Buddhizmus bez sektárstva

Ctihodný Dežung Rinpočhe

Preložil Jared Rhoton

Keď sa podujímame študovať Dharmu, treba vedieť, že existuje správny spôsob, ako to robiť. Keď počúvate výklad buddhistických učení, odložte všetky rozptýlenia a sústreďte sa jednobodovo na ich slová a ich význam. To je tiež treba robiť s takým prístupom, že pamätáme na všetky bytosti, ktoré su neschopné vypočuť učenia o osvietení. Spomeňte si na nich s myšlienkami lásky a súcitu a rozhodnite sa, že pre ich dobro sa naučíte Dharmu správne, zapamätáte si ju, prežijete ju a uskutočníte ju prostredníctvom vášho vlastného úsilia.
Aby ste očistili myseľ od obyčajných konceptov o povahe a hodnote Dharmy, mali by ste tiež myslieť, že váš učiteľ nie je nik iný ako sám Buddha Šákjamuni. Lebo ak by bol pred vami Osvietený sám, neučil by nič iné než je táto Dharma.
Vizualizujte si vášho učiteľa v podobe Buddhu Šákjamuniho a predstavujte si, že z jeho tela vyžaruje bezpočet lúčov zlatého svetla a dotýkajú sa všetkých cítiacich bytostí. Tieto svetlá odstraňujú z nich a z vás prekážky voči skúsenosti ríše Dharmy a ustanovujú ich v čistej radosti z oslobodenia. Keď sa tieto lúče dotknú vášho srdca, myslite, že vo vašej mysli sa objavuje vhľad do skutočného zmyslu Dharmy, ktorá je vykladaná.
Seba vnímajte ako nikoho iného, než je bódhisattva Múdrosti, Maňdžušrí, ktorý, aby naplnil svoj sľub neúnavne vyhľadáva pre dobro trpiacich bytostí všetky učenia Dharmy. Predstavujte si, že dostávate túto Dharmu v čistej krajine Buddhov. Tam sú všetky veci nahliadané ako nie tak hmotné a reálne, ale ako podobné obrazom, ktoré sa objavujú vo fatamorgáne alebo v sne. Bez uchopovania čohokoľvek ako skutočného, dovoľte svojej mysli spočinúť v stave prázdnoty. Takýmto spôsobom, sa vaše snaženie naučiť sa Dharmu tu a teraz priblížia transmisii svätej Dharmy, keďže sa deje na úrovni absolútnej reality.
Všetky príležitosti podobné tejto - počuť, učiť sa a integrovať vo vlastnom vedomí učenia o osvietení, ktoré učil Buddha -sú mimoriadne vzácne. Veľmi málo bytostí má takú príležitosť. Mnoho ich životov boli odseknutí od Dharmy. Nemali prístup k ceste oslobodenia. Následkom toho trpia a prostredníctvom zmätenosti vytvárajú viac utrpenia pre seba a pre ostatné bytosti. Toto utrpenie pokračuje a pokračuje, má nekonečné a mnohoraké manifestácie.
Skutočne sa v sútrach píše, že je zriedkavé, aby bytosti počuli čo i len meno Buddhu. Väčšina bytostí nemá po bezpočet životov ani len takúto šancu na oslobodenie z ich nevedomosti a bolesti. Každéučenie si teda treba vážiť ako vzácne a opatrovať si ho, kým máme stále možnosť ho dostať.
Šťastlivé bytosti ako sme my, ktorí máme teraz výhody a slobody ľudského života v čase, keď sú učenia prítomné, by si mali byť vedomé svojej situácie. Ľudský život je veľmi krátky. Ubehne rýchlejšie ako padajúca voda v horskej bystrine. Náš život odchádza rýchlo a smrť leží pred každým z nás. V tomto svete je mnoho rozptýlení a prekážky sú časté. Je ťažké nájsť vôľu praktikovať Dharmu. Je ťažké prebudiť v našich mysliach rozhodnutie dosiahnuť osvietenie, je ťažké správne toto rozhodnutie praktikovať spôsobom, ktorý je skutočne užitočný nám aj druhým.
