piatok 16. apríla 2010

Rozhovor s Džigme Rinpočhem

Džigme Tromge Rinpočhe je tulku Cchewang Norbua, syna prvého Čokgjur Lingpu. V predchádzajúcom živote bol Džigme Rinpočhe aj Judra Ňingpom, jedným z 25 blízkych žiakov Guru Padmasambhavu. Narodil sa v roku 1964, v Ázii prijal tradičné buddhistické vzdelanie a potom dokončil trojročné ústranie v Spojených štátoch. Džigme Rinpočhe prijal zmocnenia a učenia od mnohých majstrov, vrátane svojho otca, Jeho Eminencie Čagdü Rinpočheho. Rozprával sa s Lámom Trinlä po skončení drubčenu "Esencia Siddhi" v Rigdzin Lingu túto jeseň.

LT: Mohli by ste nám niečo povedať o majstroch, ktorí sú vašimi učiteľmi a taktiež o tom, čo ste sa od nich naučili?

Džigme Rinpočhe: Keď som mal asi tak šesť rokov, začal som spolu s mníchmi a tulkuami študovať v kláštore Čokling. Mali sme jedného učiteľa, ale viedol nás aj syn Čokgjur Lingpu, Tulku Urgjän Tobgjal Rinpočhe. Bol dosť hnevlivý a v tom čase som nemal v láske disciplínu, ale ku koncu môjho pobytu som to skutočne ocenil, pretože za krátky čas som sa naučil čítať, písať a naučil som sa aj rituálne umenie. Keď som mal deväť rokov, dostal som svoje prvé formálne učenie od môjho otca, Čagdü Rinpočheho, o ngöndre Ňingthik a cykle phowy Rigdzin Longsal Ňingpo.

Neskôr som študoval s Khecün Zangpo Rinpočhem, veľkým učencom a praktikujúcim z línie Ňingma, ktorý práve otvoril šedru v Indii. Boli sme prvými študentmi. Žil som s ním štyri roky a dostal som od neho učenia z textu „Slova môjho učiteľa“ od Pathrul Rinpočheho. Rinpočhe učil aj iné, učenejšie texty, ale z hľadiska praxe boli tieto učenia tými najdôležitejšími, ktoré mi odovzdal. Mal som k nemu hlbokú úctu. Jeho prítomnosť veľmi pôsobivá a ako tínedžeri sme, kedykoľvek sme ho videli prichádzať, utekali preč. Napriek tomu som ho nikdy nevidel nahnevaného – je veľmi láskavý, dobrotivý a milý. Zmýšľam o ňom ako o jednom z mojich hlavných učiteľov.

V priebehu rokov som prijal mnoho učení a zmocnení od Jeho Svätosti Düdžom Rinpočheho a Jeho Svätosti Khjence Rinpočheho, Jeho Svätosti Džigme Phüncok Rinpočheho, Jeho Eminencie Orgjän Rinpočheho, Jeho Eminencie Čagdü Rinpočheho, Ňoshul Khen Rinpočheho, Do Drubčhen Rinpočheho a Trulšik Rinpočheho. Boli aj ďalšie dôležité spojenia, ktoré som vytvoril.

Od Ňošul Khän Rinpočheho som neprijal až tak veľa, učení, ale od môjho útleho veku, kedykoľvek sme sa stretli, mi niečo odovzdal. Nevedel som, ako to pomenovať, ale neskôr, keď som mal za sebou nejakú tu prax v ústraní, tak som to vnímal ako určitý posun v mojej meditácii. V Indii som ho zvykol navštevovať každý deň a cítil som z neho veľkú pohodu. Neskôr, počas ústrania vo Williams, som od neho prijal učenia dzogčhenu z línie Khenpa Ngagu. Považujem ho za jedného z mojich učiteľov, pretože kedykoľvek sme sa stretli, moja prax, ktorú moc nerobím, o kúsok pokročila.

