Kaláma sutta

Kalámovia z Kesaputty navštívili Buddhu

1.Tak som počul. Raz, keď Vznešený spoločne s veľkým spoločenstvom Bhikkhuov putoval po kósalskom kraji, vstúpil do mesta kalámskeho národa, ktoré sa volalo Kesaputta. Kalámovia, ktorí boli obyvateľmi Kesaputty [povedali]: „Ctihodný Gautama, mních, syn Sakjov vstúpil, počas cesty po Kosale, do Kesaputty. Dobrá povesť Ctihodného Gautamu sa šírila takto: V skutku, Vznešený je dokonalý, plne osvietený, nadaný poznaním a praxou, vznešený znalec svetov, sprievodca tých, ktorých je možné viesť, nemajúci páru, učiteľ bohov a ľudí, ktorým sám prostredníctvom svojho priameho poznania jasne porozumel. Ustanovil Dhammu, dobrú na počiatku, dobrú uprostred, dobrú na konci, majúcu slová i význam a dokonalú vo všetkom a prehlásil svätý život, ktorý je dokonale čistý. Vidieť takého dokonalého je vskutku dobré.“

2. Potom šli Kalámovia, ktorí boli obyvateľmi Kesaputty tam, kde bol Vznešený. Pri príchode mu niektorí vzdali úctu a posadili sa bokom, niektorí si s ním vymenili pozdravy a po skončení srdečného hovoru si sadli bokom, niektorí ho pozdravili zdvihnutím zopätých dlaní a sadli si bokom, niektorí oznámili svoje meno a priezvisko a sadli si bokom, niektorí sa bez toho, aby prehovorili, posadili bokom.

Kalámovia z Kesaputty žiadajú Buddhu o radu

3. Kalámovia, ktorí boli obyvateľmi Kesaputty sediac bokom, povedali Vznešenému: „Sú mnísi a bráhmani, Ctihodný pane, ktorí navštevujú Kesaputtu. Vykladajú a vysvetľujú svoje vlastné náuky; náukami druhých pohŕdajú, hania ich a trhajú na kusy. Iní mnísi a bráhmani tiež, Ctihodný pane, prichádzajú do Kesaputty. Aj oni vykladajú a vysvetľujú len svoje vlastné náuky; náukami druhých pohŕdajú, hania ich a trhajú na kusy. Ctihodný pane, máme o nich pochybnosti a neistotu. Ktorí z týchto ctihodných mníchov a bráhmanov hovoria pravdu a ktorí lož?“

Kritérium pre odmietnutie

4. „Je dobré Kalámovia, že máte pochybnosti a neistotu; objavila sa vo vás neistota o tom, čo je pochybné. Nuž Kalamovia, nenasledujte to, čo ste sa dozvedeli opakovaným počúvaním, ani tradíciu, ani zvesti a klebety,ani nenasledujte to, čo je v písmach, ani domienky, ani dogmy, ani klamlivé argumenty, ani nenasledujte to, čo je založené na predsudkoch k predstavám, o ktorých ste premýšľali, ani zdanlivé schopnosti druhých, ani nenasledujte názor 'Ten mních je náš učiteľ.' Kalámovia, keď vy sami viete: 'Tieto veci sú zlé, tieto veci sú zavrhnutiahodné, tieto veci neschvaľujú múdri ľudia, tieto veci vedú k škode a nešťastiu,' opustite ich.“


Chtivosť, nenávisť a zmätenosť

5. „Čo myslíte, Kalámovia? Chtivosť sa v človeku objavuje k jeho úžitku alebo k jeho škode?“
- „K jeho škode, Ctihodný pane.“
- „Kalámovia, súc odovzdaný túžbe a duševne túžbou premožený a podrobený, tento človek zabíja, kradne, cudzoloží a klame a tiež povzbudzuje druhých, aby konali rovnako. Povedie to skoro k jeho škode a nešťastiu?“
- „Áno, Ctihodný pane.“

6. „Čo myslíte, Kalámovia? Nenávisť sa v človeku objavuje k jeho úžitku alebo k jeho škode?“
- „K jeho škode, Ctihodný pane.“
- „Kalámovia, súc odovzdaný nenávisti a duševne nenávisťou premožený a podrobený, tento človek zabíja, kradne, cudzoloží a klame a tiež povzbudzuje druhých, aby konali rovnako. Povedie to skoro k jeho škode a nešťastiu?“
- „Áno, Ctihodný pane.“

7. „Čo myslíte, Kalámovia? Zmätenosť sa v človeku objavuje k jeho úžitku alebo k jeho škode?“
- „K jeho škode, Ctihodný pane.“
- „Kalámovia, súc odovzdaný zmätenosti a duševne zmätenosťou premožený a podrobený, tento človek zabíja, kradne, cudzoloží a klame a tiež povzbudzuje druhých, aby konali rovnako. Povedie to skoro k jeho škode a nešťastiu?“
- „Áno, Ctihodný pane.“

8. „Čo myslíte, Kalámovia? Sú tieto veci dobré alebo zlé?“
- „Zlé, Ctihodný pane.“
- „Hodné zavrhnutia alebo nehodné zavrhnutia?“
- „Zavrhnutiahodné, Ctihodný pane.“
- „Odmietané alebo chválené múdrymi?“
- „Odmietané,Ctihodný pane?“
- „Keď ich konáte a dodržiavate, povedú tieto veci k škode a nešťastiu alebo nie? Alebo ako sa to týka vás samotných?“
- „Keď niekto tak koná a dodržiava to, povedú tieto veci k škode a nešťastiu. Preto sa nás to priamo dotýka.“

9. „Teda ako bolo už povedané, Kalámovia, hovorím takto: 'Nuž Kalamovia, nenasledujte to, čo ste sa dozvedeli opakovaným počúvaním, ani tradíciu, ani zvesti a klebety,ani nenasledujte to, čo je v písmach, ani domienky, ani dogmy, ani klamlivé argumenty, ani nenasledujte to, čo je založené na predsudkoch k predstavám, o ktorých ste premýšľali, ani zdanlivé schopnosti druhých, ani nenasledujte názor 'Ten mních je náš učiteľ.' Kalámovia, keď vy sami viete: 'Tieto veci sú zlé, tieto veci sú zavrhnutiahodné, tieto veci neschvaľujú múdri ľudia, tieto veci vedú k škode a nešťastiu,' opustite ich.'“

