Zrkadlo jasne ukazujúce, čo treba prijať a čoho sa vzdať

- Sprievodca pre mníšsku sanghu a spoločenstvo Vidjadharov

Kjabdže Düdžom Rinpočhe

Om svasti pradžňabhja!
Neporovnateľný sprievodca v tomto šťastlivom veku, kráľ Šákjov,
stelesnenie všetkých buddhov, v jazere zrodený
vládca Odijány Kráľ a poddaní a všetci vidjadharovia línií kama a terma,
pred vami, týmto dokonalým poľom pre zhromažďovanie zásluh, sa s úctou skláňam!
Dve spoločenstvá praktikujúcich sútry a mantry, mnísi s oholenými hlavami a jogíni s dlhými vlasmi,
s pohľadom Strednej cesty a jednaním vinaje
a najvyšším zjednotením budovacej a rozpúšťacej fázy, Veľkou dokonalosťou-
toto je veľká tajná tradícia Starých prekladov v Krajine snehu s jej šiestimi vinikajúcimi kvalitami.
Pre tých vidjadharov, ktorí vstúpili na túto cestu
s jej učeniami ústneho odkazu, zjavenými termami a čistými víziami,
teraz pozorne vyložím sprievodcu o niekoľkých bodoch ohľadom jednania.
Opíšem, čo je treba prijať a čo opustiť, v bežný deň i vo zvláštnych príležitostiach,
teda dávajte pozor s mysľou jasnou a pozornou.

Najučenejší Vasubandhu povedal:

Učenie Buddhu má dva aspekty:
Texty a realizáciu.
Tieto je možné udržiavať len učením a

praktikovaním. [1]

Ako sa tu hovorí, je na zodpovednosti držiteľov učení alebo členov sanghy zabezpečiť, aby drahocenné buddhistické učenia, so svojimi dvomi aspektmi textov a realizácie, neupadli, ale ostali na svete po dlhú dobu.
Sangha má dve spoločenstvá, nasledovníkov sútier s vyholenými hlavami a praktikujúcich mantrajány s dlhými vlasmi. Tieto dve skupiny boli ustanovené, keď v temnej krajine Tibetu po prvý raz rozsvietili svetlo dharmy opát Šanatarakšita, majster Padmasambhava a kráľ Trisong Decän, vznikol známy výraz: „dve sanghy ctené kráľom.“ Až do dnešných dní existovali bok po boku. Hoci sú medzi nimi isté malé rozdiely ohľadom vonkajšieho zjavu, odevu a tak ďalej, v závislosti na špecifickom spôsobe akým prijímajú sľuby, niet rozdielu v ich praxi kombinujúcej sútru a tantru a v dodržiavaní troch skupín sľubov, aby rozvinuli vnútorné kvality realizácie. S ohľadom na spôsob, akým praktikujú, veľký majster Padmasambhava, ktorý bol ako druhý Buddha, povedal toto:

Navonok praktikuj podľa sútier,
buď úzkostlivý ohľadom príčiny a následku a toho, čo by si mal prijať a čomu sa vyhnúť.
Vnútorne praktikuj podľa neprekonateľnej tajnej mantry,
je dôležité kombinovať vytváranie a zavŕšenie.

Tajne praktikuj podľa veľkej tajnej Atijógy

a dosiahni oslobodenie v tele svetla v jedinom živote.

