať istou, že ani váš učiteľ ani učenia vás nikdy nenechajú v štichu.
Na druhú stranu, ak by ste urobili taký rýchly pokrok, že by ste v jediný dosiahli úroveň, kde už niet čo zanechať v samsáre a ani v nirváne niet čo viac získať, nemali by ste byť pyšní, lebo ak by ste tak urobili, len by ste privolali démona prekážok. Preto Džecün Milaräpa povedal:

Keď sa blížite ku koncu Dharmy,
pokračujte neprestajne bez vzletov alebo pádov
a bez dúfania v znaky rýchleho dosiahnutia,
zaistite, aby vaša prax vytrvala dokým ste nažive!

To je nádherná rada.

Zrieknutie

Zrieknutie znamená, že zatiaľ čo ste v centre pre ústrania, každý raz čo recitujete Sedemriadkovú modlitbu alebo celú jednu málu mantier mani, musíte sa venovať dosiahutiu buddhovstva ako pre vás tak aj pre všetky ostatné cítiace bytosti. Zatiaľ čo ste v ústraní, nemali by ste zaháľaním či ľahkovážnosťou premrhať ani jediný okamih a musíte sa vyhnúť akejkoľvek neúprimnosti alebo dvojtvárnosti, ako keď napríklad predstierate, kým ste na očiach druhým, že praktikujete dokonale.
Urobte všetko, čo len môžete, aby ste dostali svoju tvrdohlavú myseľ pod kontrolu a rozvinuli dôveru, vytrvalosť a zrieknutie. Nikdy si nemyslite, že Dharma, ktorú praktikujete je iba pre váš vlastný úžitok. Recitovať dokonca i jedinú mantru mani prináša nepredstaviteľný úžitok, tak ju venujte pre dobro všetkých bytostí.
Zas a znova rozvíjajte súcit ku všetkým cítiacim bytostiam obecne a k tým, ktorí vás nemajú radi obzvlášť. Spočiatku to môže byť ťažké, ale pokiaľ budete k vašim nepriateľom prechovávať nenávisť, nikdy nedosiahnete osvietenie. Tí, ktorí sú teraz vašími nepriateľmi boli v minulých životoch vašimi rodičmi a pokiaľ sa jedná o priateľstvo, či nepriateľstvo nie je nič pevne dané. Cítiť agresiu voči vašim nepriateľom a náklonnosť voči vašim priateľom nie je nič iné ako zmätené vnímanie. Ak vašu myseľ cvičíte v tom, aby rozpoznávala všetko ako tak bezpodstatné ako sen, agresia voči nepriateľom úplne stratí svoj význam. Toto je veľmi dôležité, lebo obvykle sú naše životy poháňané túžbou získať jedlo, oblečenie, majetok, postavenie a slávu. Veľa premýšľame nad vytáraním najchytrejších a najefektívnejších spôsobov ako ich získať a tak si myslíme: ,Ten a ten má veľa peňazí, moji priateľia majú zas toľkoto a tak potrebujem viac.‛ Alebo: ,Predtým som žil v takomto dome, v tejto časti mesta, ale teraz sa potrebujem presťahovať na lepšie miesto.‛ Musíme úplne prestať takto premýšľať. Pokiaľ ide o obyčajnú prácu, čím viac jej robíte, tým viac utrpenia do budúcnosti vytvárate. Ale teraz, keď ste získali ľudskú existenciu, stretli autentického učiteľa a dostali učenia Dharmy, je vaša situácia lepšia a šťaslivejšia než situácia Indru, kráľa bohov. Ak teraz uvediete do praxe učenia s pevnou odhodlanosťou, určite nájdete nájdete vo všetkých svojich budúcich životoch šťastie. Tak buďte spokojní aj s len najzákladnejším jedlom a oblečením. Poviem vám to jednoducho: robte všetko, čo môžete, aby ste sa zriekli sa všetkých záležitostí a aktivít samsáry a zmenšili ich.
Nikto, kto neprijal sľuby útočiska, by sa nemal zdržiavať v centre pre ústrania. Dokonca aj ak ste laici, po tri roky, ktoré trávite v ústraní, sa musíte vyhýbať sexuálnym vzťahom a pokým ste v ústraní je veľmi užitočné a významné nosiť rúcho mnícha alebo mníšky. Buddha sám povedal, že je možné, aby ktokoľvek, kto prijal sľuby útočiska, nosil mníšske rúcho.