Kritérium pre prijatie

10. „Nuž Kalámovia, nenasledujte to, čo ste sa dozvedeli opakovaným počúvaním, ani tradíciu, ani zvesti a klebety,ani nenasledujte to, čo je v písmach, ani domienky, ani dogmy, ani klamlivé argumenty, ani nenasledujte to, čo je založené na predsudkoch k predstavám, o ktorých ste premýšľali, ani zdanlivé schopnosti druhých, ani nenasledujte názor 'Ten mních je náš učiteľ.' Kalámovia, keď vy sami viete: 'Tieto veci sú dobré, tieto veci nie sú hodné zavrhnutia, tieto veci múdri ľudia schvaľujú, tieto veci vedú k úžitku a šťastiu,' začnite tak konať a pokračujte v tom.“

Neprítomnosť chtivosti, nenávisti a zmätenosti

11. „Čo myslíte, Kalámovia? Neprítomnosť chtivosti sa v človeku objavuje k jeho úžitku alebo k jeho škode?“
- „K jeho úžitku, Ctihodný pane.“
- „Kalámovia, tento človek, ktorý nie je odovzdaný túžbe a nie je duševne túžbou premožený a nie je podrobený, nezabíja, nekradne, necudzoloží a neklame a tiež povzbudzuje druhých, aby konali rovnako. Povedie to čoskoro k jeho úžitku a šťastiu?“
- „Áno, Ctihodný pane.“

12. „Čo myslíte, Kalámovia? Neprítomnosť nenávisti sa v človeku objavuje k jeho úžitku alebo k jeho škode?“
- „K jeho úžitku, Ctihodný pane.“
- „Kalámovia, tento človek, ktorý nie je odovzdaný nenávisti a nie je duševne nenávisťou premožený a nie je podrobený, nezabíja, nekradne, necudzoloží a neklame a tiež povzbudzuje druhých, aby konali rovnako. Povedie to čoskoro k jeho úžitku a šťastiu?“
- „Áno, Ctihodný pane.“

13. „Čo myslíte, Kalámovia? Neprítomnosť zmätenosti sa v človeku objavuje k jeho úžitku alebo k jeho škode?“
- „K jeho úžitku, Ctihodný pane.“
- „Kalámovia, tento človek, ktorý nie je odovzdaný zmätenosti a nie je duševne zmätenosťou premožený a nie je podrobený, nezabíja, nekradne, necudzoloží a neklame a tiež povzbudzuje druhých, aby konali rovnako. Povedie to čoskoro k jeho úžitku a šťastiu?“
- „Áno, Ctihodný pane.“

14. „Čo myslíte, Kalámovia? Sú tieto veci dobré alebo zlé?“
- „Dobré, Ctihodný pane.“
- „Hodné zavrhnutia alebo nehodné zavrhnutia?“
- „Nehodné zavrhnutia, Ctihodný pane.“
- „Odmietané alebo chválené múdrymi?“
- „Chválené, Ctihodný pane.“
- „Keď ich konáte a dodržiavate, povedú tieto veci k úžitku a šťastiu alebo nie? Alebo ako sa to týka vás samotných?“
- „Keď niekto tak koná a dodržiava to, povedú tieto veci k úžitku a šťastiu. Preto sa nás to priamo dotýka.“

15. „Teda ako bolo už povedané, Kalámovia, hovorím takto: 'Nuž Kalámovia, nenasledujte to, čo ste sa dozvedeli opakovaným počúvaním, ani tradíciu, ani zvesti a klebety, ani nenasledujte to, čo je v písmach, ani domienky, ani dogmy, ani klamlivé argumenty, ani nenasledujte to, čo je založené na predsudkoch k predstavám, o ktorých ste premýšľali, ani zdanlivé schopnosti druhých, ani nenasledujte názor 'Ten mních je náš učiteľ.' Kalámovia, keď vy sami viete: 'Tieto veci sú dobré, tieto veci nie sú hodné zavrhnutia, tieto veci múdri ľudia schvaľujú, tieto veci vedú k úžitku a šťastiu,' začnite tak konať a pokračujte v tom.'“

Štyri vznešené spočinutia

16. „Žiak Vznešených, Kalámovia, ktorý je takýmto spôsobom oprostený od chtivosti, oprostený od nenávisti, nezmätený, jasne chápuci a uvedomelý, spočíva po tom, ako prestúpil myšlienkou milujúcej láskavosti jeden svetový smer, rovnako druhý, takisto tretí ako aj štvrtý, tak aj horný smer, dolný a naprieč všetkými smermi, spočíva takto, lebo tam existujú všetky cítiace bytosti a prestupuje všetko, celý svet veľkou vznešenou neobmedzenou myšlienkou milujúcej láskavosti, slobodnej od myšlienok nenávisti alebo zlomyseľnosti.“

„Žije s tým, že prestúpil myšlienkou súcitu jeden svetový smer, rovnako druhý, takisto tretí ako aj štvrtý, tak aj horný smer, dolný a naprieč všetkými smermi, spočíva takto, lebo tam existujú všetky cítiace bytosti a prestupuje všetko, celý svet veľkou vznešenou neobmedzenou myšlienkou súcitu, slobodného od myšlienok nenávisti alebo zlomyseľnosti.“

„Žije s tým, že prestúpil myšlienkou radosti jeden svetový smer, rovnako druhý, takisto tretí ako aj štvrtý, tak aj horný smer, dolný a naprieč všetkými smermi, spočíva takto, lebo tam existujú všetky cítiace bytosti a prestupuje všetko, celý svet veľkou vznešenou neobmedzenou myšlienkou radosti, slobodnej od myšlienok nenávisti alebo zlomyseľnosti.“

„Žije s tým, že prestúpil myšlienkou vyrovnanosti jeden svetový smer, rovnako druhý, takisto tretí ako aj štvrtý, tak aj horný smer, dolný a naprieč všetkými smermi, spočíva takto, lebo tam existujú všetky cítiace bytosti a prestupuje všetko, celý svet veľkou vznešenou neobmedzenou myšlienkou vyrovnanosti, slobodnej od myšlienok nenávisti alebo zlomyseľnosti.“

Štyri istoty

17. „Žiak Vznešených, Kalámovia, ktorý má takú myseľ prostú nenávisti, takú myseľ prostú zlomyseľnosti, takú nezatemnenú myseľ a takú očistenú myseľ, je ten, kto nachádza tu a teraz štyri istoty.“