Keď spočiatku vstúpite na cestu dharmy, je dôležité, aby ste si ustanovili správne priaznivé podmienky s učiteľom, takže začnite s ceremóniou odstrihnutia vlasov a prijmite sľuby útočiska pred autentickým duchovným majstrom. Potom, keď prijmete mníšske sľuby, mali by ste obdržať sľuby novica alebo plne vysväteného mnícha, či mníšky – v závislosti na vašom veku a kapacite – pred zhromaždením, ktoré zahŕňa opáta, áčárju a požadovaný počet členov mníšskej sanghy v neprerušenej línii vysvätenia, ktorá siaha späť k veľkému opátovi Šantarakšitovi. Dokonca aj keď ste praktikujúci mantry (ngagpovia), i tak by ste mali dodržať všetky tri skupiny sľubov, tak prijmite sľuby laika (upásaku) v súlade s vašou vlastnou kapacitou. Potom na tomto základe prijmite sľuby bódhisattvu podľa ktorejkoľvek z dvoch tradícii, ale prednostne podľa prístupu madhjamaky a potom po vstúpení do ktorejkoľvek z veľkých mandál a získaní štyroch zmocnení v ich úplnosti získate všetky tri skupiny sľubov. Nestačí však len prijať sľuby; musíte sa snažiť udržovať záväzky, ktoré ste dali a nedovoliť im upadnúť. Spôsob, akým ich udržovať sa učí v rôznych textoch o troch skupinách sľubov. Je dôležité, aby ste aplikovali, čo ste sa naučili na svoju myseľ a vzali si to ku srdcu skrz svoju prax. A súhrn kľúčových bodov je daný v nasledujúcom výroku nášho súcitného učiteľa, Buddhu:

Nevykonaj ani jediný škodlivý čin,
pestuj bohatstvo cnosti,
aby si úplne skrotil túto svoju myseľ

- toto je učenie buddhov.

Základom je úplne čistý a vznešený zámer a dôvera zo srdca k Trom klenotom. Potom:

• Úplne opustiť všetky negatívne zámery a činy tela, reči a mysle, ktoré by mohli ublížiť ostatným, je esenciou pratimókše alebo sľubov individuálneho oslobodenia.
• Zo srdca praktikovať všetky cnosti, ktoré prinášajú úžitok ostatným, je esenciou sľubov bódhisattvu.
• Pri koreni týchto dvoch je skrotenie svojej vlastnej neposednej mysle skrz prostriedky bdelosti, vytrvalosti a svedomitosti a cvičenia sa v rozpoznávaní všetkoprestupujúcej čistoty javov a existencie. Toto je esenciou sľubov tajnej mantry.
  

Takto treba praktikovať kombinujúc tézy troch skupín sľubov v jedinej kľúčovej inštrukcii.

Jednoducho povedané od chvíle, keď vstúpite do svätej Dharmy a stanete sa praktikujúcimi Dharmy, by váš vnútorný prístup a vonkajšie jednanie mali vysoko presahovať tie bežnej osoby. Ako sa hovorí:

Znakom skutočnej učenosti je pokojný charakter

a znakom toho, že si meditoval, je menej zatemnení.

Ak na druhú stranu nie je váš prístup a jednanie ani o trochu lepšie ako u bežného človeka lapeného v svetských záležitostiach, mohli by ste sa považovať za učenca jednoducho preto, lebo máte nejaké intelektuálne porozumenie niekoľkých textov. Alebo by ste si mohli myslieť, že ste skvelí mnísi len preto, že udržujete celibát. Alebo len preto, že viete zaspievať pár rituálnych textov, by ste si mohol začať namýšľať, že ste ngagpa. Toto sú všetko len príklady nehoráznej arogancie a len poukazujú na to, že dokonca aj ten, kto je v Dharme, sa môže odchýliť smerom k zlu. Ako povedal neporovnateľný Dagpo Lhadže [Gampopa]:

Keď ju nepraktikuješ správne,
dokonca aj Dharma ťa môže uvrhnúť do nižších ríš.

Obecne povedané, pre tých, ktorí vykročili na cestu Dharmy, leží zdroj všetkej učenosti v čítaní a písaní, a tak sa výcvik v týchto disciplínách zdôrazňuje od ranného veku. Potom by ste mali preštudovať niečo z obecných vied a vynaložiť veľké úsilie na štúdium a premýšľanie o zvláštnych princípoch sútry a mantry a tak ďalej, až kým nedosiahnete dobré pochopenie kľúčových bodov, nezávisle na tom, ako dlho vám to bude trvať.
Obzvlášť od chvíle, keď sa pridáte k sanghe mníšskych praktikujúcich, ktorí vyzdvihujú učenia, by ste sa mali usilovať mať len pozitívny prístup a čisté jednanie, slúžiť majstrom a učeniam, očisťovať svoje vlastné zatemnenia a hromadiť zásluhy a múdrosť, aby ste sa mohli stať príkladom pre budúce generácie. Ako hovorí známe príslovie:

Pre tých, čo majú dôveru, zdroj inšpirácie.
Pre bohatých, pole pestovania zásluh.

