(from: http://nyingmapa.free.fr/bouddhas/nagarjuna.jpg)
do anglického jazyka preložil Christian Lindtner
[1] Hoci Buddhovia hovorili o trvaní, vznikaní, zanikaní, bytí, nebytí, nízkom, priemernom a vynikajúcom z pohľadu svetských konvencií, nerobili [tak] v absolútnom zmysle.
[4] Bytie nevzniká, kedže už existuje. Nebytie nevzniká, kedže neexistuje. Bytie a nebytie nevznikajú [spoločne], kedže sú protikladné. Následne ani nepretrvávajú, ani nezanikajú.
[5] To čo sa už narodilo, sa nemôže narodiť, ani to čo je nezrodené sa nemôže narodiť. To, čo sa rodí teraz, súc [čiastočne] zrodené, [čiastočne] nezrodené, sa nemôže zrodiť tiež.
[6] Príčina má následok, ale keď príčina nemá [následok] tak sa rovná nepríčine. Je rozporom, aby [následok] ani existoval ani neexistoval. Je nelogické, že by [príčina existovala] v troch časoch.
[7]Bez jedného nie je mnoho. Bez mnohého nie je jedno predstaviteľné. Čokoľvek závisle vzniká, je neurčiteľné.
[8]Dvanásť závisle vznikajúcich článkov, ktoré ústia do utrpenia, je nezrodených. Neprejavujú sa ani v jednej mysli ani v mnohých.
[9]Trvalé neexistuje, pominuteľné neexistuje, ne-ja neexituje, ja neexisutje, nečisté neexistuje, čisté neexistuje, potešenie neexistuje, utrpenie neexistuje. Teda ani nesprávne pohľady neexistujú.
[10]Bez týchto je nevedomosť založená na štyroch nesprávnych pohľadoch nemožná. Bez tejto [nevedomosti] sa neobjavujú formujúce sily (samskara). To isté [platí] aj pre zvyšných[desať závisle vznikajúcich článkov].
[11] Nevedomosť sa neobjavuje bez formujúcich síl [a] bez nej sa zas neobjavujú formujúce sily. Sú vzájomne zapríčinené, nie sú stvorené vlastnou samostatnou existenciou.
[12] Ako môže to, čo nebolo stvorené vlastnou samostatnou existenciou, stvoriť niečo druhé? Podmienky vytvorené druhými nemôžu vytvoriť niečo druhé.
[13] Otec nie je syn a syn nie je otec. Ani jeden neexistuje mimo svoj vzájomný vzťah. Ani nie su spoločne existujúci. Tak to platí aj pre dvanásť článkov.
[14] Práve tak ako potešenie a bolesť závislé na objekte v sne nemajú [skutočný] objekt, tak ani to, čo závisle vzniká, ani to, čo to potom závisle spôsobí, neexistuje.
[15] Oponent: Ak veci neexistujú sami o sebe, tak to, čo je nízke, stredné a vynikajúce a mnohoraký svet, nie su ustanovené a nedajú sa ustanoviť ani skrz príčinu.
[16]Odpoveď: ak by sme ustanovili bytie samo o sebe, potom by závisle vznikajúce veci nevznikali. Ak [by boli] nepodmiené, ako by mohli byť bez bytia samého o sebe? Skutočné bytie nezaniká.
[17]Ako môže mať niečo neexistujúce bytie samo o sebe, bytie v inom, alebo nebytie? Následne bytie samo o sebe, bytie v inom, a nebytie [pochádzajú zo] zvrátených náhľadov.
[18] Oponent: Ak by boli veci prázdne, nebolo by vzniku ani zániku. To, čo je prázdne od bytia o sebe: ako to vlastne vzniká a ako to zaniká?
[19]Odpoveď: Bytie a nebytie nie sú súčasné. Bez nebytia niet bytia. Bytie a nebytie budú vždy. Niet bytia, ktoré by bolo nezávislé na nebytí.