Napriek tomu musíme nájsť silu prebudiť v nás toto rozhodnutie, prostredníctvom premýšľania nad faktami ľudského života a faktami existencie ako takej. Lebo nás, tak ako aj ostané bytosti, unáša veľká rieka karmických tendencií (činov vzniknutých z pripútanosti, averzie a nevedomosti). V čase smrti, určia tendencie našej mysle anšu budúcnosť, či opäť nájdeme takú príležitosť dostať a praktikovať Dharmu alebo či ju nadobro stratíme, či budeme trpieť v nižších ríšach medzi pekelnými bytosťami, hladnými duchmi a zvieratami, alebo sa ocitneme olúpení o Dharmu medzi bohmi a polobohmi.
Zákon karmy, ktorý otáča kolesom vzájomne závislého vznikania, neúprosného cyklu zmätených mentálnych procesov, nás odnesie od tejto jedinečnej príležitosti uchopiť a byť zachrániť sa touto spásnou Dharmou. Ak ostávame pod kontrolou tohot kolesa nevedomosti, tak nás sled dvanástich nidán, alebo článkov vzájomne závislého vznikania donúti bezmocne sa túlať z jedného stavu existencie do druhého. Ak neunikneme z tohto kolesa nevedomosti prostredníctvom múdrosti a pravého porozumenia Ceste, je isté, že budeme naďalej zakúšať bolesť. Ak nepodnikneme tento únik, tri druhy utrpenia - utrpenie z pominuteľnosti, z utrpenia a z podmienenej exostencie - nás budú sužovať aj naďalej. Toto je budúcnosť, ktorá čaká každého z nás, kto sa nedokáže zastaviť, uvažovať a vynaložiť úprimne úsilie na zrealizovanie týchto právd Dharmy.
Čo máme robiť v takej situácii, ako je táto naša? To bolo niečo nad čím Osvietený, Buddha Šákjamuni, uvažoval mnoho rokov a je to vďaka jeho veľkému súcitu pre bytosti, ako sme my, že pre nás odhalil cestu, prostredníctvom ktorej sa môžeme oslobodiť od nášho súženia.
Buddha učil cestu k oslobodeniu založenú na čistote a morálke, cestu skúsenosti, ktorá pozostáva zo správneho štúdia, reflexie a meditácie, cestu, ktorá má na svojom konci dosiahnutie veľkého šťastia. Prostredníctvom svojich zručností v prostriedkoch a poznaní rôznych bytosti a rôznych karmických tendencií, ktoré spôsobujú, že sa bytosti od seba navzájom líšia, vysvetlil niekoľko systémov praxe.
Najprv učil hínajánový buddhizmus s konceptom individuálneho oslobodenia. Ďalšich s väčšou duchovnou kapacitou učil vznešené učenia veľkej cesty mahajánového buddhizmu s jeho konceptom univerzálneho oslobodenia. V systéme Mahajány prijímame sľub Bódhisattvu oslobodiť všetky cítiace bytosti ako aj nás samých. Jej výsledkom je dosiahnutie troch káji, alebo aspektu dokonalého osvietenia. Avšak táto prax Mahájány vyžaduje, aby sme strávili tri neobmedzené eóny zdokonaľovaním kvalít bódhisattvovstva.
Tým, ktorých súcit voči svetu je intenzívny, ktorí považujú za neznesiteľné, že bytosti musia tak dlho čakať, než ich dokáže niekto oslobodiť od utrpenia a ustanoviť ich v šťastí z oslobodenia, vysvetlil pán Buddha rýchlu cestu Vadžrajánového buddhizmu. Vďaka nadradeným meditačným technikám tohto systému je možné dosiahnuť buddhovstvo za veľmi krátku dobu.
Ak dodružejeme svoje sľuby a usilovne meditujeme, dosiahneme dokonalé osvietenie - Buddhovstvo v už v tomto živote.