Súcit
Vo všeobecnosti ste praktikovali učenia Mahájány odkedy ste prvýkrát prešli bránou Dharmy a toto nie je vsktuku nič iné ako súcit. Bez skutočného súcitu jednoducho neexistuje možnosť dosiahnuť buddhovstvo.
V ich zmätenosti chovajú bytosti v samsáre len ich vlastné sebecké záujmy a zanedbávajú dobrodenie iných. Nezáležiac na tom ako dobre sme v tejto chvíli zaopatrní pokiaľ ide o jedlo, oblečenie alebo hmotné statky a nezáležiac na tom, koľko šťastia prežívame, nikdy nebudeme spokojní. Zároveň ak dáme niekomu i ten najmenší diel toho, čo vlastníme, cítime sa ako by sme prišli o niečo ohromné. Musíme zanechať taký prístup a miesto starosti o seba samých, sa musíme naučiť opatrovať druhých. Predtým sme zanedbávali druhých, teraz musíme zanedbávať naše vlastné sbecké ciele. Kedykoľvek robíme nejaký cnostný čin telom, rečou alebo mysľou, musíme si najprv pamätať, že to robíme ako prostriedok pre dosiahnutie osvietenia všetkých bytostí.
V praxi Dharmy je najdôležitejšou vecou motivácia. Aj jediná poklona či recitácia stoslabičnej mantry prinesie nevyčerpateľné zásluhy- zásluhy, ktoré vytrvajú až kým nedosiahneme osvietenie a samsáre nezostanú žiadne bytosti; pokiaľ bude motivovaná prianim prospieť všetkym cítiacim bytostiam. Avšak ak nemáme túto motiváciu univerzálnej láskavosti, dokonca aj sto tisíc poklôn alebo sto tisíc recitácií stoslabičnej mantry prinesie plod len raz, než sa zásluhy vyčerpajú a jediný výbuch hnevu postačí na zničenie celého skladu cnosti. Je nesmierne dôležité, aby ste tomuto rozumeli. Ak uvážime, že naša prax je pre dobro ostatných, potom keďže je cítiacich bytostí ohromný počet, tak aj naše zásluhy budú rovnako ohromné. Nikto nie je úplne prostý utrpenia, tak uvážte všetky malé a veľké trápenia, ktoré doliehaju na druhých a predstavte si, že miesto toho sa dejú vám. Ako by ste sa cítili? Určite by ste robili všetko, čo by ste mohli, aby ste sa vyhli bolesti. Tak premýšľajte stále nad utrpením, ktoré podstupujú ostatné bytosti a rozvinte súcitné prianie, aby sa oslobodili od bolesti. Keď budete mať skutočný súcit, budete prirodzene cítiť prianie prinášať úžitok ostatným. Náš učiteľ, Buddha, kým bol ešte bódhisattvom, mal taký ohromný súcit, že urobil pre naše dobro 500 dobroprajných prianí* a my, ako jeho nasledovníci, tiež musíme urobiť súcit samotným jadrom našej praxe.
Nezmerné dobrodenia z rozvíjania pravého súcitu sú detailne opísané v Slovách môjho dokonalého učiteľa a v Bódhičarjávatáre tak ich prosím študujte.

*Tým sa myslia priania spojené so sľubmi bódhisattvu, teda priania, ktoré robí bódhisattva smerom k svojej budúcej aktivite buddhu. Pre príklad viď Sútru Buddhu Majstra liečivých prostriedkov, kde Buddha Bhaišadžjaguru (Majster lliečivých prostriedkov) urobí 12 takýchto sľubov.