„'Za predpokladu, že je stav posmrti a existuje plod, následok činov, či už dobrých alebo zlých. Potom je možné, že po smrti sa narodím v nebeskom svete, ktorý je plný blaženosti.' Toto je prvá istota, ktorú nachádza."
„'Za predpokladu, že nie je stav posmrti a neexistuje plod, následok činov, či už dobrých alebo zlých. Aj tak v tom tomto svete, tu a teraz, ostávam slobodný od nenávisti, slobodný od zlomyseľnosti, živý, zdravý a šťastný.' Toto je druhá istota, ktorú nachádza."
„'Za predpokladu, že zlé (následky) dopadnú na toho, kto koná zlo, však ja nepomyšľam na to, že by som mal niekomu urobiť zle. Teda ako môžu postihnúť nešťastné (následky) mňa, ktorý nekoná žiadne zlo?' Toto je tretia istota, ktorú nachádza."
„'Za predpokladu, že zlé (následky) nedopadnú na toho, kto koná zlo, potom tak či tak vidím sám seba ako čistého.' Toto je štvrtá istota, ktorú nachádza."
„Žiak Vznešených, Kalámovia, ktorý má takú myseľ prostú nenávisti, takú myseľ prostú zlomyseľnosti, takú nezatemnenú myseľ a takú očistenú myseľ, je ten, kto nachádza tu a teraz štyri istoty.“

„Tak to je Vznešený, tak to je Velebný. Žiak Vznešených, Ctihodný pane, ktorý má takú myseľ prostú nenávisti, takú myseľ prostú zlomyseľnosti, takú nezatemnenú myseľ a takú očistenú myseľ, je ten, kto nachádza tu a teraz štyri istoty.“
„'Za predpokladu, že je stav po smrti a existuje plod, následok činov, či už dobrých alebo zlých. Potom je možné, že po smrti sa narodím v nebeskom svete, ktorý je plný blaženosti.' Toto je prvá istota, ktorú nachádza."
„'Za predpokladu, že nie je stav po smrti a neexistuje plod, následok činov, či už dobrých alebo zlých. Aj tak v tom tomto svete, tu a teraz, ostávam slobodný od nenávisti, slobodný od zlomyseľnosti, živý, zdravý a šťastný.' Toto je druhá istota, ktorú nachádza."
„'Za predpokladu, že zlé (následky) dopadnú na toho, kto koná zlo, však ja nepomyšľam na to, že by som mal niekomu urobiť zle. Teda ako môžu postihnúť nešťastné (následky) mňa, ktorý nekoná žiadne zlo?' Toto je tretia istota, ktorú nachádza."
„'Za predpokladu, že zlé (následky) nedopadnú na toho, kto koná zlo, potom tak či tak vidím sám seba ako čistého.' Toto je štvrtá istota, ktorú nachádza."
„Žiak Vznešených, Ctihodný pane, ktorý má takú myseľ prostú nenávisti, takú myseľ prostú zlomyseľnosti, takú nezatemnenú myseľ a takú očistenú myseľ, je ten, kto nachádza tu a teraz štyri istoty.“

„Úžasné Ctihodný pane! Úžasné Ctihodný pane! Akoby, Ctihodný pane, niekto postavil na nohy to, čo je hore nohami alebo odhalil to, čo je skryté, alebo ukázal cestu niekomu, kto sa stratil, alebo rozsvietil lampu v tme mysliac si: 'Tí, ktorí majú oči uvidia viditeľné veci,' práve tak ustanovil Vznešený Dhammu mnohými spôsobmi. My, Ctihodný pane, sa utiekame k Vznešenému, utiekame sa k Dhamme a utiekame sa k spoločenstvu Bhikkhuov. Ctihodný pane, nech nás Vznešený považuje za laických nasledovníkov, ktorí od teraz prijali útočisko na celý život.“

Z anglického jazyka preložil Kunzang, z pálijského do angličtiny Ctihodný Somma Théra,
anglický text je na: Access to Insight

(source of the picture: http://premasai.free.fr/bouddha.jpg)

Pieseň, ktorá rozjasňuje pamäť

(Džigten Sumgön)

Pieseň, ktorá rozjasňuje pamäť

Od Pána Džigten Sumgöna

Raz, keď sa Džigten Sumgön zdržoval v Drikung Tile, zhromaždil žiakov na lúke za kláštorom a požiadal ich, aby predviedli ukážku svojich zázračných síl. Všetci až na jedného boli schopní vyplniť Guruovo prianie a tento žiak, Rinčhen Drak, odrazu zomrel od hanby. Keď sa hrobári pokúšali rozsekať jeho telo, aby ním nakŕmili supov, to sa ostriu noža nepoddalo. Džigten Sumgön namieril svoju vychádzkovú palicu na srdce mŕtvoly a zaspieval túto pieseň:

Skláňam sa k nohám slávneho Phagmo Drupu.
Počúvaj, Rinčhen Drak, syn môj,
Ka! V čase smrti?

Svetské aktivity sú klamstvom.
Osem svetských dhariem[1]

je ako farba dúhy.
Myslíš, že sa na ne môžeš spoľahnúť?

Keď vidíš rozchod zhromaždených priateľov,
náklonnosť príbuzných a priateľov je klamstvom[2].
Úprimné slová sú ako ozvena.
Myslíš, že sa na ne môžeš spoľahnúť?

Keď vidíš vzrast a úpadok štyroch elementov tela,
je ilúzia sily a schopností tiež klamstvom.
Jarný kvietok mladosti?
Myslíš, že sa na neho môžeš spoľahnúť?

Keď vidíš hromadenie a spotrebovanie bohatsva,
sú lipnutie a nazhromaždenie tiež klamstvom.
Jedlo a bohatsvo sú ako rosa na tráve.
Myslíš, že sa na ne môžeš spoľahnúť?

Keď vidíš utrpenie zrodu a smrti,
je šťastie družiny bohov a ľudí tiež klamstvom.
Radosť a utrpenie kolesa samsáry?
Myslíš, že sa na ne môžeš spoľahnúť?

Pre bódhičittu – otca a strom[3]

sú predsudky žiakov klamstvom.
Necnostní a zavádzajúci priatelia?
Myslíš, že sa na nich môžeš spoľahnúť?

Keď chápeš, že všetky cítiace bytosti sú tvojimi rodičmi,
je pripútanosť k egoizmu klamstvom.
Šrávakovia? Vozidlo seba vyslobodenia?
Myslíš, že sa na nich môžeš spoľahnúť?

Keď sa presvedčíš o príčine a následku karmy,
je inštrukcia o neúsilí klamstvom[4].

Hrom bez dažďa na jasnej oblohe?
Myslíš, že sa na ňho môžeš spoľahnúť?

Pre gurua, ktorý má realizáciu a požehnanie,
sú prekážky márov a chyby klamstvom.
Bľabotať priania ako papagáj?
Myslíš, že sa na to môžeš spoľahnúť?

