štvrtok 13. decembra 2007

Rada ľuďom na trojročnom ústraní


Kjabdže Dilgo Khjence rinpočhe


Pocta lámovi! Toto je určené tým, ktorí sú na trojročnom ústraní vo Francúzsku.


Tí z vás, ktorí žijete v Európe a v iných vyspelých krajinách, máte všetko pohodlie a luxus, ktorý vám tento život ponúka, ale až donedávna ste nikdy nepočuli o praxi Dharmy. V poslednej dobe sa stalo to, že učenia v Tibete upadli a mnoho lámov vyššieho a nižšieho štatútu zo všetkých štyroch škôl tibetského buddhizmu prišlo do Indie. Teraz, keď sa ich rozličné náuky obnovujú a čas vymedzený na pretrvanie Buddhadharmy ešte nevypršal, mnohí veľkí lámovia navštívili iné krajiny a usadili sa tam a následkom toho má v súčasnosti veľa ľudí vo vyspelom svete zámer praktikovať Dharmu.
Obzvlášť žiaci môjho učiteľa Kangjur rinpočheho ma začali považovať za svojho korenného učiteľa a majú úprimnú túžbu praktikovať Dharmu po celý svoj život. Vďaka inšpirácii a pomoci od Cetrul Päma Wanggjal rinpočheho založili centrum pre ústrania v Chanteloube. Skutočným účelom tohto centra je, aby sa tí, ktorí tu ostávajú v ústraní, pevne ukotvili na ceste k oslobodeniu. Ak tak urobia, naplnia osvietenú víziu Kangjur rinpočheho, urobia službu vlastným učiteľom a využijú najlepším možným spôsobom mnohé hlboké náuky, ktoré dostali.
S týmto na pamäti by sa všetci, ktorí sa oddajú pobytu v ústraní, mali uistiť, že sa dôvera, zrieknutie sa, súcit a vhľad do prirodzenosti mysle nachádzajú v samotnom srdci ich praxe.

Dôvera

Dôvera znamená obecne úplnú vieru a spoľahnutie sa na Tri klenoty a zvlášť na nášho učiteľa, ako aj vieru a spoľahnutie sa na Dharmu, ktorú praktikujeme. Ak praktikujeme po dlhý čas, po nejakej dobe si možno myslíme: ,Stále som nedosiahol žiadne znaky pokroku! Učiteľ mi určite nedal najhlbšie inštrukcie. Radšej ako prípravné praxe by som mal robiť hlavnú prax, lebo je hlbšia!‛ Alebo ak robíme hlavnú prax, mohli by sme si myslieť: ,Myslím, že by bolo pre mňa lepšie odložiť tieto jednoduché praxe štádia rozvoja radšej miesto toho robiť nejaký dzogrim.‛ Alebo dokonca: ,Dzogčhen by bol hlbšou praxou než tieto praxe štádia zavŕšenia ako je tummo.‛
Môžete si myslieť, že akonáhle dostanete náuky dzogčhenu, budete mať všemožné vznešené hlboké skúsenosti dokonca aj po pár dňoch. Ak máte také vysoké očakávania, tak ak sa veci neudejú v súaled s nimi, začnete mať pochybnosti o inštrukciách a poľavíte v vašej vytrvalosti. Alebo ak rozviniete i tie najmenšie náznaky zrieknutia alebo získate nejakú malú skúsenosť, či realizáciu, len rozviniete pýchu a budete si myslieť: ,Školy Kagjü, Sakja a Gelug nesiahajú učeniam Ňingmy ani po päty.‛ Musíte sa vyhnúť nesprávnym náhľadom podobným tomuto a arogantnému predpokladu, že ste získali nejakú zvláštnu skúsenosť, či realizáciu. Nezáležiac na tom, kto ste, bežná myseľ je vždy náchylná k zmene a premene, tak by ste sa nemali nechať uniesť.
Dokonca aj keby ste praktikovali dňom i nocou s neupadajúcou vytrvalosťou po celých dvanásť rokov a ani tak by ste nemali čo i jediný dobrý sen, nesmiete strácať odhodlanie. Pochopte, že toto sa deje len kvôli sile vašich vlastných zatemnení, musíte mať istou, že ani váš učiteľ ani učenia vás nikdy nenechajú v štichu.
Na druhú stranu, ak by ste urobili taký rýchly pokrok, že by ste v jediný dosiahli úroveň, kde už niet čo zanechať v samsáre a ani v nirváne niet čo viac získať, nemali by ste byť pyšní, lebo ak by ste tak urobili, len by ste privolali démona prekážok. Preto Džecün Milaräpa povedal:

Keď sa blížite ku koncu Dharmy,
pokračujte neprestajne bez vzletov alebo pádov
a bez dúfania v znaky rýchleho dosiahnutia,
zaistite, aby vaša prax vytrvala dokým ste nažive!

To je nádherná rada.

Zrieknutie
Zrieknutie znamená, že zatiaľ čo ste v centre pre ústrania, každý raz čo recitujete Sedemriadkovú modlitbu alebo celú jednu málu mantier mani, musíte sa venovať dosiahutiu buddhovstva ako pre vás tak aj pre všetky ostatné cítiace bytosti. Zatiaľ čo ste v ústraní, nemali by ste zaháľaním či ľahkovážnosťou premrhať ani jediný okamih a musíte sa vyhnúť akejkoľvek neúprimnosti alebo dvojtvárnosti, ako keď napríklad predstierate, kým ste na očiach druhým, že praktikujete dokonale.
Urobte všetko, čo len môžete, aby ste dostali svoju tvrdohlavú myseľ pod kontrolu a rozvinuli dôveru, vytrvalosť a zrieknutie. Nikdy si nemyslite, že Dharma, ktorú praktikujete je iba pre váš vlastný úžitok. Recitovať dokonca i jedinú mantru mani prináša nepredstaviteľný úžitok, tak ju venujte pre dobro všetkých bytostí.
Zas a znova rozvíjajte súcit ku všetkým cítiacim bytostiam obecne a k tým, ktorí vás nemajú radi obzvlášť. Spočiatku to môže byť ťažké, ale pokiaľ budete k vašim nepriateľom prechovávať nenávisť, nikdy nedosiahnete osvietenie. Tí, ktorí sú teraz vašími nepriateľmi boli v minulých životoch vašimi rodičmi a pokiaľ sa jedná o priateľstvo, či nepriateľstvo nie je nič pevne dané. Cítiť agresiu voči vašim nepriateľom a náklonnosť voči vašim priateľom nie je nič iné ako zmätené vnímanie. Ak vašu myseľ cvičíte v tom, aby rozpoznávala všetko ako tak bezpodstatné ako sen, agresia voči nepriateľom úplne stratí svoj význam. Toto je veľmi dôležité, lebo obvykle sú naše životy poháňané túžbou získať jedlo, oblečenie, majetok, postavenie a slávu. Veľa premýšľame nad vytáraním najchytrejších a najefektívnejších spôsobov ako ich získať a tak si myslíme: ,Ten a ten má veľa peňazí, moji priateľia majú zas toľkoto a tak potrebujem viac.‛ Alebo: ,Predtým som žil v takomto dome, v tejto časti mesta, ale teraz sa potrebujem presťahovať na lepšie miesto.‛ Musíme úplne prestať takto premýšľať. Pokiaľ ide o obyčajnú prácu, čím viac jej robíte, tým viac utrpenia do budúcnosti vytvárate. Ale teraz, keď ste získali ľudskú existenciu, stretli autentického učiteľa a dostali učenia Dharmy, je vaša situácia lepšia a šťaslivejšia než situácia Indru, kráľa bohov. Ak teraz uvediete do praxe učenia s pevnou odhodlanosťou, určite nájdete nájdete vo všetkých svojich budúcich životoch šťastie. Tak buďte spokojní aj s len najzákladnejším jedlom a oblečením. Poviem vám to jednoducho: robte všetko, čo môžete, aby ste sa zriekli sa všetkých záležitostí a aktivít samsáry a zmenšili ich.
Nikto, kto neprijal sľuby útočiska, by sa nemal zdržiavať v centre pre ústrania. Dokonca aj ak ste laici, po tri roky, ktoré trávite v ústraní, sa musíte vyhýbať sexuálnym vzťahom a pokým ste v ústraní je veľmi užitočné a významné nosiť rúcho mnícha alebo mníšky. Buddha sám povedal, že je možné, aby ktokoľvek, kto prijal sľuby útočiska, nosil mníšske rúcho.