[20]Bez bytia niet nebytia. [Bytie] nevzniká ani zo seba samého ani z [niečoho] iného. Keďže je to tak, toto [bytie] neexistuje: A tak nie je žiadne bytie a [teda] ani nebytie.
[21] Ak je tu bytie, je tu stálosť; ak je tu nebytie je tu nevyhnutne zánik. Keď ide o bytie, objavujú sa tieto dve [dogmy]. Preto [netreba] akceptovať bytie.
[22] Oponent: Tieto [dogmy] sa neobjavujú vďaka kontinuite: Veci zaniknú potom, ako zanechali [následok]. Odpoveď: Ako už predtým [viď verš 19], táto [kontinuita] je neopodstatnená. Je tiež jasné, že tá kontinuita by bola prerušená.
[23] Oponent: [Nie!] Cieľom Buddhovho učenia cesty je poukázať na vznik a zánik, nie na prázdnotu! Odpoveď: Prežívať tieto dve ako vzájomne sa vylučujúce je chybou.
[24] Oponent: Ak niet vzniku ani zániku, potom zánik čoho je príčinou nirvány? Odpoveď: Vari nie je oslobodenie toto: že vo svojej podstate nič nevzniká ani nezaniká?
[25] Ak by bola nirvána [zapríčinená] zánikom, [tak by bola] zničením. Ak by to bolo naopak, [bola by] stálosťou. Preto je nelogické, že by nirvána bola bytím alebo nebytím.
[26]Ak by existoval absolútny zánik, bol by nezávislý na bytí. Avšak neexistuje bez bytia, ani neexistuje bez nebytia.
[27] Pomenované je ustanovené prostredníctvom pomenovania odlišného od pomenovaného, nie je ustanovené samo od seba. Ani nie sú tie [dva] ustanovené jedno druhým, [keďže to, čo] nie je ustanovené nemôže ustanoviť neustanovené.
[28] Týmto [spôsobom], som vyložil príčinu, následok, pociťovanie, pociťujúceho a tak ďalej, vidiťeľné a tak ďalej – čokoľvek môže existovať – bez jedinej výnimky.
[29] Tri časy (vo svojej podstate) neexistujú, keďže nie sú pevné a sú vzájomne ustanovené, keďže sa menia [a] nie sú nezávisle existujúce [a] keďže nie je žiadne bytie. Sú púhym rozlišovaním.
[30] Keďže tri znaky toho, čo je podmienené – vznik, trvanie a zánik – neexistuju, niet jedineho podmieneneho alebo nepodmieneneho [javu].
[31] Nezničené nezaniká, ani zničené nie. Existujúce neexistuje a ani neexistujúce neexistuje. Zrodené sa nerodí, ani nezrodené sa nerodí.
[32] Zložených a nezložených nie je mnoho [a] ani nie sú jedno; ani existujú [a] ani neexistujú; ani nie sú existujúce-neexistujúce. Všetky [možnosti] sú obsiahnuté v týchto medziach.
[33] Oponent: Bhagavat, Majster, hovoril o trvaní karmy, o povahe karmy, o následku karmy a tiež o osobnej karme cítiacich bytostí a o nezániku karmy.
[34]Odpoveď: Karma nemá svoj uvlastnú existenciu. [Karma] ktorá sa nezrodila nezanikne. Z toho zas vzniká koncept ja. Ale viera, ktorá ho vytvára, je spôsobená rozlišovaním.
[35] Ak by karma bola nezávislé existujúca, potom telo, ktore vytvorila by bolo trvalé. Teda karma by neústila do utrpenia a teda by mala skutočnú podstatu.
[36] Karma sa nerodí z podmienok a už vôbec nie z nepodmienok, lebo karmické formácie sú ako ilúzia, mesto gandharvov a fatamorgána.
[37] Príčinou karmy su kléša. [Súc] kléšami, majú karmamické formácie podstatu vášne (kléšátmaka). Telo je zapríčinené karmou. Tak sú [všetky] tri prázdne od vlastnej nezávislej existencie.