Keď uskutočníš prirodzenosť mysle,
sú tri neobmedzené kalpy tiež klamstvom.
Klamlivé vozidlo relatívnej pravdy?
Myslíš, že sa na neho môžeš spoľahnúť?

Na cintoríne Ten Čhak Gang[5] , si smutný, že si sám? Keďže nič netrvá a všetko musí zomrieť, nebuď pripútaný, Rinčhen Drak. Ak je tvoja myseľ stále pripútaná, prenes ju do srdca gurua.

Telo Rinčhen Draka potom rozrezali a zistili, že obsahuje množstvo relikvií. Bolo ich tak veľa, že ich museli pozmetať metlami.

Poznámky a preklad z tibetčiny do angličtiny urobil Khenpo Končhog Gjalcchän rinpočhe. Z angličtiny preložil Kunzang.

---

[1] Záujem o zisk a stratu, pôžitok a bolesť, slávu a zabudnutie, chválu a hanu

[2] To neznamená, že cítiace bytosti necítia k sebe skutočnú náklonnosť, ale že vzťahy sú pominuteľné a netreba na nich lipnúť ako na niečom skutočne existujúcom.

[3] Tu sa bódhičitta, ktorá je bez predsudkov, prirovnáva k stromu, ktorý poskytuje úkryt a k ochraňujúcemu otcovi.

[4] Pokročilé učenie vo Vadžrajáne, ktoré môže viesť k ľahostajnosti, ak je nesprávne pochopené.

[5] Citorín, kde sa stal tento zázrak sa potom volal Ten Čhak Gang („Hromadenie relikvií“). Tam Džigten Sumgön otvoril mandalu pre očistu nižších ríš, ktorú umiestnil pod veľkú kamennú dosku. Pod tou doskou tiež vytvoril svetlo, ktoré bude horieť do konca kalpy a ktoré prináša úžitok mysliam tých, ktorých telá tam prinesú a oslobodzuje ich od zrodu v nižších ríšach.

Anglický text je možné nájsť na: Buddhist library

Gangottarasútra

(Buddha Šákjamuni)

Sútra zvaná "Bezchybná čistota"

Tak som počul. Raz prebýval Buddha v záhrade Anathapindiku, v Džétskom háji pri Šravastí. V tom čase prišla zo svojho domu v Šravastí upásika (laička) menom Gangottara, aby navšívila Buddhu. Poklonila sa hlavou k nohám Buddhu a posadila sa bokom.

Ctený svetmi sa opýtal Gangottary: „Odkiaľ prichádzaš?“

Laička sa opýtala Buddhu: „Ctený svetmi, ak by sa niekto spýtal magicky vytvorenej bytosti, odkiaľ prišla, akú odpoveď by dostal?“

Ctený svetmi jej povedal: „Magicky vytvorená bytosť ani neprichádza, ani neodchádza, ani sa nerodí ani neumiera, ako by potom bolo možné hovoriť o mieste odkiaľ prišla?“

Potom sa laička opýtala: „Nie je vari pravda, že všetky veci sú iluzórne, ako mágia?“

Buddha povedal: „Áno vskutku, to čo hovoríš je pravda.“

Gangottara sa opýtala: „Ak sú všetky veci iluzórne, ako mágia, prečo si sa ma opýtal, odkiaľ som prišla?“

Ctený svetmi jej povedal: „Magicky vytvorená bytosť neprichádza do ríš utrpenia a ani do nebeských ríš, ani nedosahuje nirvánu, Gangottara týka sa to aj teba?“

Laička odpovedala: „Vidím to tak, že ak by moje telo bolo odlišné od tela stvoreného mágiou, tak by som mohla hovoriť o príchode do dobrých ríš a ríš utrpenia alebo o dosiahnutí Nirvány. Avšak medzi mojím telom a telom magicky stvoreným nevidím žiadný rozdiel, tak ako by som mohla hovoriť o príchode do dobrých či strastných ríš alebo o dosiahnutí nirvány? Okrem toho, Ctený svetmi, skutočná prirodzenosť nirvány je taká, že sa nerodí do dobrých čí strastných ríš ani nezakúša parinirvánu. Pokiaľ ide o moju vlastnú prirodzenosť, vidím že je rovnaká.“

Buddha sa opýtal: „A či nehľadáš stav nirvány?“

Gangottara sa zas opýtala: „Ak by bola táto otázka položená niekomu, kto nikdy nevznikol, ako by ju bolo možné zodpovedať?“

Buddha odpovedal: „To, čo nikdy nevzniklo je samotná nirvána.“

Gangottara sa opýtala: „Nie sú všetky veci identické s nirvánou?“

Buddha odpovedal: „Áno sú, áno sú.“

„Ctený svetmi, ak sú všetky veci indentické s nirvánou, prečo si sa ma opýtal: ,A či nehľadáš stav nirvány?‘ Okrem toho Ctený svetmi, ak by sa jedna magicky stvorená bytosť opýtala druhej magicky stvorenej bytosti: ,A či nehľadáš stav nirvány?‘, bolo by to zodpovedateľné?“

Ctený svetmi jej povedal: „Magicky stvorená bytosť nemá žiadne mentálne lipnutie (a teda nič nehľadá).“

Gangottara sa spýtala: „A Tathágatova vlastná otázka vychádza z nejakého mentálneho lipnutia?"

Ctený svetmi je povedal: „Vzniesol som túto otázku, lebo na tomto zhromaždení sú dobrí muži a dobré ženy, ktorí sa môžu rozvíjať. Ja som od lipnutia slobodný. Prečo? Lebo Tathágata vie, že dokonca názvy vecí sú neuchopiteľné, nehovoriac o veciach samotných alebo o tých, ktorí hľadajú nirvánu.“

Gangottara povedala: „Ak je to tak, prečo potom všetko to hromadenie korennej cnosti pre dosiahnutie osvietenia?“

[Buddha odpovedal,] „Ani bódhisattvov ani ich korennú cnosť nie je možné uchopiť, lebo v mysliach bódhisattvov niet rozlišujúceho myslenia o tom, či hormadia korennú cnosť alebo nie.“

Gangottara sa opýtala: „Čo znamená 'niet tam rozlišujúceho myslenia'?“

Ctený svetmi odpovedal: „Neprítomnosť rozlišujúceho myslenia nie je možné pochopiť alebo uchopiť prostredníctvom premýšľania. Prečo? Lebo v stave [neprítomnosti rozlišujúceho myslenia] je dokonca aj myseľ neuchopiteľná, nehovoriac o mentálnych funkciách. Tento stav, v ktorom je myseľ neuchopiteľná, sa nazýva nepredstaviteľný. Nedá sa uchopiť alebo uskutočniť, nie je ani čistý, ani nečistý. Prečo je to tak? Lebo, ako stále učí Tathágata, všetky veci sú prázdne a nepevné ako priestor.“