Súcit
Vo všeobecnosti ste praktikovali učenia Mahájány odkedy ste prvýkrát prešli bránou Dharmy a toto nie je vsktuku nič iné ako súcit. Bez skutočného súcitu jednoducho neexistuje možnosť dosiahnuť buddhovstvo.
V ich zmätenosti chovajú bytosti v samsáre len ich vlastné sebecké záujmy a zanedbávajú dobrodenie iných. Nezáležiac na tom ako dobre sme v tejto chvíli zaopatrní pokiaľ ide o jedlo, oblečenie alebo hmotné statky a nezáležiac na tom, koľko šťastia prežívame, nikdy nebudeme spokojní. Zároveň ak dáme niekomu i ten najmenší diel toho, čo vlastníme, cítime sa ako by sme prišli o niečo ohromné. Musíme zanechať taký prístup a miesto starosti o seba samých, sa musíme naučiť opatrovať druhých. Predtým sme zanedbávali druhých, teraz musíme zanedbávať naše vlastné sbecké ciele. Kedykoľvek robíme nejaký cnostný čin telom, rečou alebo mysľou, musíme si najprv pamätať, že to robíme ako prostriedok pre dosiahnutie osvietenia všetkých bytostí.
V praxi Dharmy je najdôležitejšou vecou motivácia. Aj jediná poklona či recitácia stoslabičnej mantry prinesie nevyčerpateľné zásluhy- zásluhy, ktoré vytrvajú až kým nedosiahneme osvietenie a samsáre nezostanú žiadne bytosti; pokiaľ bude motivovaná prianim prospieť všetkym cítiacim bytostiam. Avšak ak nemáme túto motiváciu univerzálnej láskavosti, dokonca aj sto tisíc poklôn alebo sto tisíc recitácií stoslabičnej mantry prinesie plod len raz, než sa zásluhy vyčerpajú a jediný výbuch hnevu postačí na zničenie celého skladu cnosti. Je nesmierne dôležité, aby ste tomuto rozumeli. Ak uvážime, že naša prax je pre dobro ostatných, potom keďže je cítiacich bytostí ohromný počet, tak aj naše zásluhy budú rovnako ohromné. Nikto nie je úplne prostý utrpenia, tak uvážte všetky malé a veľké trápenia, ktoré doliehaju na druhých a predstavte si, že miesto toho sa dejú vám. Ako by ste sa cítili? Určite by ste robili všetko, čo by ste mohli, aby ste sa vyhli bolesti. Tak premýšľajte stále nad utrpením, ktoré podstupujú ostatné bytosti a rozvinte súcitné prianie, aby sa oslobodili od bolesti. Keď budete mať skutočný súcit, budete prirodzene cítiť prianie prinášať úžitok ostatným. Náš učiteľ, Buddha, kým bol ešte bódhisattvom, mal taký ohromný súcit, že urobil pre naše dobro 500 dobroprajných prianí* a my, ako jeho nasledovníci, tiež musíme urobiť súcit samotným jadrom našej praxe.
Nezmerné dobrodenia z rozvíjania pravého súcitu sú detailne opísané v Slovách môjho dokonalého učiteľa a v Bódhičarjávatáre tak ich prosím študujte.

*Tým sa myslia priania spojené so sľubmi bódhisattvu, teda priania, ktoré robí bódhisattva smerom k svojej budúcej aktivite buddhu. Pre príklad viď Sútru Buddhu Majstra liečivých prostriedkov, kde Buddha Bhaišadžjaguru (Majster lliečivých prostriedkov) urobí 12 takýchto sľubov.