Vhľad do prirodzenosti mysle
Aby sme nazreli do prirodzenosti mysle, musíme chápať, že všetky jej bežné myšlienky o čomkoľvek a všetkom sú len prázdne a bez podstaty. Až doposiaľ sme boli otrokmi toho, čo voláme ‘myseľ’ nútení bezmocne sa túlať samsárickou existenciou. Teraz musíme obrátiť situáciu a prevziať nad našou mysľou kontrolu. Bude to ľahké, ak máme skutočné pochopenie toho, že myseľ je prázdna, ale len chovať nejakú neurčitú predstavu o prázdnote mysle, mysliac si: ,Nuž, takto to hovoria majstri,’ alebo ,Toto sa píše v textoch’, nám nepomôže rozpoznať neudržateľnosť nášho vlastného pomýleného vnímamania.
Obráťte teda svoju pozornosť do vnútra a dovoľte svojej mysli uvoľniť sa. Nevšimnete si len jednu myšlienku, ale mnoho. Napríklad, ak pomyslíte na vasu matku, je to jedna myšlienka, ale potom zas táto vyvoláva mnoho ďalších myšlienok, ako napríklad spomienky na láskavosť, ktorú nám preukázala. Ak je nažive, možno budete premýšľať o tom, že by ste ju navštívili a ak nie, možno budete smutní. Toto sú myšlienky pripútanosti. Ak myslíte na svojich nepriateľov, uvažujúc nad tým, ako vám v minulosti ublížili a ako to s určitosťou urobia aj v budúcnosti a ako musíte nájsť spôsob, ako sa ich zbaviť, to sú myšlienky odporu. Možno sa budete pýtať, odkiaľ sa táto pripútanosť a odpor berú. V skutočnosti pochádzajú z pomýlenej viery v existenciu toho, čomu hovoríme "Ja."
Kde sa dá také "Ja" nájsť? Je v tele alebo v mysli? Ak sa naozaj pozriete na telo, pozorne skúmajúc, každú jeho časť - svalstvo, krv, kosti a kožu - nenájdete nič, čo by sa nazývalo telomm tak ako by to mohlo byť sídlom "Ja"? Myseľ je na druhú stranu bez vlastnej podstaty, tak ako by v nej mohlo prebývať "Ja"? V skutočnosti je "Ja" len konceptom, či myšlienkou. Myšlienka neobsahuje miesto ani sa v nej samotnej sa nemôže nič nachádzať, no i nás tak sila jednej myšlienky, ako napríklad myšlienky na našu matku, prinúti vytvoriť ďalšiu myšlienku o jej láskavosti a tá v nás zas inšpiruje myšlienku priania navštíviť ju.
Ak sa pozrieme na tento proces detailnejšie, vidíme, že zatiaľ čo premýšľame o láskavosti našej matky, pô vodná myšlienka na našu matku tu už nie je - už zanikla. A myšlienka, že ju musíme navštíviť sa ešte neobjavila - je ešte v budúcnosti. Akonáhle ju nahliadneme, prítomná myšlienka láskavosti našej matky tu už nie je, už sa premenila na budúcu myšlienku túžby navštíviť ju. To znamená, že myšlienky minulosti, prítomnosti a budúcnosti, nemôžu existovať v rovnakom čase a tieto názvy používame len za účelom komunikácie. Minulosť odišla, tak ako človek, ktorý zomrel, a budúcnosť (alebo to, čo má šete len prísť) vôbec neexistuje. V skutočnosti, nie je nič také, ako ‘prítomná myšlienka’, ktorá by akýmsi spôsobom existovala nezávisle na minulosti a budúcnosti. Teda, keď sme mysleli na matku, bola (tá myšlienka) prítomná. Nakoniec, keď sme pomysleli na jej láskavosť, už bola tá myšlienka minulosťou.
To, že myšlienka prejde týmito tromi fázami času je znakom pominuteľnosti a čokoľvek je pominuteľné je prázdne. To, že sa vec môže meniť v priebehu minulosti, prítomnosti a budúcnosti, je preto, lebo je prázdna.
Predstavte si povrch zrkadla: pretože je prázdny [a nie je nejakým zvláštym spôsobom na niečo zafixovaný], môžu sa v ňom objavovať odrazy. Keď sa objavi v zrkadle podoba človeka, odraz pripomína skutočného človeka, ale tvár toho človeka nevstúpila do zrkadla, ani nebola prenesená na povrch zrkadla. Obraz tváre sa objavuje na základe určitých príčin a podmienok, vrátane jasnosti zrkadla a prítomnosti tváre toho človeka pred ním. Odraz tváre a tvár samotná nie sú tým istým. Odraz je neživý a keď odraz zmizne, skutočná tvár nezmizne. Keď sa tváre dotkne oheň, môže ju popáliť, ale odraz sa nedá popáliť. Ničmenej odraz a tvár zas nie su ani úplne odlišné, lebo odraz sa neobjaví v neprítomnosti tváre človeka a ak človek zaujme konkrétny výraz ako úsmev alebo nahnevaný pohľad, odraz sa objaví ronakým spôsobom.
Z týchto dôvodov, sa zdá, že myšlienku a odrazy sú skutočné, len pokým ich nepreskúmame alebo sa na nich nepozrieme zbližšia. Ak sa zastavíme, aby sme o tom pouvažovali, vidíme, že aj keď sa (myšlienky a odrazy) objavujú, v skutočnosti neexistujú. A to sa netýka len týchto javov. Platí to pre všetky javy našej zmätenej samsárickej skúsenosti: zdajú sa byť dostatočne skutočnými, dokým ich nepreskúmame príliš do hĺbky, ale keď tak urobíme, zistíme, že nie sú skutočné. Preto o nich hovoríme ako o:“nepreskúmanej, zdanlivej skutočnosti.”