Gangottara sa spýtala: „Ak sú všetky veci prázdne ako priestor, prečo hovorí Ctený svetmi o forme, pociťovaní, vnímaní, mentálnych formáciach a vedomí, o [osemnástich] elementoch; o [dvanástich] vchodoch, dvanástich článkoch vzájomne závislého vznikania, o znečistenom a neznečistenom, čistom a nečistom, samsáre a nirváne?“

Buddha povedal Gangottare: „Keď napríklad hovorím o 'ja', hoci vyjadrujem ten koncept slovne, v skutočnosti je podstata 'ja' neuchopiteľná. Hovorím o forme, ale v skutočnosti je podstata formy tiež neuchopiteľná a tak je to aj s ostatnými [dharmami] až po nirvánu. Práve tak ako sa nedá nájsť voda vo fatamorgáne, nedá sa nájsť podstata vo forme, a tak je to aj s ostatným až po nirvánu. Gangottara, len človek, ktorý pestuje čisté jednanie v súlade s Dharmou a ktorý vidí, že nič nie je možné uchopiť, si zaslúži byť nazývaný skutočným praktikujúcim čistého jednania. Keďže arogantí ľudia hovoria, že niečo pochopili, tí nemôžu byť považovaní za tých, ktorí sú pevne ustanovení v skutočnom čistom jednaní. Takí arogantí ľudia sa pri počutí tejto hlbokej Dharmy zhrozia a budú pochybovať. Nebudú schopní oslobodiť sa od zrodu, staroby, choroby, smrti, stratostí, zármutku, utrpenia a úzkosti. Gangottara, po mojej parinirváne, budú istí ľudia, ktorí budú schopní šíriť túto hlbokú Dharmu, ktorá dokáže zastaviť kolobeh samsáry. Avšak niektorí blázni, budú kvôli svojim nesprávnym náhľadom nenávidieť týchto majstrov Dharmy a budú sa im snažiť uškodiť. Takíto blázni za to upadnú do pekiel.“

Gangottara sa opýtala: „Hovoríš o 'tejto hlbokej Dharme, ktorá dokáže zastaviť kolobeh samsáry.' Čo myslíš tým 'zastaviť kolobeh samsáry'?“

Ctený svetmi odpovedal: „Zastaviť kolobeh samsáry znamená [preniknúť] skutočnosťou, ríšou nepredstaviteľného. Taká Dharma sa nedá poškodiť alebo zničiť. Z toho dôvodu sa volá Dharma, ktorá dokáže zastaviť kolobeh samsáry.“
Potom sa Ctený svetmi láskavo usmial a zo svojho čela vyžiaril modré, žlté, červené, biele a krištáľové svetlá. Tie svetlá ožiarili početné kraje a dosiahli až k Brahmovej nebeskej ríši, potom sa vrátili a vstúpili do vrcholu Buddhovej hlavy.

Keď to uvidel Ctihodný Ánanda, pomyslel si: ,Tathágata, Hodný úcty, Dokonale osvietený, sa neusmieva bez dôvodu.‘ Vstal zo svojho miesta, odhalil pravé rameno a kľakol si na pravé koleno a s rukami zopnutými v smere Buddhu sa pýtal: „Prečo sa Buddha usmial?“

Buddha odpovedal: „Vidím, že v minulosti tu tisíc Tathágatov tiež učilo túto Dharmu a každé ich zhromaždenie tiež viedla laička menom Gangottara. Po vypočutí prednesu tej Dharmy laička a zbytok zhromaždenia opustili život hospodárov. [Časom] vstúpili do nirvány bezo zbytku.“

Ánanda sa opýtal Buddhu: „Aké meno by sme mali dať tejto sútre a ako by sme ju mali študovať a šíriť?“

Buddha povedal: „Táto sútra sa volá 'Bezchybná čistota' a mali by ste ju študovať a šíriť pod týmto menom.“

Počas učenia tejto sútry dosiahlo sedemsto mníchov a štyristo mníšiek trvalé oslobodenie od zatemnení a ich mysle sa vyslobodili. V tom čase bohovia z Ríše túžby vyčarili rôzne kvety a posypali nimi Buddhu hovoriac: „Vzácna je táto laička, ktorá môže nebojácne hovoriť s Táthagátom na rovnakej úrovni. Určite obdarúvala bezpočet Buddhov a slúžila im a tak v ich prítomnosti zasadila všemožné korenné cnosti.“

Po tom, ako Buddha dokončil prednes tejto sútry, laička Gangottara a všetci bohovia, ľudia, asurovia, gandharvovia a tak ďalej sa radovali z učenia Buddhu. Prijali ho s dôverou a začali ho s úctou nasledovať.

Z anglického jazyka preložil Kunzang do anglickeho pravdepodobne preložil z tibetčiny Garma Čhang
Anglický text je možné nájsť na Gangottara Sutra

Prosba k Düsum Khjenpovi

(Mikjö Dordže, 8.Karmapa)

Po tom, čo mal vo veku 32 rokov 8. Karmapa v sne víziu 1.Karmapu Düsum Khjenpu, napísal toto vyrozprávanie a prianie:

Pamätám si otca, pamätám si Buddhu troch časov.
Pamätám si otca, pamätám si Düsum Khjenpu.
Pamätám si otca, pamätám si Karma Kagjü.
Pamätám si otca, pamätám si divy Línie praxe.

Tak dlho som sa bezcieľne potuloval samsárou.
Najdrahší láma, tak dlho si ma prijímal do svojej láskavosti;
napriek tvojmu prijatiu som aj tak veľmi skazený ilúziami.
Ako len môžem čo i len počuť tvoje meno, najdrahší láma?

Tento raz som sotva získal toto ľudské telo,
vstúpil som do brány tvojich učení, najdrahší láma,
do tvojích úplne čistých učení, najdrahší láma.
Vstúpiac do tvojích autentických učení
som nielen neponúkol žiadnu prax,
ale tiež mám zlú karmu z ničenia tvojich učení.

Tomuto divochovi, ktorý sa chváli materiálnymi vecami,
si odhalil svoju zázračnú podobu.
Opäť si ma raz prijal.
Keď som videl, že tvoja láskavosť je neobmedzená,
skrsla vo mne, ktorý som ešte hlúpejší než vôl,
neprekonateľná túžba.