Vhľad do prirodzenosti mysle
Aby sme nazreli do prirodzenosti mysle, musíme chápať, že všetky jej bežné myšlienky o čomkoľvek a všetkom sú len prázdne a bez podstaty. Až doposiaľ sme boli otrokmi toho, čo voláme ‘myseľ’ nútení bezmocne sa túlať samsárickou existenciou. Teraz musíme obrátiť situáciu a prevziať nad našou mysľou kontrolu. Bude to ľahké, ak máme skutočné pochopenie toho, že myseľ je prázdna, ale len chovať nejakú neurčitú predstavu o prázdnote mysle, mysliac si: ,Nuž, takto to hovoria majstri,’ alebo ,Toto sa píše v textoch’, nám nepomôže rozpoznať neudržateľnosť nášho vlastného pomýleného vnímamania.
Obráťte teda svoju pozornosť do vnútra a dovoľte svojej mysli uvoľniť sa. Nevšimnete si len jednu myšlienku, ale mnoho. Napríklad, ak pomyslíte na vasu matku, je to jedna myšlienka, ale potom zas táto vyvoláva mnoho ďalších myšlienok, ako napríklad spomienky na láskavosť, ktorú nám preukázala. Ak je nažive, možno budete premýšľať o tom, že by ste ju navštívili a ak nie, možno budete smutní. Toto sú myšlienky pripútanosti. Ak myslíte na svojich nepriateľov, uvažujúc nad tým, ako vám v minulosti ublížili a ako to s určitosťou urobia aj v budúcnosti a ako musíte nájsť sp
ôsob, ako sa ich zbaviť, to sú myšlienky odporu. Možno sa budete pýtať, odkiaľ sa táto pripútanosť a odpor berú. V skutočnosti pochádzajú z pomýlenej viery v existenciu toho, čomu hovoríme "Ja."
Kde sa dá také "Ja" nájsť? Je v tele alebo v mysli? Ak sa naozaj pozriete na telo, pozorne skúmajúc, každú jeho časť - svalstvo, krv, kosti a kožu - nenájdete nič, čo by sa nazývalo telomm tak ako by to mohlo byť sídlom "Ja"? Myseľ je na druhú stranu bez vlastnej podstaty, tak ako by v nej mohlo prebývať "Ja"? V skutočnosti je "Ja" len konceptom, či myšlienkou. Myšlienka neobsahuje miesto ani sa v nej samotnej sa nemôže nič nachádzať, no i nás tak sila jednej myšlienky, ako napríklad myšlienky na našu matku, prinúti vytvoriť ďalšiu myšlienku o jej láskavosti a tá v nás zas inšpiruje myšlienku priania navštíviť ju.
Ak sa pozrieme na tento proces detailnejšie, vidíme, že zatiaľ čo premýšľame o láskavosti našej matky, pô vodná myšlienka na našu matku tu už nie je - už zanikla. A myšlienka, že ju musíme navštíviť sa ešte neobjavila - je ešte v budúcnosti. Akonáhle ju nahliadneme, prítomná myšlienka láskavosti našej matky tu už nie je, už sa premenila na budúcu myšlienku túžby navštíviť ju. To znamená, že myšlienky minulosti, prítomnosti a budúcnosti, nemôžu existovať v rovnakom čase a tieto názvy používame len za účelom komunikácie. Minulosť odišla, tak ako človek, ktorý zomrel, a budúcnosť (alebo to, čo má šete len prísť) vôbec neexistuje. V skutočnosti, nie je nič také, ako ‘prítomná myšlienka’, ktorá by akýmsi spôsobom existovala nezávisle na minulosti a budúcnosti. Teda, keď sme mysleli na matku, bola (tá myšlienka) prítomná. Nakoniec, keď sme pomysleli na jej láskavosť, už bola tá myšlienka minulosťou.
To, že myšlienka prejde týmito tromi fázami času je znakom pominuteľnosti a čokoľvek je pominuteľné je prázdne. To, že sa vec môže meniť v priebehu minulosti, prítomnosti a budúcnosti, je preto, lebo je prázdna.