[38]Bez karmy niet je nositeľa. Bez týchto dvoch iet následkov. Bez následkov niet prežívajúceho. Preto sú veci prázdne.
[39]Keď — keďže uvidíš pravdu — správne pochopíš, že karma je prázdna, už sa karma nebude objavovať. Keď už niet [karmy], to čo z nej vzniká už viac nevzniká.
[40] Práve tak ako, keď Pán Tathágata zázračne vyžiari manifestáciu a táto manifestácia vyžiari ďalšiu manifestáciu.
[41] V tom prípade je Tathágatova manifestácia prázdna (nehovoriac o manifestácii [vytvorenej] touto manifestáciou!). Obe sú púhymi pomenovaniami, púhymi bezvýznamnými rozlišovaniami.
[42] Práve tak, je nosieľ karmy ako zázračná manifestácia a karma je ako manifestácia [vytvorená] touto manifestáciou. Povaha ich [oboch je] bez významu: púhe rozlišovanie.
[43]Ak by bola karma nezávisle existujúcou, nebolo by ani nirvány ani činov nositeľa. Ak [karma] neexistuje, neexistujú ani príjemné a nepríjemné následky vytvorené karmou.
[44] 'Je' a 'nie je' a tiež 'je-nie je' hlásali Buddhovia za určitým účelom. Nie je ľahké to pochopiť!
[45] Ak je forma hmotou (bhautika) samou o sebe, potom nevzniká z elementov (bhuta). Nie je ani odvodená sama zo seba —Neexistuje, všakže? —ani z niečoho druhého. Teda [vôbec] neexistuje.
[46] Štyri [veľké elementy] nemožno [nájsť] v jednom [elemente], ani nie je možné [nájsť] ktorýkoľvek z nich [v ktoromkoľvek] z tých štyroch. Ako možno ustanoviť formu prostredníctvom štyroch elementov ako [jej] vlastnej príčiny?
[47] Kedže sa nedá priamo uchopiť, [zdá sa, že forma] neexistuje. Ale [ak si myslíš, že sa dá uchopiť] prostredníctvom pomenovania, toto pomenovanie zrodené z príčin a podmienok, neexistuje. A bolo by nelogické [že by forma mohla existovať] bez pomenovania.
[48] Ak by myseľ mohla uchopiť formu, uchopila by jej vlastnú nezávislú existenciu. Ako by mohla [myseľ] ktorá neexistuje (keďže sa zrodila z podmienok) skutočne chápať neprítomnosť formy?
[49] Keďže jeden okamih mysle nemôže v [tom samom] momente uchopiť zrodenú formu (tj. zrodenú takým spôsobom, ako bolo už vysvetlené), ako by mohla myseľ chápať minulú a budúcu formu?
[50] Keďže farba a tvar nikdy neexistujú oddelene, nie je možné ich oddelene chápať. Nie je jasné, že forma je jedna?
[51] Zrakový zmysel nie je v oku, nie je vo forme a ani medzi nimi. [Teda] obraz závisiaci na oku a forme je klamný.
[52] Ak oko samo nevidí, ako môže vidieť formu? Teda oko a forma sú bez „ja“. To isté [platí] aj pre ostatné zmyslové polia.
[53] Oko je práznde od svojej vlastnej podstaty [a] od podstaty druhého. Forma je tiež prázdna. Podobne [to platí pre] ostatné zmyslové polia.
[54] Keď sa jedno [zmyslové pole] objaví súčasne so zmyslovým kontaktom, ostatné sú prázdne. Prázdne nezávisí na neprázdnom ani neprázdne nezávisí na prázdnom.
[55] Nemajúc [nezávislú] pevnú podstatu, tieto tri [menovite indrija, visaja, a vidžňána] nemôžu vstúpiť do kontaktu. Keďže niet kontaktu, ktorý by mal takúto podstatu, pociťovanie neexistuje.