Odo dňa, keď ma porodila moja matka až do teraz,
som urobil len jednu zmysluplnú vec.
Tá nevznikla z môjho osobného úsilia,
ale z tvojej hlbokej buddhovskej aktivity.
Keďže je toto mimo samsárických zámerov,
chápem, že táto vízia je zázrakom prekračujúcim myseľ.
Chápem, že z nej vznikla dôvera.

Ak urobím túto prosbu, i to samo o sebe je dosť:
Si skutočným džecünom, ktorý spĺňa priania.
Hoci nemôžem niesť bremeno
tvojich čistých učení, najdrahší láma,
len tým, že sa k tebe obrátim, pane, s takou túžbou
a len tým, že sa neobraciam na nesprávnu stranu,
som získal transmisiu zmyslupnej aktivity.
Ponúkam túto transmisiu džecün guruovi,
ktorého láskavosť je neobmedzená ako priestor.

A takto som robil priania.

Z anglického jazyka preložil Kunzang, anglický text je možné nájsť na: Kagyu Asia
(source of the picture: http://www.kagyu-asia.com)

SAMÁJA

J.E. DUGU ČHÖGJAL RINPOČHE

(z anglického jazyka preložila Martina Stopková)

Tri korenné samáje

Pre praktikujúcich vadžrajány sa celý vesmír vrátane piatich skánd transformuje do mandaly piatich rodín buddhovskej múdrosti. Teda problém zlomenia samáje nastáva, keď stratíte túto prax a prikloníte sa k bežnému konceptu „ja a tí druhí“ alebo „to a tamto“.

Vo vadžrajáne existujú 3 hlavné alebo korenné samáje, ktoré treba dodržiavať:

1. vidieť všetky formy ako božstvá
2. vnímať všetky zvuky ako mantry
3. vnímať všetky mysle ako Dharmadhatu

Samaja a láma

Ako som už skôr spomenul samája je spojená s guruom. Guru je vo vadžrajánovej praxi ústredným bodom, preto si musíme gurua overiť predtým, než s ním vytvoríme dôležité spojenia. Ako povedal Buddha: „V buddhistickej praxi sa musí všetko overiť.“ Vo vadžrajáne sú veľmi dôležité 4 iniciácie; aby si obdržal 4 iniciácie, musíš mať gurua a musíš si ho vybrať ty sám. Nemôžeš sa spoliehať na svojich priateľov, ktorí možno hovoria: „Ten láma, ktorý bude v meste, je veľmi milý, prídi a prijmi od neho iniciáciu!“ Ľudia to berú tak ľahkovážne, bez toho aby si overili gurua. Neskôr budú mať možno bolesti hlavy, budú ľutovať, budú sklamaní a budú počuť povesti či klepy. Všetky tieto negatívne veci nastanú preto, že si gurua najprv nepreverili. Potom nemôžu obviňovať nikoho iného okrem seba.
Rôzni guruovia majú rôzne kvality a úrovne; niektorí sú na najvyššej úrovni, niektorí na dobrej, strednej a veľmi malej, a niekedy majú titul „guru“ bez akejkoľvek kvalifikácie. Niektorí z nich sú dokonca podvodníci a niektorí z nich nie. V priebehu histórie sa táto situácia objavovala a nie je to nič nového, čo by sa dialo len teraz. Môžete to vidieť v rôznych textoch a životopisoch veľkých majstrov, kde objavíte, že mnohí guruovia karhali mníchov a praktikujúcich, že boli ľahkovážní pri vyberaní guruov. Preto je najdôležitejšou vecou, aby majstri alebo guruovia boli najprv preverení a musia byť skutočnými.
Veľa-krát začnú ľudia nasledovať guruov s množstvom fantastických predstáv a s množstvom nesprávnych informácií a konceptami. Väčšinou idú fantastické predstavy ruka v ruke s pripútanosťou. Pre nedostatok čistej motivácie sa na jednej strane objavuje pripútanosť a na druhej strane iné formy fantastických predstáv; takže tieto dve chyby sa vzájomne trú a vytvárajú zmätok. To je problematický výsledok.
Ďalším problémom je, že mnoho ľudí nerozumie pojmu „korenný guru“. Počujú povesti, prečítajú pár strán a sú zmätení v dôsledku mylných informácií. Napr. niektorí ľudia sa naučili, že žiaci by mali svojho lámu vnímať ako Buddhu, a tak si myslia: „Musím veriť tomu, že môj láma je Buddha“. Potom sa nútia slepo veriť, že ten človek, na ktorého hľadia ako na svojho lámu, je skutočným Buddhom. Nič v Buddhových učeniach alebo vo vadžrajáne o tomto nehovorí. Je to úplne nedorozumenie.
Buddha veľmi jasne učil o učeniach vadžrajány a nikdy nespomenul, že by sa objavoval nejaký Buddha pred Buddhom Šákjamunim a Buddhom Maitréjom. To čo skutočne učil v prípade vadžrajány je, že majster, ktorý nás učí skutočný význam Buddhových učení a privádza nás k pochopeniu učení, je láskavejší ako Buddha, pretože my nemáme dobrú karmu, aby sme v minulosti stretli Buddhu osobne. Ale v dôsledku toho, ľudia robia chyby a majú nesprávne pochopenie.
Patrul Rinpočhe, autor knihy „Slova môjho učiteľa“, dal veľmi jasné a jednoduché vysvetlenie. Povedal: „Korenný láma je uctievaný a vážený ako Buddha nie preto, že je Buddha, ale preto, že jeho láskavosť, ktorá je pre nás prínosná, je oveľa väčšia ako láskavosť Buddhu“. Je to ako chudobná rodina, ktorá by ťa živila, takže by si bol schopný prežiť, v porovnaní s inou rodinou, ktorá by bola veľmi bohatá a nedala ti ani korunu. Takže ktorá z týchto dvoch rodín je láskavejšia? Samozrejme, že chudobná rodina, ktorá ťa živí, je láskavejšia a to, čo skutočne potrebuješ, je prežiť a ostať na žive, a nie poznať nejakých bohatých ľudí, ktorí ti neposkytnú žiadnu pomoc ani úžitok.
To, čo hovoríme, je, že Buddha je veľký: bez Buddhu Šákjamuniho by sme nemali žiadne učenia. Avšak bez majstrov, ktorí učia, by sme nemali žijúci príklad, vedenie ani inšpiráciu. Pokiaľ nemôžeme vidieť skutočný príklad žijúceho majstra reprezentujúceho Buddhove učenia, nemôžeme byť plne presvedčení alebo veriť, že môžeme dosiahnuť realizáciu v jedinom živote.
„Realizácia“, o ktorej tu hovoríme, nie je plné osvietené buddhovstvo. V učeniach vždy hovoríme o Drangdon (relatívna pravda) a Ňedon (absolútna pravda). Drangdon je pre vedenie, tzn. poskytuje predstavu cesty, vedie ľudské mysle, a tak sa môžu zamerať na hlavný bod, ktorý vedie k pochopeniu, ktoré dáva nádej a inšpiráciu. Ňedon je absolútne osvietenie alebo plne osvietené buddhovstvo. Niekedy sa tieto dve veci miešajú dokopy a prináša to zmätok.