Buďte usilovní a študujte do hĺbky, naučte sa naspamäť texty denných praxí, naučte sa ako kresliť mandaly pre rituály mantry, naučte sa ako robiť a zdobiť tormy a iné obetiny, naučte sa kláštorné tance a melódie náboženských spevov ako aj hrať na rôzne nástroje a tak ďalej, aby ste sa v tom stali zruční. Je obzvlášť dôležité, aby tí, ktorí majú zodpovednosť za udržiavanie tradícií praxe – majster vadžry, vedúci spevov (omdze), majster rituálov (čhöpön) a asistent rituálov a tak ďalej - sa cvičili, aby sa dostatočne oboznámili s praxou podľa autentickej tradície.
V rámci jednania, či už ste mnísi, ngagpovia alebo mníšky, je veľmi dôležité, aby ste žili podľa výroku: „Skrotiť svoju myseľ je esenciou Dharmy.“ Najväčšia láskavosť, akú si môžete preukázať je, že budete svedomito praktikovať podľa inštrukcií v náuke, ktorú následujete. Vyhnite sa tomu, že sa budete správať opačným spôsobom, nebudete úprimní ohľadom svojich sľubov a záväzkov, budete rozvíjať pripútanosť a agresivitu k svojim spolupraktikujúcim alebo sa budete hádať so svojimi nadriadenými a podriadenými (v mníšskom ráde), s inými skupinami alebo s tými, ktorí majú iný náhľad. Jednoducho povedané, najdôležitejšie je, že práve tak ako by ste sa vyhli pitiu jedu, úplne zavrhnete čokoľvek, čo by mohlo poškodiť učenia, akékoľvek diskusie alebo nezhody a čokoľvek negatívne, čo by mohlo privodiť prísny trest od dákiní a ochrancov Dharmy, ktorí majú oko múdrosti.
Nehovoriac o khänpoch, učiteľoch a starších lámoch, mali by ste preukazovať úctu komukoľvek, kto vám je nadradený v rámci sľubov alebo učenosti a prejavovať láskavosť a náklonnosť voči mladším študentom a správať sa len priateľským a prijateľným spôsobom k všetkým dharmovým spoločníkom. Nie je prijateľné, aby ste sa kritizovali alebo o sebe navzájom hovorili hrubo, zasievali nezhody alebo povedali čo i najmenšiu vec, ktorá by mohla vytvoriť nesúlad v sanghe.
Vyhnite sa tomu, aby ste minuli obetiny darované Trom Klenotom pre svoje súkromné účely, keďže toto prinesie hrozivé karmické následky. Nevychádzajte von bez toho, aby ste nosili poriadne mníšske rúcho. Úplne opustite akékoľvek pochybné správanie ako je hranie hier v areáli kláštora, hazardné hry, hlasný smiech, fajčenie, šnupanie tabaku, kričanie, hádanie sa a bitie sa, potulovanie sa po uliciach a zaplietanie sa do vecí , ktoré sa vás netýkajú. Dávajte si pozor, aby ste sa správali v súlade s Dharmou, kedykoľvek vyjdete na verejnosť alebo na chodníčky na pozemkoch kláštora a nezaoberajte sa obyčajnými činnosťami ako je šitie alebo tesárčina, pokiaľ to nie je pre sanghu alebo pre kláštor.
Nie je ani treba pripomínať, že tí, ktorí prijali mníšske sľuby nesmú piť alkohol, dokonca ani o veľkosti kvapky rosy na steble trávy, ale dokonca aj ngagpovia majú zakázané vypiť viac než jeden pohár denne [2]. Ako sa hovorí:

Praktikujúci mantry, ktorí sa opijú alkoholom

sa budú smažiť v Pekle zavíjania.