[56] Vedomie vzniká v závislosti na vnútorných a vonkajších zmyslových poliach. Preto je vedomie prázdne, ako preludy a ilúzie.
[57] Kedže vedomie vzniká v závislosti na rozlíšiteľnom objekte, rozlíšiteľný objekt [sám o sebe] neexistuje. Kedže [vedomý subjekt] neexistuje bez rozlíšiteľného a vedomia, vedomý subjekt [sám o sebe] neexistuje.
[58] [V relativnom zmysle] je všetko pominuteľné, ale [v absolútnom zmysle] nie je nič trvalé alebo pominuteľné. [Ak by] existovali veci, boli by buď trvalé albo pominuteľné. Ale ako je niečo také [možné]?
[59] Keďže entity 'túžba', 'nenávisť', a 'nevedomosť' vznikajú na základe zvráteného náhľadu na to, čo je príjemné a čo je nepríjemné, túžba, nenávisť a nevedomosť neexistujú sami o sebe.
[60] Kedže je [možné] mať túžbu, hnev a nevedomosť ohľadom úplne rovnakej [veci], sú [vášne] stvorené rozlišovaním. A toto rozlišovanie nie je nič skutočné.
[61] To, čo je predstavou, neexistuje. Ako môže existovať predstavivosť bez predstavovaného objektu? Keďže predstava a predstavivosť vznikajú z podmienok, [sú] šúnjatou.
[62] Vďaka pochopeniu pravdy, nevedomosť, ktorá vzniká zo štyroch zvrátených pohľadov, neexistuje. Keď už toho viac niet, nevznikajú karmické formácie. A ostaných [desať článkov zmizne] taktiež.
[63] Vec, ktorá vzniká v závisloti na tom, či onom, sa neobjavuje, keď je to neprítomné. Bytie a nebytie, zložené a nezložené sú v mieri – toto je nirvána.
[64] Predstavu , že veci, ktoré sa zrodili z príčin a podmienok sú skutočné, nazýva Majster nevedomosťou. Z nej sa objavuje dvanásť článkov.
[65] Ale, keď získaš pochopenie dokonale vidiac, že veci sú prázdne, už nie si viac zmätený. Nevedomosť ustane a dvanásť špicí [kolesa]sa zastaví.
[66] Karmické formácie sú ako mesto gandharvov, ilúzie, preludy, siete z vlasov, pena, bubliny, fantómovia, sny a kruhy vytvorené horiacou fakľou.
[67] Nič neexistuje vďaka nezávislej existencii, ani tu niet žiadneho nebytia. Bytie a nebytie, ktoré sa zrodili z príčin, sú prázdne.
[68]Keďže sú všetky veci prázdne od ich nezávislej existencie, Tathágata nemajúci páru učí ohľadom vecí vzájomne závislé vznikanie.
[69] Konečný význam leží práve v tom! Dokonalí Buddhovia, Bhagavati, [len] videli celú mnohotakosť (sveta) opierajúc sa o svetské konvencie.
[70] Svetské javy [,dharmy,] tu nie sú popreté. V skutočnosti [Tathágata] neučil Dharmu. Nechápuc slová Tathágatu, sa [blázni] boja tohto číreho pojednania.
[71] Svetský princíp, "Toto sa objavuje v závislosti na tom," tu nie je popretý. Ale keďže to, čo je závislé, nemá vlastnú nezávislú existenciu, ako to môže existovať? To je isté!
[72]Kto má dvôveru a hľadá pravdu, kto logicky zváži tento princíp [a] spoľahne sa [na] Dharmu, ktorá je mimo všetky opory, zanechá existenciu a neexistenciu [a spočíva v] mieri.
[73] Keď rozumieš, že "To spôsobuje toto" siete nesprávnych náhľadov sa rozpadnú. Nezatemnený, opustíš túžbu, nevedomosť a nenávisť a dosiahneš nirvánu.