Ale tento systém vyžaduje, aby sme mali najvyššie mentálne schopnosti: musíme byť mimoriadne inteligentní a pilní. Napriek tomu si, pokiaľ máme stredné schopnosti, pochopenie a usilovnosť, môžeme byť istí osvietením či už v stave barda, alebo v ďalšom živote. Dokonca aj keď máme veľmi malý duchovný pokrok a nie sme vôbec schopní praktikovať, i tak máme istotu, že dosiahneme Buddhovstvo za nie viac ako šestnásť životov.
Tento posledný systém, ktorý učil Buddha, je preto mimoriadne efektívny. Buddhisti, kotrých pohol súcit so svetom, ktorí sa rozhodli rýchlo oslbodiť bytosti od utrpenie a ustanoviť ich v šťastí by sa mali venovať tomuto systému praxe. Kvality, ktoré sa tu vyžadujú sú odvaha, vytrvalosť v praxi a nadšenie pre cnosť.
Tieto tri systémy Dharmy, ktoré Buddha učil bytosti s rozličnými duchovnými kapacitami, sú všetky pre tento svet veľmi užitočné. Prostredníctvom nich môžu všetky bytosti nájsť cestu k oslobodeniu. Ktokoľvek dostane Dharmu získa aj úžitok, lebo ju vyučoval Súcitný Buddha, aby nám pomohol dosiahnuť naše ciele. Všetci hľadáme šťastie a pokúšame sa vyhnúť utrpeniu. Dharma nám ukazuje spôsob, ako odstrániť príčiny utrpenia a dosiahnuť skúsenosť najvyššieho blaha.
Napriek tomu existuje nebezpečenstvo nesprávneho uchopenia Dharmy. Ak sa tomuto nebezpečiu nevyhneme, náš postoj k Dharme bude chybný, 'Dharma' sa stane príčinou škody miesto úžitku. Toto však nie je zámerom Osvietených, ani majstrov, ktorí nám ju zverili.
Rozpoznajte a vyhnite sa tomuto nebezpečiu: volá sa 'obmedzenosť'. Manifestuje sa v kruhu sanghy v podobe sektárstva: prístupu zaujatosti, tendecie vytvárať obmedzenú pripútanosť k vlastnej škole a odmietať ostatné školy Buddhizmu ako podradné.
Videl som, ako tento duch obmedzenosť poškodzuje buddhizmus v mojej vlastnej krajine - v Tibete a počas dvadsiatich rokov môjho pobytu v Amerike, tiež som videl, ako rastie v mnohých centrách Dharmy, ktoré založili tibetskí učitelia a ich žiaci. Je pre mňa vždy smutné vidieť, ako sa sektárstvo zakoreňuje v centrách Dharmy. Je mojou karmou ako reprezentanta buddhizmu a ako Tibeťana mať príležitosť a zodpovednosť vystúpiť proti tomuto vnútornému nepriateľovi, keď ma o to žiadajú.
V Tibete bolo bežné, že duchovne najmenej rozvinutí nasledovníci každej zo štyroch veľkých škôl pestovali tohoto ducha sektárstva. Často mnísi a laickí žiaci z jednej školy odmietali účastiť sa na praxi iných škôl. Mnísi odmietali študovať alebo čítať literatúru druhých iba preto, že to boli texty majstrov, ktorí patrili k inej línii - nezáležiac na tom aká dobrá ta literatúra mohla byť.
Veľká škola Ňingma - škola starých (prekladov) - má svoju vlastnú zvláštnu pýchu. Niektorí z jej nasledovníkov cítia, že ako členovia najrannejšiej školy majú hlboké náuky neznáme v neskorších školách Tibetského Buddhizmu. Majú za to, že ich náuka Veľkej dokonalosti je nadradená nahľadu na konečnú absolútnu reality 'Mahámudry'. Tvrdia to, hoci na základe logiky a učení Buddhu samého, vieme že nie je možné, aby boli v uskutočnení absolútnej reality nejaké rozdiely. Tiež tvrdia, že ich cesta je najvyššia s tajnými naukami a úrovňami Dharmy, ktoré sú neznáme iným školám.