Ak sa pochopenie tohoto bodu rozvinie a zakorení, tak že sa udržuje samo o sebe, to je to, čomu hovoríme ‘skúsenosť.’ Keď sa tým viac a viac oboznamujeme, takže myseľ už neovplyvňujú myšlienky odporu, či pripútanosti, tomu hovoríme ‘realizácia.’
Ak skúmame myšlienky takýmto spôsobom znovu a znovu, uvidíme že, hoci nemajú skutčnú existenciu, objavujú sa a hoci sa objavujú sú bez skutočnej vlastnej podstaty. Zároveň chápeme, že myšlienky minulosti, pritomnosti a budúcnosti existujú len ako púhe názvy alebo nálepky a nie sú skutočnejšie než len to.
Ak máme toto pochopenie, potom, kedykoľvek myslíme na našu matku a pripomíname si všetku láskavosť, ktorú nám preukázala, nemusíme podliehať myšlienkám pripútanosti. Pomyslíme si: “Dokonca aj keby som svoju matku navštívil, načo by to bolo dobré? Dokázala zabezpečiť jedlo a oblečenie pre seba a dokonca zabezpečila materiálne potreby aj pre mňa. Ak by som mal túto rolu prijať ja, musel by som si nájsť prácu v nejakom zamestnaní, či ako podnikateľ a to by vyvolalo všemožnú pripútanosť a odpor a vytvorilo množstvo rozptýlenia, čo by len prekážalo mojej praxi Dharmy. Miesto toho by som mal okamžite vložiť toľko energie do praxe Dharmy, koľko len môžem a potom venovať vštky zdroje mojich zásluh matke, aby som jej uľavil od utrpenia v stavoch zrodu, smrti a barda. Bolo by lepsie, ak by som zabudol na moje obyčajné svetské pocity pripútanosti k mojej matke. Má aj iné deti, ktoré sa dokážu o postarať o jej materiálne potreby, ale okrem mňa niet nikoho, kto by jej ponúkol duchovnú pomoc.” Ak takto zmýšľame, zabráni nám to, aby sme sa chytili do bežných myšlienkových pochodov, ktoré sa môžu objaviť, kedykoľvek si spomenieme na našu matku.
Toto nám tiež napovedá, ako sa môžeme zbaviť odporu k našim nepriateľom. Najprv by mohlo prekonanie našej pripútanosti a odporu byť trošku ťažké, ale keď sa v tom budeme zas a znovu cvičiť, bude to ľahšie.
Ak dokážete prekonať pripútanosť a odpor, už nebudete hromadiť karmu. Okrem toho, ak nahliadnete do nezmeneného stavu mysle, ktorý sa objaví, kedykoľvek ustanú pocity pripútanosti a odporu, nájdete prirodzenosť mysle. Pokiaľ sa neobjavuje priveľa myšlienok, hľaďte bez rozptýlenia priamo do mysle. Kedykoľvek sa objaví veľa myšlienok, skúmajte ich spôsobom, ktorý som práve popísal. Ak sa s týmto naozaj oboznámite prostredníctvom opakovaného cvičenia, bude rozpoznanie prirodzenosti mysle objavovať prirodzene a spontánne. Myseľ už nebude chytená v myšlienkach a dokonca ak sa aj objavia myšlienky, nebudú mať skutičnú silu an ebude treba ich analyzovať alebo skúmať. Postačí jednoducho udržiavať nezmenený stav mysle.
Ak sa niekedy nedokážete vyrovnať s myšlienkou pripútanosti alebo averzie, opakujte proces skúmania. Ak máte myšlienky, nereagujte s úzkosťou, mysliac si: “Počas meditácie by som nemal mať myšlienky! Teraz príde veľa myšlienok.” Jednoducho sa priamo pozrite na prirodzenosť akejkoľvek myšlienky - nech už je pozitívna, či negatívna - a tá stratí silu a zmizne. Bez toho, aby ste zanechali stav, ktorý bude nasledovať, hľadte jemne do prirodzenosti mysle a myšlienky budú miznúť sami od seba. Keď už sa myšlienky nebudú objavovať v rýchlom slede, jedna za druhou, budete postupne schopní ich oslobodzovať.
Keď budete hľadieť do prirodzenosti mysle, neočakávajte nejakú obzvlášť vysokú či hlbokú realizáciu, alebo že uvidíte niečo nové. Ani by ste nemali váhať alebo pochybovať o vašej schopnosti meditovať. Len majte dôveru, že prirodzenosť mysle je jednoducho mysel samotná v nezmenenom stave a robte, čo len môžete, aby ste ho bez rozptýlenia udržali vo všetkých časoch, počas a medzi meditačnými sedeniami. Neočakávajte, že získate realizáciu len za pár mesiacov alebo rokov. Či už rozviniete nejaké kvality, ktoré pochádzajú z praxe alebo nie, zostante pevne odhodlaní a pokračujte v praxi s vytrvalosťou dňom a nocou, po celý tento život, budúce životy a v stave barda.
Pochopte toto: je dôležitejšie vziať si k srdcu kľúčové inštrukcie, než dostať veľké množstvo učení.
Obecne by ste sa mali pozireť do manuálu inštrukcií Slová môjho dokonalého učiteľa a overiť si, či je vaša prax v súlade s tým, čo sa tam hovorí. Ak si všimnete niečo, čo tomu nezodpovedá, zmente to a ak sa niečo zhoduje len čiatočne, zistite, či sa to dá zlepšiť.
Ašpirujte na autentickú prax Dharmy a nikdy nerobte nič, čo by mohlo nahnevať vašich bratov a sestry v Dharme.
V skrátke oddajte sa Dharma, ako len môžete, telom, rečou a mysľou.
Určite vás prídem navštíviť a budem vždy robiť priania a praktikovať za vašu ochranu, aby sa všetky vaše priania v súlade s Dharmou naplnili.