Árja Nágárdžúna
do anglického jazyka preložil Christian Lindtner
[1] Hoci Buddhovia hovorili o trvaní, vznikaní, zanikaní, bytí, nebytí, nízkom, priemernom a vynikajúcom z pohľadu svetských konvencií, nerobili [tak] v absolútnom zmysle.
[2]Pomenovania sú bez významu, lebo „ja“, „ne-ja“, a „ja - ne ja“ neexistujú. [Lebo] tak ako nirvána, sú všetky vyjadriteľné veci prázdne (šúnja) od ich vlastnej existencie.
[3]Keďže sú celkovo všetky veci bez skutočnej podstaty— či už pokiaľ ide o ich príčinu alebo podmienky, [v] súhrne, alebo oddelene — sú prázdne.
[5] To čo sa už narodilo, sa nemôže narodiť, ani to čo je nezrodené sa nemôže narodiť. To, čo sa rodí teraz, súc [čiastočne] zrodené, [čiastočne] nezrodené, sa nemôže zrodiť tiež.
[6] Príčina má následok, ale keď príčina nemá [následok] tak sa rovná nepríčine. Je rozporom, aby [následok] ani existoval ani neexistoval. Je nelogické, že by [príčina existovala] v troch časoch.
[7]Bez jedného nie je mnoho. Bez mnohého nie je jedno predstaviteľné. Čokoľvek závisle vzniká, je neurčiteľné.
[8]Dvanásť závisle vznikajúcich článkov, ktoré ústia do utrpenia, je nezrodených. Neprejavujú sa ani v jednej mysli ani v mnohých.
[9]Trvalé neexistuje, pominuteľné neexistuje, ne-ja neexituje, ja neexisutje, nečisté neexistuje, čisté neexistuje, potešenie neexistuje, utrpenie neexistuje. Teda ani nesprávne pohľady neexistujú.
[10]Bez týchto je nevedomosť založená na štyroch nesprávnych pohľadoch nemožná. Bez tejto [nevedomosti] sa neobjavujú formujúce sily (samskara). To isté [platí] aj pre zvyšných[desať závisle vznikajúcich článkov].
[11] Nevedomosť sa neobjavuje bez formujúcich síl [a] bez nej sa zas neobjavujú formujúce sily. Sú vzájomne zapríčinené, nie sú stvorené vlastnou samostatnou existenciou.
[12] Ako môže to, čo nebolo stvorené vlastnou samostatnou existenciou, stvoriť niečo druhé? Podmienky vytvorené druhými nemôžu vytvoriť niečo druhé.
[13] Otec nie je syn a syn nie je otec. Ani jeden neexistuje mimo svoj vzájomný vzťah. Ani nie su spoločne existujúci. Tak to platí aj pre dvanásť článkov.
[14] Práve tak ako potešenie a bolesť závislé na objekte v sne nemajú [skutočný] objekt, tak ani to, čo závisle vzniká, ani to, čo to potom závisle spôsobí, neexistuje.
[15] Oponent: Ak veci neexistujú sami o sebe, tak to, čo je nízke, stredné a vynikajúce a mnohoraký svet, nie su ustanovené a nedajú sa ustanoviť ani skrz príčinu.
[16]Odpoveď: ak by sme ustanovili bytie samo o sebe, potom by závisle vznikajúce veci nevznikali. Ak [by boli] nepodmiené, ako by mohli byť bez bytia samého o sebe? Skutočné bytie nezaniká.
[17]Ako môže mať niečo neexistujúce bytie samo o sebe, bytie v inom, alebo nebytie? Následne bytie samo o sebe, bytie v inom, a nebytie [pochádzajú zo] zvrátených náhľadov.
[18] Oponent: Ak by boli veci prázdne, nebolo by vzniku ani zániku. To, čo je prázdne od bytia o sebe: ako to vlastne vzniká a ako to zaniká?
[19]Odpoveď: Bytie a nebytie nie sú súčasné. Bez nebytia niet bytia. Bytie a nebytie budú vždy. Niet bytia, ktoré by bolo nezávislé na nebytí.