Škola Gelug, ktorú založil veľký Congkhapa, má tiež pyšných nasledovníkov. Myslia si, že sú jedinými strážcami učení, ktoré priniesol do Tibetu veľký pandita Atíša, hoci tieto sú dostupné a bežne praktikované aj v iných školách. Pyšne prehlasujú svoju nadradenosť v morálnom jednaní. Majú pocit, že ich kláštorná disciplína a ich zvyk venovať sa po mnohé roky štúdiu, než sa konečne dostanú k praxi meditácie je najlepším prístupom k praxi Vadžrajány. Považujú sa za nadradených ako v jednaní tak aj v učenosti.
Istí nasledovníci školy Sakja sú tiež namyslení na svoju učenosť. Veria, že ich škola ako jediná rozumie a udržuje hlboké učenia, ktoré boli uvedené do Tibetu z buddhistickej Indie. Je obvyklé, že títo učenci školy Sakja hľadia na praktikujúcich z ostatných škôl zhora, mysliac si, že ostatní tibetskí buddhisti sú nevedomí praktikujúci, ktorých prax nieje podopretá správnym porozumením Dharme.
Niektorí nasledovníci Kagjü majú svoju vlastnú zvláštnu pýchu. Tvrdia, že ich línia majstrov je taká nadradená, že ich samých je treba pokladať za nadradených - ako dedičov Tilopu, Naropu, Marpu, Milaräpu a Dagpa. Je pravda, že títo majstri, boli veľmi skvelí, ale to nevyhnutne neznamená, že tí ktorí tvrdia, že sú nasledovníkmi ich tradície sú tiež skvelí. Výtečnosť týchto majstrov závisí na ich vlastnej realizácii. Slepé hlásenie sa k týmto majstrom nerobí praktikujúcich Kagjü nadradenými.
Všetky tieto postoje sú bežné medzi mníšskymi i laickými tibetskými buddhistami. Možno sú to bežné postoje, ale určite to nie sú buddhistické postoje.
Veľký majter Kagjü a súpenec hnutia Rime, Kongtrul Rinpočhe, povedal, že múdry človek bude dvôverovať učeniam všetkých škôl, bude milovať Dharmu, ktorá je v každej z nich, tak ako matka ľúbi všetky svoje deti. Myseľ múdreho človeka je rozsiahla ako nebo s priestorom pre mnoho učení, mnoho vhľadov, mnoho meditácií. Ale myseľ nevedomého sektára je obmedzená, tuhá a úzka ako váza, ktorá dokáže udržať len tú trochu. Pre takú myseľ je ťažké rásť v Dharme, lebo má obmedzenia, ktoré si sama na seba naložila. Rozdiel medzi múdrym buddhistom a sektárskym buddhistom sú ako medzi šírkou priestoru a úzkosťou vázy. Toto sú slová Kongtrul rinpočheho.
Veľký mudrc školy Sakja, Sapan, napísal v svojom texte Tri sľuby, že v mladosti študoval literarúru všetkých škôl, pod vedením rôznych majstrov. Vynaložil zvláštne úsilie, aby sa naučil, pochopil a uskutočnil všetky náuky týchto rôznych škôl a nikdy nepohŕdal ani jednou z nich. Všetky ich choval v úcte.
Longčhen Rabdžampa, veľký učenec školy Ňingma, praktikoval podobným spôsobom, dostal trasmisie od majstrov všetkých štyroch škôl, bez rozdielu. Zo životopisu Congkhapu vieme, že tiež vo veľkom rozsahu študoval u majstrov všetkých štyroch škôl. Veľký Khjence Wangpo, najpoprednejší učiteľ v Rime, alebo v nesektárskom hnutí napísal vo svojom životopise, že v mladosti študoval u 150 majstrov všetkých štyroch škôl tibetského buddhizmu.