(obrázok a anglický text na: http://www.lotsawahouse.org/3_year_retreat.html) z Angličtiny preložil Kunzang

Pieseň 10. Karmapu: Ústne učenia na rozlúčku

S prianim stretnúť tulkua svojho Gurua a praktikovať osamote sa Čhöjing Dordže rozhodol ísť do Do Kham na východe. Ako inštrukcie na rozlúčku odovzdal svojim nasledovníkom a praktikujúcim Dharmy v U a Cangu túto vadžra pieseň:

Obraciam sa k láskavému útočisku.
Daj svoje požehnanie, nech tento úbožiak ostane v ústraní.
Od teraz sa budem zdržiavať v neznámych horách
a túlať sa po neznámych kráľovstvách.

Nekončiaca práca
je, ako keď sa dieťa hrá s popolom.
Všetko, čo ste robili predtým, je úbohé.
Ak robíte niečo teraz, konajte cnostne.

Predtým ste boli ovládaní zmätkom z dualistického lipnutia.
Potom čo ste získali toto drahocenné ľudské telo, hodili ste ho do bahna biednej samsáry.
Keď ho budete v budúcnosti hľadať, nenájdete ho.
Preto je práve teraz správny čas dosiahnuť veľký cieľ.

Hoci ste predtým mali svojich blízkych priateľov,
v budúcnosti vás nebudú nasledovať zástupy príbuzných.
Keď pôjdete do ďalšieho sveta,bude tam známa krajina a vaši sluhovia?
Ak chcete získať útocisko, vášho sprievodcu, získajte ho teraz.