[20]Bez bytia niet nebytia. [Bytie] nevzniká ani zo seba samého ani z [niečoho] iného. Keďže je to tak, toto [bytie] neexistuje: A tak nie je žiadne bytie a [teda] ani nebytie.
[21] Ak je tu bytie, je tu stálosť; ak je tu nebytie je tu nevyhnutne zánik. Keď ide o bytie, objavujú sa tieto dve [dogmy]. Preto [netreba] akceptovať bytie.
[22] Oponent: Tieto [dogmy] sa neobjavujú vďaka kontinuite: Veci zaniknú potom, ako zanechali [následok]. Odpoveď: Ako už predtým [viď verš 19], táto [kontinuita] je neopodstatnená. Je tiež jasné, že tá kontinuita by bola prerušená.
[23] Oponent: [Nie!] Cieľom Buddhovho učenia cesty je poukázať na vznik a zánik, nie na prázdnotu! Odpoveď: Prežívať tieto dve ako vzájomne sa vylučujúce je chybou.
[24] Oponent: Ak niet vzniku ani zániku, potom zánik čoho je príčinou nirvány? Odpoveď: Vari nie je oslobodenie toto: že vo svojej podstate nič nevzniká ani nezaniká?
[25] Ak by bola nirvána [zapríčinená] zánikom, [tak by bola] zničením. Ak by to bolo naopak, [bola by] stálosťou. Preto je nelogické, že by nirvána bola bytím alebo nebytím.
[26]Ak by existoval absolútny zánik, bol by nezávislý na bytí. Avšak neexistuje bez bytia, ani neexistuje bez nebytia.
[27] Pomenované je ustanovené prostredníctvom pomenovania odlišného od pomenovaného, nie je ustanovené samo od seba. Ani nie sú tie [dva] ustanovené jedno druhým, [keďže to, čo] nie je ustanovené nemôže ustanoviť neustanovené.
[28] Týmto [spôsobom], som vyložil príčinu, následok, pociťovanie, pociťujúceho a tak ďalej, vidiťeľné a tak ďalej – čokoľvek môže existovať – bez jedinej výnimky.
[29] Tri časy (vo svojej podstate) neexistujú, keďže nie sú pevné a sú vzájomne ustanovené, keďže sa menia [a] nie sú nezávisle existujúce [a] keďže nie je žiadne bytie. Sú púhym rozlišovaním.
[30] Keďže tri znaky toho, čo je podmienené – vznik, trvanie a zánik – neexistuju, niet jedineho podmieneneho alebo nepodmieneneho [javu].
[31] Nezničené nezaniká, ani zničené nie. Existujúce neexistuje a ani neexistujúce neexistuje. Zrodené sa nerodí, ani nezrodené sa nerodí.
[32] Zložených a nezložených nie je mnoho [a] ani nie sú jedno; ani existujú [a] ani neexistujú; ani nie sú existujúce-neexistujúce. Všetky [možnosti] sú obsiahnuté v týchto medziach.
[33] Oponent: Bhagavat, Majster, hovoril o trvaní karmy, o povahe karmy, o následku karmy a tiež o osobnej karme cítiacich bytostí a o nezániku karmy.
[34]Odpoveď: Karma nemá svoj uvlastnú existenciu. [Karma] ktorá sa nezrodila nezanikne. Z toho zas vzniká koncept ja. Ale viera, ktorá ho vytvára, je spôsobená rozlišovaním.
[35] Ak by karma bola nezávislé existujúca, potom telo, ktore vytvorila by bolo trvalé. Teda karma by neústila do utrpenia a teda by mala skutočnú podstatu.
[36] Karma sa nerodí z podmienok a už vôbec nie z nepodmienok, lebo karmické formácie sú ako ilúzia, mesto gandharvov a fatamorgána.