Kongtrul Rinpočhe, ďalší majster Rime, zahrnul všetky esenciálne náuky každej zo štyroch škôl, ako aj podškôl do svojho veľdiela, Poklad náuky.
Všetci títo veľkí majstri, najväčšie mysle, ktoré vytvorila Tibetská história, súlasili, že v čistej Dharme niet miesta pre sektársky prístup. Buddha sám učil vo vinaji a rôznych sútrach, že tí buddhisti, ktorí si vytvárajú pripútanosť k vlastnej škole Buddhizmu a neznášajú učenia, majstrov a nasledovníkov iných škôl, pôsobia veľkú škodu sebe a celej buddhistickej komunite.
V prvej rade, kto neznáša inú buddhistickú školu, ten neznáša Buddhu. Taký človek poškodzuje transmisiu Dharmy. Prítomnosť dharmy je takým prístupom ohrozená a ten dotyčný sa odsekne od transmisie Dharmy. Je to tak, lebo sľuby útočiska závisia na spoliehaní sa na Osvieteného, Jeho učenia a Spoločenstvo. Ak niekto odmieta Dharmu, ničí svoj sľub útočiska a tak sa oddelí od Dharmy. Odmietaním Dharmy, ktorá je jedinými dverami k šťastiu pre bytosti a nás samých, ten človek vytvorí nevyčerpateľnú negatívnu karmu.
Preto Buddha učil, že by sme nemali nenávidieť Dharmu nebuddhistov, lebo je to ich zdroj šťastia a úžitku. Nemali by sme pohŕdať učeniami hinduistov, kresťanou a iných nebuddhistických náboženstiev, lebo to je postoj pripútanosti k svojej vlastnej strane, zatiaľ čo odmietame možnosť odlišností a to je škodlivé pre náš duchovný rozvoj.
Tí ľudia, ktorí otvorene či skryto pohŕdajú učeniami a líniou druhých škôl spôsobujú negatívnu karmu a hrozné následky. Čo je najhoršie tento prístup je tak nepotrebný, ako je škodlivý.
Študentov Dharmy by mala dôvera v učenia Buddhu pohnúť k tomu, aby sa zriekli rozptýlenia, ilúzií a pripútanosti k svatu a nasmerovať ich úsilie k očiste prekážok, zatemnení a negatívnej karmy v ich mysliach. Mali by sa oddať úsiliu v hromadení tých cností a realizácií, ktoré prinesú Buddhovstvo a veľký úžitok im a druhým. Toto je skutočná úloha, ktorá leží pred každým buddhistom. Nie je našou prácou súťažiť alebo zápasiť s inými buddhistickými praktikujúcimi a takto vytvárať prekážky pre nás a pre nich. Toto nie je zodpovednosť, ktorá by nám bola daná, keď sme prijímali sľuby útočiska a bódhisattvu.
Dôvera je základňou Dharmy. Je to dôvera v autentickosť a pravdivosť buddhistických učení a istota v účinnosť cesty k osvieteniu, ktorá nám prikazuje prijať záväzky mníšskych, novicských, či laických sľubov.
Vo všetkých týchto je naša dôvera v autentickosť Troch klenotov základným kameňom sľubov a výcviku, ktorým sa oddáme. Ak odmietame Dharmu druhých buddhistov, ničíme náš záväzok k Dharme. Poškodzujeme naše postavenie v Dharme a vytvárame si prekážky k jej prijatiu. Zničíme základný kameň našej vlastnej duchovnej kariéry.
Z týchto dôvodov, myslite vždy na veľkú hodnotu Dharmy. Odmietajte akýkoľvek prístup, ktorý znižuje dôveru vo a vás a v druhých. Vždy sa usilujeme o čistú dôveru - dôveru, ktorá je inteligentná, založená na pochopení, že musíme chovať Tri klenoty ako základ naších nádejí pre Buddhovstvo.