Iné typy samáji

Sú tisíce a tisíce rôznych samájí, ako 3 samáje, 5 samájí, 14 samájí a 28 samájí. Všetko to závisí na tom, či prijímate iniciáciu z kríja tantry, čárja tantry, jóga tantry alebo anuttara jóga tantry a ati jógy v dzogčene. Je ich tak mnoho a skutočne to závisí na úrovni vášho rozvoja. Esenciu všetkých sú 3 korenné samáje, ktoré som spomínal predtým. Ak dodržuješ tieto tri samáje, nie je žiadna možnosť, aby si porušil nejakú samáju. Tieto tri nie sú len samájami, ale aj praxou vadžrajány, sú ako dve strany jednej mince, ktoré sú neoddeliteľné. Preto, ak praktikuješ vadžrajánu správne, nemôžeš zlomiť žiadnu samáju. Samáju získavame v 4 iniciáciach; s iniciáciou vázy prichádza samája vázy, s tajnou iniciáciou prichádza tajná samája, s iniciáciou múdrosti prichádza samája múdrosti a s iniciáciou slova prichádza samája slova.

Porušenia vadžrajánovej samáje

Je 14 základných porušení samáje. Z tých závaznejších to je nerešpektovanie Buddhových učení, bojovanie s vadžra bratmi a sestrami a vylučovanie bytosti z mysle, čo súvisí s mahájánovými sľubmi bódhisattvu; to znamená: „Nepomôžem tejto osobe.“ Aj keby niekto vážne ublížil jeho alebo jej lámovi alebo by zničil celý buddhizmus, Buddha nikdy nedal ani najmenšie povolenie rozvinúť nenávisť; namiesto toho pomohol takejto osobe prostredníctvom rôznych metód. Preto ak hovoríte: „Toto je zlá osoba, nepomôžem mu“, alebo aj keby ste mali čo i len malú myšlienku na toto, je to zlomenie samáje.

14 základných porušení samáje:

1. fyzicky alebo slovne škodiť svojmu vadžra majstrovi niekoho alebo udržovať nesprávne pohľady na neho
2. oponovať Buddhovým učeniam a ísť proti inštrukciam lámu
3. rozvinúť silne negatívne a rušivé emócie ku iným cítiacim bytostiam, hlavne ku komunite vadžra bratrov a sestier.
4. vzdať sa prístupu a praxe milujúcej láskavosti ku všetkýcm cítiacim bytostiam
5. zísť z cesty na základe túžby po sexuálnej rozkoši a vzdať sa bódhičitty
6. urážať iné tradície, línie alebo náboženstva s motiváciou získať väčšiu úctu niekoho
7. odhaliť tantrické tajomstvá tým, ktorí nie sú duchovne zrelý, čoho výsledkom bude nesprávne pochopenie učení
8. uškodiť vzácnemu ľudskému telu, či už svojmu alebo inému
9. mať pochybnosti ohľadom absolútnej pravdy
10. zdržať sa aktivity, ktorá je potrebná na prekonanie deštruktívnych vplyvov plynúcich z negatívnych energií, ako je neochota zachrániť alebo pomôcť cítiacim bytostiam, aj keď máme schopnosť tak učiniť
11. mať pochybnosti ohľadom významu takosti (tathata)
12. otravovať bytostí svojim egocentrizmom
13. zdržať sa určitého správania ktoré je vhodné, ako je neochota akceptovať nevyhnutné a príslušné praxe (napr. konzumovanie alkoholu a mäsa, ktoré je obetované pri ganapúdži) a v dobe, keď je potrebné
14. ubližovať ženám alebo sa k ním správať ako k menejcenným.

Napravenie chýb a sľubov

Vo vadžrajáne je veľa spôsobov ako napraviť chyby a sľuby. Ale všeobecne pre bhikšu alebo plne vysvieteného mnícha platí, že ak raz porušil 4 hlavné sľuby, nie je žiadny spôsob ako ich napraviť. Vo väčšine škôl ich môže stále napraviť. Niektoré školy to povoľujú a niektoré nie.

4 základné pravidlá pre mnícha

1. nenadávať, keď som karhaný
2. nerozhnevať sa, keď som provokovaný
3. nepoukazovať na nieče chyby, keď on ukazuje na moje
4. nevracať rany späť, keď som bitý

Buddhove učenia sú rozdelené do 18 škôl: to bolo jeho zámerné prianie. Buddha nechcel jednu veľkú, dominantnú buddhistickú skupinu. Namiesto toho mal Buddha zámerné prianie, aby sa jeho žiaci a následovníci rozdelili do 18 celkom rozdielnych škôl. Tak to povedal Buddha Kašjapa, ktorý povedal svojmu žiakovi Kráľovi Kri Kri o sne o 18 mužoch, ktorí si delili biely kus látky na 18 kúskov. „To je zámerné prianie nasledujúceho Buddhu Šákjamuniho. Nechcel veľkú školu, ktorá by kontrolovala všetko a ktorej výsledkom by bola veľká korupcia. A tak postavil všetkých 18 proti sebe, aj keď každá z nich nasleduje cestu osvietenia. V skutočnosti jedna z týchto škôl, presne ako hinduizmus, akceptuje koncept atmanu ( božstvo, duša alebo veľké ja v sanskrte).
Ak niekto v mahájáne zlomí sľuby bódhisattvu, môže ich obnoviť ich opätovným prijatím. Vo vadžrajáne, je mnoho rôznych metód očistenia, ktoré závisia na tom, aká samája bola zlomená. Pre rôzne typy samájí závisia metódy obnovenia samáje na závažnosti, na dobe (ako je 6 mesiacov, 3 roky atď.) a na to čom, či boli porušené vzhľadom k lámovi, sanghe alebo k niečomu inému. To je jeden dôvod, prečo vadžrajánoví praktikujúci by mali rozvinúť skutočnú otvorenosť ku všetkým ostatným, bez diskriminácie podľa pohlavia, náboženstva, kasty, atď. Mali by skutočne vykoreniť diskriminujúci a povýšenecký prístup k iným.
Skutočne sa v učeniach spomína mnoho metód ohľadom očistenia, napravenia a naplnenia samáji alebo sľubu, ktorý bol porušený. Vo vadžrajáne, či už si laik, alebo bhikšu, muž alebo žena, princípy su tie isté; jediným rozdielom je úroveň vykonávanej tanry. Napr. krija a čarja má menšie sľuby. Ak prijmeš krija iniciáciu, hovorí sa, že ak porušíš to alebo tamto, potom urobíš to alebo tamto. Či už dôjde k porušeniu samáji úmyselne alebo náhodne, najlepším spôsobom očistenia je recitovať 100-slabičnú mantru Vadžrasattvy 21 alebo 108 krát denne. V učeniach sa hovorí, že praktikovanie Vadžrasattvu očisťuje akékoľvek zatemnenia, prekážky alebo zlomené samáje na bežnej úrovni.