[37] Príčinou karmy su kléša. [Súc] kléšami, majú karmamické formácie podstatu vášne (kléšátmaka). Telo je zapríčinené karmou. Tak sú [všetky] tri prázdne od vlastnej nezávislej existencie.
[38]Bez karmy niet je nositeľa. Bez týchto dvoch iet následkov. Bez následkov niet prežívajúceho. Preto sú veci prázdne.
[39]Keď — keďže uvidíš pravdu — správne pochopíš, že karma je prázdna, už sa karma nebude objavovať. Keď už niet [karmy], to čo z nej vzniká už viac nevzniká.
[40] Práve tak ako, keď Pán Tathágata zázračne vyžiari manifestáciu a táto manifestácia vyžiari ďalšiu manifestáciu.
[41] V tom prípade je Tathágatova manifestácia prázdna (nehovoriac o manifestácii [vytvorenej] touto manifestáciou!). Obe sú púhymi pomenovaniami, púhymi bezvýznamnými rozlišovaniami.
[42] Práve tak, je nosieľ karmy ako zázračná manifestácia a karma je ako manifestácia [vytvorená] touto manifestáciou. Povaha ich [oboch je] bez významu: púhe rozlišovanie.
[43]Ak by bola karma nezávisle existujúcou, nebolo by ani nirvány ani činov nositeľa. Ak [karma] neexistuje, neexistujú ani príjemné a nepríjemné následky vytvorené karmou.
[44] 'Je' a 'nie je' a tiež 'je-nie je' hlásali Buddhovia za určitým účelom. Nie je ľahké to pochopiť!
[45] Ak je forma hmotou (bhautika) samou o sebe, potom nevzniká z elementov (bhuta). Nie je ani odvodená sama zo seba —Neexistuje, všakže? —ani z niečoho druhého. Teda [vôbec] neexistuje.
[46] Štyri [veľké elementy] nemožno [nájsť] v jednom [elemente], ani nie je možné [nájsť] ktorýkoľvek z nich [v ktoromkoľvek] z tých štyroch. Ako možno ustanoviť formu prostredníctvom štyroch elementov ako [jej] vlastnej príčiny?
[47] Kedže sa nedá priamo uchopiť, [zdá sa, že forma] neexistuje. Ale [ak si myslíš, že sa dá uchopiť] prostredníctvom pomenovania, toto pomenovanie zrodené z príčin a podmienok, neexistuje. A bolo by nelogické [že by forma mohla existovať] bez pomenovania.
[48] Ak by myseľ mohla uchopiť formu, uchopila by jej vlastnú nezávislú existenciu. Ako by mohla [myseľ] ktorá neexistuje (keďže sa zrodila z podmienok) skutočne chápať neprítomnosť formy?
[49] Keďže jeden okamih mysle nemôže v [tom samom] momente uchopiť zrodenú formu (tj. zrodenú takým spôsobom, ako bolo už vysvetlené), ako by mohla myseľ chápať minulú a budúcu formu?
[50] Keďže farba a tvar nikdy neexistujú oddelene, nie je možné ich oddelene chápať. Nie je jasné, že forma je jedna?
[51] Zrakový zmysel nie je v oku, nie je vo forme a ani medzi nimi. [Teda] obraz závisiaci na oku a forme je klamný.
[52] Ak oko samo nevidí, ako môže vidieť formu? Teda oko a forma sú bez „ja“. To isté [platí] aj pre ostatné zmyslové polia.
[53] Oko je práznde od svojej vlastnej podstaty [a] od podstaty druhého. Forma je tiež prázdna. Podobne [to platí pre] ostatné zmyslové polia.
[54] Keď sa jedno [zmyslové pole] objaví súčasne so zmyslovým kontaktom, ostatné sú prázdne. Prázdne nezávisí na neprázdnom ani neprázdne nezávisí na prázdnom.
[55] Nemajúc [nezávislú] pevnú podstatu, tieto tri [menovite indrija, visaja, a vidžňána] nemôžu vstúpiť do kontaktu. Keďže niet kontaktu, ktorý by mal takúto podstatu, pociťovanie neexistuje.