Ľudia, ktorí príjmu úzkoprsý prístup sektárstva obyčajne nevedia, aké iné náuky majú iné školy. Miesto toho, zakladajú svoje sektárstvo na línii. Skôr odmietajú učiteľov, ako učenia iných škôl.
Línie každého z troch systémov disciplíny, ktoré tvoria štruktúru výcviku v Dharme pre všetkých buddhistov, sú odvodené priamo od Buddhu Šákjamuniho samého. Sľuby prátimokše sa odovzdávali v rade od indických mudrcov k tibetským majstrom. Pokračovali v čistom a neprerušenom slede až do dnešných čias.
To isté platí aj pre hlboké učenia piatich sľubov bódhisattvu, ktoré tiež učil Buddha Šákjamuni a boli odovzdávané skrz veľkých mudrcov buddhistickej Indie a Tibetu. Od majstra Nágárdžúnu máme Maňdžušrího tradíciu sľubo bódhisattvu a od Asangu a jeho nástupcov máme tradíciu Maitréju.
Podobne vyložil vo Vadžrajáne všetky tantry Buddha vo svojej tantrickej podobe - ako Vadžradhara. Tieto tantry a ich inštrukcie sa dostali od Vadžradharu k rôznym majstrom Buddhistického Tibetu. Tie isté tantry a ich inštrukcie sa odovzdávali čistým a neprerušeným spôsobom až do súčasnosti. Sú spoločné pre všetky štyri školy. Hoci sa môžu majstri línie školu od školy líšiť niet v čistote a plynulosti ich transmisie jedinej chyby.
Tri skupiny sľubov tvoria rámec alebo štruktúru, ktorá umožňuje každému z nás postupovať po ceste k oslobodeniu. Teda na žiadnej zo škôl, či v ich náukach alebo línie niet žiadnych chýb. Kde by tu mohol inteligentný človek nájsť ospravedlnenie pre sektárstvo?
Je samozrejme prirodzené a prípustné, že možno cítime zvláštnu náklonnosť k jednej či druhej škole alebo nás priťahuje nejaký konkrétny systém praxe, konkrétna skupina praktikujúcich alebo nejaký konkrétny učiteľ. Ale keď tak robíme, tiež sa musíme uistiť, že pozorujeme našu myseľ a vykoreníme akékoľvek pocity pohŕdania alebo averzie voči ostatným školám Buddhizmu. Nemali by sme sa vyhýbať ich učeniam alebo ich učiteľom. Kedykoľvek proste konáme z pripútanosti k našej škole, alebo na základe priania neprijať učenia či učiteľov iných škôl, oddávame sa veľmi škodlivému prístupu sektárstva.
Ten, koho dharmová kariéra je poškvrnená obmedzenosťou a pripútanosťou k svojím vlastným záujmom, zatiaľ čo odmieta záujmy druhých, nikdy neprekoná to množstvo prekážok brániacich dosiahnutiu múdrosti alebo vhľadu.
Sektárstvo mení čistú Dharmu na jed a jeho prostredníctvom hromadíme veľmi negatívnu karmu. V tomto živote vás bude frustrovať naších vlastných 5 druhov snaženia sa v Dharme. Po smrti upadnete do pekla tak rýchlo ako šíp vystrelený z luku. Toto sú následky života stráveného odmietaním duchovného úsilia druhých na takomto obdzeneckom základe.
Preto si dávajte pozor, aby ste sa neoddávali takémuto prístupu, ktorý tak veľmi vám tak veľmi uškodí. Nevytvárajte prekážky vašej vlastnej Dharme. Miesto toho sa usilujte o čistú dôveru a udržujte tú dôveru voči všetkým manifestáciám Troch klenotov, či už sú repreznetované tou alebo onou školou Tibetského buddhizmu. Starostlivo pestujte svoje sľuby útočiska a čistú dôveru a tak sa skutočne rozvíjajte v Dharme.

z angličtiny preložil Kunzang
(pôvodný text a obrázok na: http://www.vajrasana.org/)