Predstavte si povrch zrkadla: pretože je prázdny [a nie je nejakým zvláštym spôsobom na niečo zafixovaný], môžu sa v ňom objavovať odrazy. Keď sa objavi v zrkadle podoba človeka, odraz pripomína skutočného človeka, ale tvár toho človeka nevstúpila do zrkadla, ani nebola prenesená na povrch zrkadla. Obraz tváre sa objavuje na základe určitých príčin a podmienok, vrátane jasnosti zrkadla a prítomnosti tváre toho človeka pred ním. Odraz tváre a tvár samotná nie sú tým istým. Odraz je neživý a keď odraz zmizne, skutočná tvár nezmizne. Keď sa tváre dotkne oheň, môže ju popáliť, ale odraz sa nedá popáliť. Ničmenej odraz a tvár zas nie su ani úplne odlišné, lebo odraz sa neobjaví v neprítomnosti tváre človeka a ak človek zaujme konkrétny výraz ako úsmev alebo nahnevaný pohľad, odraz sa objaví ronakým spôsobom.
Z týchto dôvodov, sa zdá, že myšlienku a odrazy sú skutočné, len pokým ich nepreskúmame alebo sa na nich nepozrieme zbližšia. Ak sa zastavíme, aby sme o tom pouvažovali, vidíme, že aj keď sa (myšlienky a odrazy) objavujú, v skutočnosti neexistujú. A to sa netýka len týchto javov. Platí to pre všetky javy našej zmätenej samsárickej skúsenosti: zdajú sa byť dostatočne skutočnými, dokým ich nepreskúmame príliš do hĺbky, ale keď tak urobíme, zistíme, že nie sú skutočné. Preto o nich hovoríme ako o:“nepreskúmanej, zdanlivej skutočnosti.”
Ak sa pochopenie tohoto bodu rozvinie a zakorení, tak že sa udržuje samo o sebe, to je to, čomu hovoríme ‘skúsenosť.’ Keď sa tým viac a viac oboznamujeme, takže myseľ už neovplyvňujú myšlienky odporu, či pripútanosti, tomu hovoríme ‘realizácia.’
Ak skúmame myšlienky takýmto spôsobom znovu a znovu, uvidíme že, hoci nemajú skutčnú existenciu, objavujú sa a hoci sa objavujú sú bez skutočnej vlastnej podstaty. Zároveň chápeme, že myšlienky minulosti, pritomnosti a budúcnosti existujú len ako púhe názvy alebo nálepky a nie sú skutočnejšie než len to.
Ak máme toto pochopenie, potom, kedykoľvek myslíme na našu matku a pripomíname si všetku láskavosť, ktorú nám preukázala, nemusíme podliehať myšlienkám pripútanosti. Pomyslíme si: “Dokonca aj keby som svoju matku navštívil, načo by to bolo dobré? Dokázala zabezpečiť jedlo a oblečenie pre seba a dokonca zabezpečila materiálne potreby aj pre mňa. Ak by som mal túto rolu prijať ja, musel by som si nájsť prácu v nejakom zamestnaní, či ako podnikateľ a to by vyvolalo všemožnú pripútanosť a odpor a vytvorilo množstvo rozptýlenia, čo by len prekážalo mojej praxi Dharmy. Miesto toho by som mal okamžite vložiť toľko energie do praxe Dharmy, koľko len môžem a potom venovať vštky zdroje mojich zásluh matke, aby som jej uľavil od utrpenia v stavoch zrodu, smrti a barda. Bolo by lepsie, ak by som zabudol na moje obyčajné svetské pocity pripútanosti k mojej matke. Má aj iné deti, ktoré sa dokážu o postarať o jej materiálne potreby, ale okrem mňa niet nikoho, kto by jej ponúkol duchovnú pomoc.” Ak takto zmýšľame, zabráni nám to, aby sme sa chytili do bežných myšlienkových pochodov, ktoré sa môžu objaviť, kedykoľvek si spomenieme na našu matku.
Toto nám tiež napovedá, ako sa môžeme zbaviť odporu k našim nepriateľom. Najprv by mohlo prekonanie našej pripútanosti a odporu byť trošku ťažké, ale keď sa v tom budeme zas a znovu cvičiť, bude to ľahšie.