[56] Vedomie vzniká v závislosti na vnútorných a vonkajších zmyslových poliach. Preto je vedomie prázdne, ako preludy a ilúzie.
[57] Kedže vedomie vzniká v závislosti na rozlíšiteľnom objekte, rozlíšiteľný objekt [sám o sebe] neexistuje. Kedže [vedomý subjekt] neexistuje bez rozlíšiteľného a vedomia, vedomý subjekt [sám o sebe] neexistuje.
[58] [V relativnom zmysle] je všetko pominuteľné, ale [v absolútnom zmysle] nie je nič trvalé alebo pominuteľné. [Ak by] existovali veci, boli by buď trvalé albo pominuteľné. Ale ako je niečo také [možné]?
[59] Keďže entity 'túžba', 'nenávisť', a 'nevedomosť' vznikajú na základe zvráteného náhľadu na to, čo je príjemné a čo je nepríjemné, túžba, nenávisť a nevedomosť neexistujú sami o sebe.
[60] Kedže je [možné] mať túžbu, hnev a nevedomosť ohľadom úplne rovnakej [veci], sú [vášne] stvorené rozlišovaním. A toto rozlišovanie nie je nič skutočné.
[61] To, čo je predstavou, neexistuje. Ako môže existovať predstavivosť bez predstavovaného objektu? Keďže predstava a predstavivosť vznikajú z podmienok, [sú] šúnjatou.
[62] Vďaka pochopeniu pravdy, nevedomosť, ktorá vzniká zo štyroch zvrátených pohľadov, neexistuje. Keď už toho viac niet, nevznikajú karmické formácie. A ostaných [desať článkov zmizne] taktiež.
[63] Vec, ktorá vzniká v závisloti na tom, či onom, sa neobjavuje, keď je to neprítomné. Bytie a nebytie, zložené a nezložené sú v mieri – toto je nirvána.
[64] Predstavu , že veci, ktoré sa zrodili z príčin a podmienok sú skutočné, nazýva Majster nevedomosťou. Z nej sa objavuje dvanásť článkov.
[65] Ale, keď získaš pochopenie dokonale vidiac, že veci sú prázdne, už nie si viac zmätený. Nevedomosť ustane a dvanásť špicí [kolesa]sa zastaví.
[66] Karmické formácie sú ako mesto gandharvov, ilúzie, preludy, siete z vlasov, pena, bubliny, fantómovia, sny a kruhy vytvorené horiacou fakľou.
[67] Nič neexistuje vďaka nezávislej existencii, ani tu niet žiadneho nebytia. Bytie a nebytie, ktoré sa zrodili z príčin, sú prázdne.
[68]Keďže sú všetky veci prázdne od ich nezávislej existencie, Tathágata nemajúci páru učí ohľadom vecí vzájomne závislé vznikanie.
[69] Konečný význam leží práve v tom! Dokonalí Buddhovia, Bhagavati, [len] videli celú mnohotakosť (sveta) opierajúc sa o svetské konvencie.
[70] Svetské javy [,dharmy,] tu nie sú popreté. V skutočnosti [Tathágata] neučil Dharmu. Nechápuc slová Tathágatu, sa [blázni] boja tohto číreho pojednania.
[71] Svetský princíp, "Toto sa objavuje v závislosti na tom," tu nie je popretý. Ale keďže to, čo je závislé, nemá vlastnú nezávislú existenciu, ako to môže existovať? To je isté!
[72]Kto má dvôveru a hľadá pravdu, kto logicky zváži tento princíp [a] spoľahne sa [na] Dharmu, ktorá je mimo všetky opory, zanechá existenciu a neexistenciu [a spočíva v] mieri.
[73] Keď rozumieš, že "To spôsobuje toto" siete nesprávnych náhľadov sa rozpadnú. Nezatemnený, opustíš túžbu, nevedomosť a nenávisť a dosiahneš nirvánu.