Mäsu, ktoré je škodlivým jedlom, by ste sa mali vyhýbať čo najviac, ako je možné. Je obzvlášť dôležité vyhýbať sa mu, keď je to miestny zvyk a rozhodne by sa nemalo podávať na veľkých zhromaždeniach. Khänpovia, ktorí udržujú vinaju, majstri vadžry, ktorí vedú vadžrajánové praxe, vedúci speváci (omdzeovia), majstri disciplíny, tí, čo sa starajú o rituálne nástroje, pokladníci, sluhovia a tak ďalej by sa mali chopiť úloh, za ktoré zodpovedajú bez akejkoľvek duplicity alebo pokrytectva. Ak niekto s povinnosťami ochorie a musí byť ospravedlnený zo služby, potom by sa mala za neho nájsť náhrada. Kedykoľvek ochorie člen sanghy je treba zabezpečiť potrebnú opateru a medicínsku podporu a keby dokonca člen sanghy zomrel, je treba správnym spôsobom urobiť pohrebné rituály a potrebné praxe na nazhromaždenie zásluh podľa dostupných zdrojov.
Nikdy nepremrhajte nič, čo je súčasťou obecného majetku sanghy, dokonca ani ihlu a niť. Zvláštnu starostlivosť venujte obetným materiálom, hudobným nástrojom, meditačným poduškám, kuchynskému náčiniu a tak ďalej, aby sa nič nepoškodilo ani nezlomilo. Čokoľvek sa stratí alebo pokazí, je treba to nahradiť. Mali by ste zaplatiť za akúkoľvek drobnú opravu škôd. Ľudia pracujúci v kláštore by mali udržiavať chrám, obytnú časť a celý areál v čistote a v poriadku, aby boli inšpiráciou pre seba a pre druhých. Majstri a asistenti rituálov by mali venovať pozornosť tomu, aby robili a zdobili tormy a tak ďalej v súlade s vhodnou tradíciou, robili obetiny najlepším možným spôsobom, používajúc len čisté a číre ingrediencie, a mali by umyť a upratať všetky nástroje, ktoré použili. Kuchári a tí, čo pracujú v kuchyni by ju mali udržiavať čistú a hygienickú a podávať jedlo v správny čas. Khänpovia, áčárjovia a tí, ktorí majú seniórne pozície a majú dobrú povesť v službe by sa nemali pokúšať vzbudzovať vďačnosť v druhých tým, že budú ukazovať na všetky dobré veci, čo urobili, alebo na ne dozerali. Mladší členovia sanghy by mali uznávať láskavosť tých, ktorí majú pozíciu autority a preukazovať im úctu. Okrem toho by ľudia mali v každej oblasti ignorovať tých, ktorí dávajú zlý príklad a nasledovať tých, ktorí sú dobrí.

Pravidlá pre každodenné úkony členov Sanghy
Miesto toho, aby ste sa pohodlne povaľovali v posteli, vstante akonáhle zaznie zvonec pred úsvitom a praktikujte ngöndro, recitujte aj ďalšie každodenné priania a vykonajte sadhanu vášho osobného jidamového božstva.
Po tom ako vyšlo slnko sa umyte, upracte izbu a potom choďte na prednášku, či na spoločnú prax. Keď skončí prednáška alebo spoločná prax, potichu sa vráťte do svojej izby bez toho, aby ste sa bezcielne potulovali, kdekoľvek vás napadne. Keď zaznie zvon pre večernú prax, mala by byť hlavná brána zavretá a každy by mal praktikovať vo svojej vlastne izbe, venovať priania ochrancom dharmy a študovať koľko je len možné. Potom na konci nočného sedenia praktikujte jógu snu a keď sa opäť prebudíte praktikujte jógu vstávania a vykonajte všetky horeuvedené praxe.