Povaha samsáry

(12.Gyalwa Karmapa Čhangčhub Dordže)

Keď Guru Džecün (12.Karmapa Čhangčhub Dordže) prebýval na juhu, v kraji Mön, zložil túto smutnú pieseň vadžry o povahe Samsáry. Keďže bol rukopis vraj nečitateľný, Máradamaka Vadžra [13. Karmapa, Düdul Dordže] ho neskôr prepísal načisto:

Namo Gurave
Vzdávam úctu najvyššiemu učiteľovi, ktorý je veľkým stelesnením
všetkých lámov, objektov Útočiska a Troch klenotov.

Na juh od krajiny snehu,
v pustovni, v hlbočine nepriepustnej džungle,
predstieram, že lenivosť je Dharmou.
Na nádhernej modrej oblohe aláje,*
objavujú sa rôzne predstavy ako oblaky myšlienok,
ktoré som ja, hlupák, spísal.
V biede nekonečného väzenia,
neustále, bez vyslobodenia, blúdia cítiace bytosti.
keď na to myslím, prepadám do hlbokej skľúčenosti.
A hoci rastie vo mne túžba ich všetky oslobodiť,
moje úsilie je úbohé.
A tak som neschopný priniesť blahobyt bytostiam.
Začínajú sa objavovať aktivity temného veku,
a ja si pomyslím: „Váza mojej mysle je držiteľom učení,“
no niet v nej nektáru zrieknutia sa a realizácie.
Tento súčasný nástupca držiteľov línie praxe
je ako pes medzi koňmi.
Som zlomyseľný a moja bytosť neutíšená
a predsa je ako jed, ktorý sa silou zhromaždenia jidamov premení na nektár, bezchybné útočisko.
Aby tento syn naplnil príklad svojho otca,
prosím rozprestrite veniec vašich lúčov láskavosti.
Vďaka príkladom vznešených otcov línie Kagjü,
napriek mojej hlúposti, sa moje telo chveje a ja prepuknem v nával sĺz.

Nech si uvedomíme, že javy, dharmy relatívnej pravdy, sú ilúziou;
a nech si uvedomíme, že jadrom hlbokej tajnej mahámudry,
bezusilovného úplného oslobodenia, je absolútna pravda.
Nech smiem v najvyššej komnate paláca dokonalej nemennej veľkej radosti tancovať tanec blaženosti a prázdnoty, obdarený všetkými dokonalými vlastnosťami.
Nech ja a všetky bytosti rýchlo dosiahneme
neprekonateľný stav presláveného Držiteľa diamantu.

Toto som príležitostne napísal v hornej pustovni uprostred lesov Bumthangu na juhu. Nech sa všade zjavia všetky priaznivé veci.

*alája (alájavidžňána)- zhromažďujúce vedomie

z angličtiny preložil Kunzang
(source of the picture: www.kagyu-asia.com)

Pieseň 16.Karmapu

(16.Gyalwa Karmapa)

Obyčajná myseľ prítomnosti je nedotknutá
pripútanosťou k zrodu a oslobodeniu.
Jej neupadajúca manifestácia je neotrasená projekciami.
Ríša Samsáry a Nirvány sa objavujú súčasne -
toto je bezusilovná cesta úžasnej mahámudry.
Keď vidíš samoexistujúci základ vhľadu,
dvere Samsáry a Nirvány sa zabuchnú
a prejavená zmätenosť troch svetov sa zrúti do priestoru.
V prirodzenom stave dôjdeš troch tiel osvietenia,
nuž načo by si sa mal tešiť na budúce výsledky?
Toto je špeciálne učenie Kagjüpov
mysliac na to, napodobňujem svojich otcov.

zdroj obrázku a textu: www.kagyu-asia.com, Z angličtiny preložil Kunzang.

Sútra o poznaní času smrti

(Bódhisattva Akášagarbha)

V sanskrte: Árja atadžňána náma mahájána sútra
V tibetčine: ‘Phags pa ‘da’ ka na je šes še bja ba theg pa čen po’i mdo
V slovenčine: Sútra o poznaní času smrti

Poklona všetkým Buddhom a bódhisattvom.

Tak som raz počul, keď Vznešený prebýval v paláci kráľa dévov v Akaništhe a učil Dharmu celé zhromaždenie. Po tom, čo sa Akášagarbha poklonil Vznešenému, urobil takúto prosbu:
“Vznešený, ako by mal bódhisattva vidieť myseľ v čase smrti?”

Potom, Vznešený odpovedal:

“Akášagarbha v čase, keď bódhisattva zomrie, on alebo ona by mali meditovať na poznanie času smrti. Toto poznanie je: keďže všetky javy sú čistej prirodzenosti, je myšlienka o neexistencii javov najlepšou meditáciou. Keďže všetky javy su neuchopiteľné a žiarivo jasné, myšlienka, ktorá sa vôbec nepripútava k veciam je najlepšou meditáciou. Pretože uskutočnenie mysle je múdrosťou, myšlienka, ktorá nehľadá Buddhovstvo je najlepšou meditáciou.”

Vznešený vyslovil tieto verše:

"Keďže všetky javy sú prirodzene čisté,
medituj na myšlienku o neexistencii vecí.
S bódhičittou,
medituj na myšlienku veľkého súcitu.
Prirodzená neuchopitelnosť, žiarivá jasnosť,
medituj bez akejkoľvek pripútanosti.
Myseľ je príčinou vzniku múdrosti,
nehľadaj Buddhovsvto nikde inde."

Tak prehovoril Vznešený a celé zhromaždenie, bódhisattva Akášagarbha a ďalší sa veľmi potešili a chválili slová Vznešeného.

Tak končí Sútra poznania času smrti

Z tibetského jazyka do angličtiny preložil prekladateľ Kunga Namdrol (Malcolm Smith).

(source of the púicture: http://www.e-sangha.com/alphone/hhz/hhz.html)