Toto telo neznesie jeden deň hladu a smädu.
Hoci na ňom s láskou lipnete nakoniec oň prídete.
Štyri elementy menia s ročnými obdobiami.
Toto vedomie bez hmotného základu
je ako ilúzia mesta stvorená kúzelníkom .
Nemáte komfort dlhého života,
ak to chápate, praktikujte svätú a božskú Dharmu.

Neobmäkčíte ju tým, že rozdáte všetok váš majetok.
Ani si nepodmaníte jej sluch sladkými slovami.
Neodvrátite ju mocnými činmi.
Je neslávne známa ako smrť.
Nikdy nestranila priateľom ani nepriateľom.
Čas jej príchodu je neistý.
Ak o nej premýšľate, nič iné nemá valný význam.

V hustej tme na zráznom chodníku Barda,
nebudete vidieť svojími ľudskými očami.
Preto si pripravte pochodeň vnútornej jasnosti,
aby ste aj v prípade, že zomriete zajtra, nič neľutovali.
Keďže nemáte čas na zaháľku,
teraz je treba prijať postoj naliehavosti.

Nevkladajúc nádeje do fantázií hromadenia a zhŕňania-
dobrým spôsobom života je mať len to nevyhnutné.
Bez prahnutia po mäkučkom hodvábnom odeve,
zahrievajte svoje telo starými, otrhanými a deravými hábmi.
Myslite na to a zdržujte sa v horách.

Dokonca aj vtáky, ktoré sa vznášajú vysoko v oblakoch,
hoci môžu slobodne ísť kam len chcú ,
musia byť obozretné keď hľadajú potravu na zemi.
Ak sa chytia do pevného oka, čo spravia potom?
Hoci máte veľkú slobodu ísť kamkoľvek chcete,
ak sa túlate v kraji predsudkov,
dávajte si pozor na pascu zábavy,
ktorá je podvodom detinských ľudí.
Ak sa do nej chytíte, budete to v budúcnosti ľutovať.
Myslite na to a zdržujte sa v horských pustovniach.

Toto bolo zaspievané v najvyššom príbytku dákiní, pri Bielom jazere Zázračného zámku.

Z anglického jazyka preložil Kunzang, zdroj: www.kagyu-asia.com

Rada pre ústranie

Dodrubčhen Džigme Tänpä Ňima

Ak dobre zúžitkujete čas strávený v ústraní, potešíte tým buddhov a ich dedičov, pomôžete naplniť víziu Drahocenného gurua z Odijány a zasadíte semienko prosperity a úspechu v tomto a budúcich životoch. Toto je obzvlášť pravdivé pokiaľ sa jedná o našu líniu, v ktorej starší a mladší Vševediaci¹ a mnohí vidjadharovia, ktorí dosiahli bhúmi zamerali svoje mysle múdrosti a urobili mocné a prorocké priania. Dokonca ani teraz prúd ich požehnania nevyschol a následkom toho, ako sa hovorí, bude vaše ústranie naplnené priazňou a požehnaním a všetko dopadne dobre.

Ak však naopak nevyužijete svoj čas správnym spôsobom, aký má potom zmysel byť v horách s divými vtákmi ako jedinými susedmi?

A tak si sami udeľte rady a napomenutia, napravte svoje jednanie a buďte pevne rozhodnutí dokončiť vaše ústranie práve tak ako ste si pôvodne stanovili. Nešpekulujte o budúcich projektoch, plánujúc to či ono; ani sa nezapodievajte šťastím alebo utrpením, prosperitou či úpadkom. Miesto toho, dovoľte vašej mysli sa uvoľniť a byť v pohode, nech je otvorená, priestorná a bezstarostná.

Keď budete takto vytrvale praktikovať, radšej považujte to, že si dávate pozor, či skutočne kráčate v stopách minulých buddhov za prostriedok pre pokrok než za bremeno. Ak tak urobíte, vaša túžba ostať v ústraní sa len posilní, vaša skúsenosť bude čoraz radostnejšia a vaša inšpirácia bude narastať. Počase vaša prax prinesie plody.

1. Tj. Longčen Rabdžam a Džigme Lingpa

(original text and picture can be found at: www.lotsawahouse.org) z angličtiny preložil Kunzang