Významné zhromaždenia
V súlade s tradíciou vykonávajte vhodné praxe pri všetkých významných udalostiach, vrátane piatich zvláštných dní každý mesiac[3] a piatich hlavných výročí počas roka, vrátane festivalu zázrakov (Čhötrul düčhen), pätnásteho dňa štvrtého mesiaca (Saga Dawa düčhen), desiateho dňa mesiaca opice[4], štvrtého dňa šiesteho mesiaca (Čhökkor düčhen), dvadsiateho druhého dňa deviateho mesiaca (Lhabab düčhen) a festivalu dvanásteho mesiaca a robte aj akékoľvek zvláštne praxe drubčhen a drubčhö.
Okrem toho, kedykoľvek sponzoruje dennú prax mecenáš, mali by sa pred praxou stretnúť majster vadžry, vedúci spevák, majster disciplíny a správca financií a dohodnúť sa, čo bude potrebné. Toto je treba tiež dať vedieť čhöponovi, aby boli pripravene dary na oltári a to jednudochým alebo prepracovaným spôsobom podľa toho, čo je vhodné. Tiež by mali prediskutovať ako dlho by mal trvať denný program praxe v závislosti na dĺžke recitácie a tak ďalej.

Pravidlá pre vlastnú prax
Prvý krát sa trúbi na mušli, aby bolo dané na známosť, že začala prax. Pri druhom zatrúbení na mušľu by mali tí, ktorí sa chcú zúčastniť praxe pristúpiť k dveriam meditačnej haly a vyzuť si topánky. Mali by si úctivo prehodiť vrchnú časť (zen) rúcha cez predlaktie a rad za radom vstupovať dnu a potom, čo urobili poklony, by mali ostať stáť za svojími poduškami. S tretím zaznením mušle, akonáhle sa vadžračárja posadí, posadí sa aj celé zhromáždenie, udržujúc správny zasadací poriadok založený na seniorite v sľuboch a učenosti. Potom začne vedúci spevák recitáciu.
Ak praktikujú mnísi a ngagpovia oddelene vo svojich vlastných miestnostiach, nie je to relevantné, ale pri tých príležitostiach, keď mnísi a ngagpovia praktikujú spoločne, mali by mnísi a mníšky na znak úcty sedieť pred ngagpami. Vo svojich vlastných radoch by praktikujúci mali sedieť rovno s prekríženými nohami bez toho, aby sa nakláňali, mrvili, túlili sa k sebe, vtipkovali alebo vstávali a odchádzali pred koncom sedenia.
Ak príde niekto neskôr, kým ešte majster disciplíny zaznamenáva prítomnosť praktikujúcich, ale ešte pred začiatkom samotnej praxe, mal by na znak oľutovania urobiť v strednej uličke urobiť od desať do tridsať poklôn. Ktokoľvek, kto dorazí po začatí hlavnej časti praxe, by mal urobiť tridsať až päťdesiat poklôn. Tí, ktorí prídu ešte neskôr by mali urobiť od päťdesiat po sto poklôn, v závislosti na okolnostiach. Ngagpom by nemalo byť dovolené vodiť si do meditačnej haly deti.
Obecne, akákoľvek prax sa robí, či už je to prax sútrajány alebo mantrajány, je treba robiť ju správne a podľa textov, bez miešania elementov sútry a mantry.
Do meditačnej haly je možné priniesť len tradičné misky a biele prestieradla o rozmere jednej štvorcovej stopy, nie však nádoby a koše na jedlo rôznych druhov. Správny spôsob ako prijať čajh, thukpu a tak ďalej sa dá naučiť pozorovaním, ako to robia starší mnísi. Treba to robiť v správny čas, ani príliš skoro ani príliš neskoro.
Keď recitujete, vyhnite sa zlému vyslovovaniu slov alebo tomu, aby ste recitovali rýchlejšie či pomalšie než ostatní. Nepredvádzajte sa hlasnou recitáciou, ale recitujte vyrovnane a jemne, nie v príliš vysokom ani v príliš nízkom tóne. Obecne má pri "bubnových rituáloch" zvonček a vadžru len vadžračárja. Pri pokojných priaxiach alebo počas "zvoncových rituálov" by mal mať zvonec a vadžru každý, kto robí hlavnú prax.
Keď odchádzate zo zhromaždenia, robte tak potichu a usporiadane, bez skákania, behania alebo tlačenia, či strkania. Vychádzajte rad za radom, začínajúc posledným radom, a keď začína ďalšie sedenie vstupujte v správnom poradí začínajúc tými, ktorí sedia vpredu.
Akékoľvek motlidby vykonávané na základe oznamu od majstra disciplíny za živých či zosnulých, ktorí požiadali o útočisko, by nemali byť príliš krátke.
Pri praxiach ako je ňungnä a Tára, ktoré patria ku krija alebo čárja tantre, by ste nemali používať damaru z lebiek ani trubku zo stehennej kosti a ani bubon, ktorý obsahuje dháraní najvyššej triedy tajnej mantry.
Kedykoľvek praktikujete rituál mantrajány, mali by ste sa spoliehať na „štyri brány“, o ktorých sa hovorí v textoch tajnej mantry:

Brána recitácie pre autentickú vizualizáciu.
Brána tajnej mantry na privolanie mysle múdrosti.
Brána samádhi na jednobodové sústredenie.
Brána rituálnych mudier na vyjadrenie symbolického významu.

Kým sedíte na zhromaždení, je dôležité, aby ste sedeli rovno, aby boli energetické kanáliky tela vystreté a energia plynula správne. Toto vytvára vhodné podmienky pre autentickú vizualizáciu. Vyrovnaná recitácia slov textu, ani príliš rýchla, ani príliš pomalá, a použitie melódií, ktoré odovzdali veľkí vidjadhárovia vytvára zvlášte podmienky, ktoré posilňujú jasnosť vizualizácie a slúžia na zavŕšenie kvalít meditačného sústredenia.
Vykonávanie recitácie mantry v správnych úsekoch praxe, v súlade s textom, slúži na privolanie mysle múdrosti božstva. Keď recitujete a držíte málu v ľavej ruke na úrovni srdca, zatiaľ čo počítate, dáva to jasnosť vizualizácii rotujúcej mantry. Kedykoľvek robíte počas venovania, chvály a tak ďalej mudry, je to aspekt rituálneho pohybu so symbolickým významom.
Keď rituály mantry doprevádza hudba, nie je to na to, aby boli atraktívnejšie alebo pôsobivejšie. Veľký majster Guru Rinpočhe povedal:

Použite hudby v tajnej mantre rýchlo privolá požehnanie.

Ak udržujete štýly recitácie a hrania hudby, ktoré pochádzajú od vidjadhárov minulosti správnym spôsobom, prinesú požehnanie. Ak nie, púhy hluk, ktorý vytvárate recitovaním textov podľa všemožných melódií a hraním všakovakých hudobných nástrojov bez nasledovania autentickej tradície, je to, čo je známe ako „odklon od tajnej mantry k okultizmu“ a teda niečo, čomu sa treba vyhnúť.
Keď používate vadžru a zvonček, mali by ste vadžru držať v pravej ruke, na úrovni srdca. Zvonček treba držať v ľavej ruke, nie vyššie než je podpazušie a na jednej úrovni s ľavým prsom. Keď zvoníte na zvončeku, robte tak jemne, palcom a prsteníkom, nie celou rukou. Keď robíte mudry vaše ruky by mali byť na úrovni srdca, dávajte pozor, aby ste zvončekom zvučali čo najmenej. Keď vadžru a zvonček odložíte, tvár Vairóčanu na rúčke by mala smerovať k vadžre. Na damaru je treba hrať pomaly a jemne a v správny čas, spoločne s činelami rolmo. Keď sa damaru používa spoločne so spievaním textu, hrá sa na ňom bez zvončeka. Keď hráte na činelách rolmo, oprite si ľavé rameno o telo a pravú ruku zdvihnite len mierne, nie viac ako šírku štyroch prstov. Činely by ste nemali klásť jednu na druhú, ale mali by sa trošku presahovať, aby vznikal kosákovitý tvar. Na činelách silňen sa hrá rovnakým spôsobom, akurát ich držte v zvislej polohe. Keď hráte na bubne, rúčku palice treba držať pri srdci a na bubon treba udierať jemne a nie do stredu alebo na kraj. Ako sa hovorí:

Nevírte oceán v hĺbke,
nebijte snežného leva po lícach.