Ak dokážete prekonať pripútanosť a odpor, už nebudete hromadiť karmu. Okrem toho, ak nahliadnete do nezmeneného stavu mysle, ktorý sa objaví, kedykoľvek ustanú pocity pripútanosti a odporu, nájdete prirodzenosť mysle. Pokiaľ sa neobjavuje priveľa myšlienok, hľaďte bez rozptýlenia priamo do mysle. Kedykoľvek sa objaví veľa myšlienok, skúmajte ich spôsobom, ktorý som práve popísal. Ak sa s týmto naozaj oboznámite prostredníctvom opakovaného cvičenia, bude rozpoznanie prirodzenosti mysle objavovať prirodzene a spontánne. Myseľ už nebude chytená v myšlienkach a dokonca ak sa aj objavia myšlienky, nebudú mať skutičnú silu an ebude treba ich analyzovať alebo skúmať. Postačí jednoducho udržiavať nezmenený stav mysle.
Ak sa niekedy nedokážete vyrovnať s myšlienkou pripútanosti alebo averzie, opakujte proces skúmania. Ak máte myšlienky, nereagujte s úzkosťou, mysliac si: “Počas meditácie by som nemal mať myšlienky! Teraz príde veľa myšlienok.” Jednoducho sa priamo pozrite na prirodzenosť akejkoľvek myšlienky - nech už je pozitívna, či negatívna - a tá stratí silu a zmizne. Bez toho, aby ste zanechali stav, ktorý bude nasledovať, hľadte jemne do prirodzenosti mysle a myšlienky budú miznúť sami od seba. Keď už sa myšlienky nebudú objavovať v rýchlom slede, jedna za druhou, budete postupne schopní ich oslobodzovať.
Keď budete hľadieť do prirodzenosti mysle, neočakávajte nejakú obzvlášť vysokú či hlbokú realizáciu, alebo že uvidíte niečo nové. Ani by ste nemali váhať alebo pochybovať o vašej schopnosti meditovať. Len majte dôveru, že prirodzenosť mysle je jednoducho mysel samotná v nezmenenom stave a robte, čo len môžete, aby ste ho bez rozptýlenia udržali vo všetkých časoch, počas a medzi meditačnými sedeniami. Neočakávajte, že získate realizáciu len za pár mesiacov alebo rokov. Či už rozviniete nejaké kvality, ktoré pochádzajú z praxe alebo nie, zostante pevne odhodlaní a pokračujte v praxi s vytrvalosťou dňom a nocou, po celý tento život, budúce životy a v stave barda.
Pochopte toto: je dôležitejšie vziať si k srdcu kľúčové inštrukcie, než dostať veľké množstvo učení.
Obecne by ste sa mali pozireť do manuálu inštrukcií Slová môjho dokonalého učiteľa a overiť si, či je vaša prax v súlade s tým, čo sa tam hovorí. Ak si všimnete niečo, čo tomu nezodpovedá, zmente to a ak sa niečo zhoduje len čiatočne, zistite, či sa to dá zlepšiť.
Ašpirujte na autentickú prax Dharmy a nikdy nerobte nič, čo by mohlo nahnevať vašich bratov a sestry v Dharme.
V skrátke oddajte sa Dharma, ako len môžete, telom, rečou a mysľou.
Určite vás prídem navštíviť a budem vždy robiť priania a praktikovať za vašu ochranu, aby sa všetky vaše priania v súlade s Dharmou naplnili.

(obrázok a anglický text na: http://www.lotsawahouse.org/3_year_retreat.html)
z Angličtiny preložil Kunzang

1 komentár:

Unknown povedal(a)...

Tu je kontakt na pána Benjamina, e-mailové podrobnosti, Lfdsloans@outlook.com. / Alebo Whatsapp +1 989-394-3740, ktoré mi pomohli s pôžičkou vo výške 90 000,00 EUR na začatie podnikania a som veľmi vďačný, bolo pre mňa naozaj ťažké snažiť sa urobiť cestu, pretože to nemôže byť osamelá matka. ľahké so mnou, ale s pomocou pána Benjamina sa usmievam na mojej tvári, keď sledujem, ako moje podnikanie rastie silnejšie a rozširuje sa tiež. za finančnú pomoc alebo prekonanie ťažkostí s obchodom alebo s cieľom založiť obchodný projekt to dokážete a majú nádej na to, aby ste sa dostali z ťažkostí .. Ďakujem.