Tiež sa hovorí, že zvuk spevu by nemal prehlušiť zvuk bubna a ani zvuk bubna by nemal prehlušiť zvuk spevu, čo znamená že na bubon treba udierať jemne a vyrovnane. Na trúbku zo stehennej kosti sa hrá pri príležitosti „rozprášenia“, „belsku“ alebo „úžasného hnevu“[5] spoločne s činelami rolmo.
Počet zatrúbení sa dá naučiť pozorovaním a z inštrukcii. Na dlhé trúby (dungčhen) a flauty (gjaling) sa hrá spoločne s činelami rolmo, podľa inštrukcií. Okrem prípadu, keď sa na nich hrá pre priazeň po praxi, mali by stíchnuť tesne pred činelami rolmo. To isté platí aj pre mušľu, ale na tej sa hrá len pri príležitosti „rozprášenia“ a „vyhnania“[6].
Obecne by sa mali vadžračárja a vedúci spevák dohodnúť na dĺžke praxe a na detailoch recitovania a hudby ešte pred samotnou praxou.
Hlavnú časť praxe je treba vykonávať v strednom tempe, ani príliš pomaly, ani príliš rýchlo. Majster rituálov (čöpön) by mal vykonávať svoje povinnosti svedomite, bez chýb, robiac všetko podľa inštrukcií v textoch a v správny čas. Čaj a thukpa by sa mali podávať, keď dá znamenie majster disciplíny. Slúžiaci by mali podávať čaj podľa poradia radov bez toho, aby sa im čaj vylieval a padali im veci na zem a potom by mali všetko upratať. Je dôležite, aby ste všetko praktikovali správne a obozretne, v súlade s tradíciou odovzdanou veľkými majstrami minulosti a bez toho, aby ste podvádzali alebo robili veci ľahostajne a a podľa svojej ľubovôle.
Takto musí celé zhromaždenie pozostávajúce z vedúceho speváka, majstra disciplíny, starších mníchov, kuchárov, nosičov čaju, slúžiacich, upratovačov a tak ďalej, všetci pod dozorom vadžračárju ¨navzájom spolupracovať, a to s tým, že každý bude vykonávať svoju prácu poctivo, tak ako je to vyložené v týchto pravidlách a nemali by ponechať všetko len na jednoho, či dvoch ľudí. Akákoľvek dlhá prax, ako je drubčhen, sa má konať po dobu niekoľkých dní, keď si účastníci posadajú na svoje miesta, mal by majster disciplíny urobiť na konci haly poklony a prečítať tohto sprievodcu nahlas a bez chyby, aby povzbudil ludí praktikovať správne a udržovať tradície minulosti.

Všetok úžitok a šťastie pochádza z učení buddhov,
ktoré zas závisia na komunite, ktorá ich podporuje,
nech teda sangha učí a praktikuje sútru a mantru,
nech sa celý svet stane dokonale krásnym miestom!

Toto napísal na žiadosť vlastných študentov Džigdral Ješe Dordže, žiak Buddhu Padmasambhavu, ktorý študoval filozofiu, vykladá ju a je buddhistickým laikom a vidjadharom. Nech sa toto stane príčinou rozkvetu a šírenia štúdia a praxe drahocenných náuk Školy starého prekladu!

Do anglického jazyka preložil Adam Pearcy. Veľké poďakovanie Khänpovi Dordžemu za mnoho detailných vysvetlení. Do slovenskeho jazyka z angličtiny preložil Kunzang.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Poznámky:

1.Abhidharmakóša
2.Doslova "lebečná miska" alebo kapala
3. 8., 10., 15., 25. a 30 deň každého tibetského mesiaca
4. Gjurme Dordže a Matthew Kapstein v Nyingma School of Tibetan Buddhism, vol. 2, p. 99, n. 1393 píšu: "...podľa nového kalendárneho systému Phukpa v tradícii Mindroling, mesiac opice piaty a stašie systémy Curphu a Phagpa ho počítajú ako siedmy.
5. Význam týchto termínov je v kontexte nejasný
6. Opäť je tu význam nejasný.