Keď som bol úplne mladý, prijal som mnoho učení, zmocnení a lungov od Jeho Svätosti Khjence Rinpočheho, ale kvôli mladíckemu rozptýleniu som s ním poriadne neštudoval. Keď som robil trojročné ústranie pod vedením Čagdü Rinpočheho, cítil som sa veľmi previnile, pretože som si uvedomil, akú vzácnu príležitosť som zahodil. Kedykoľvek som si počas ústrania spomenul na Jeho Svätosť, sa moja úprimná túžba byť v jeho prítomnosti ešte posilnila , pretože som vedel, akú príležitosť som prepásol. Takže som s jednobodovu koncentráciou robil priania ku Khjence Rinpočhemu a začal som od neho dostávať učenia v snoch.

V týchto snoch bol vždy v tom samom veľkom chráme, podobnom palácu, a vždy bol na druhom poschodí. Vždy tam bolo aj zopár lámov, ktorých som dokázal rozpoznať. Ale v deň jeho smrti, v septembri 1991, položil každému z nás otázky o dzogčhene a každý sme odpovedali na základe vlastného poznania. Potom nám dal stručné inštrukcie a spýtal sa: „Ste si istí, že ste to pochopili?“ Všetci sme prikývli. Potom nám povedal, že ak budeme mať v budúcnosti pochybnosti o praxi dzogčhenu, mali by sme si prečítať určitý text od Longčhen Rabdžama a ten nám pomôže vyriešiť naše pochybnosti. V tu chvíľu, keď to povedal, tak som si uvedomil, že zomiera. V sne som začal plakať a keď som sa zobudil o štvrtej ráno, tak som stále plakal – všade boli slzy. Zavolal som Rigdzing Ling, aby som sa dozvedel, či niekto niečo počul. Najprv nitko nič nevedel, ale neskôr, jedného dňa niekto zavolal späť so správou, že Jeho Svätosť zomrela.

Cítl som sa veľmi osamele. Zavolal som môjmu otcovi, ktorý bol na púti v Číne. Bol som veľmi rozrušený a hovoril som mu: „Myslím, že chcem odísť. V podstate o trojročné ústranie nedbám. Chcem len ísť vzdať úctu a praktikovať.“ Ako odpoveď mi Rinpočhe dal stručné učenie na gurujógu. Pár slovami vzbudil vo mne pocit slobody odísť, ale zároveň ma priviedol k poznaniu, že odísť alebo ostať na retreate je úplne to samé. Týmito pár slovami úplne preťal moju pripútanosť byť v Nepále, takže som ústranie neopustil.

Ale niekedy, keď som praktikoval gurujógu, stále som na to myslel. Potom jedného dňa som naozaj začal myslieť na to, že život nie je až tak cenný. Takže som urobil priania ku Khjence Rinpočhemu a išiel spať. V sne som ho uvidel v tom samom paláci, ale tentoraz na veľmi vysokom tróne ako dával zmocnenia. Prišiel som trochu neskoro, takže som si sadol k dverám. Keď skončil a keď som prišiel hore, aby som dostal jeho požehnanie, povedal som: „Prosím, vezmi ma so sebou“. Potom ma ťahal za hlavu, alebo bolo to veľmi čudné, pretože ma to ťahalo celou cestou k jeho trónu a do jeho lona, ale nejakým spôsobom sa moje nohy stále dotýkali zeme. Potom ma požiadal o nejaké nožnice, a keď sa objavili v mojej ruke, tak som mu ich podal. Vzal veľký chumáč mojich vlasov a povedal: „Ó šťastný synu, nenastal ešte čas, ale je dobré, že zmýšlaš takýmto spôsobom“. A odstrihol kúsok z mojich vlasov. Potom vzal moju hlavu do svojich veľkých rúk. Keď som sa zobudil, stále som mohol cítiť teplo a mäkkosť týcho rúk. Nekôr, keď som si sadol do mojej praxe, mohol som skutočne cítiť zmenu v mojej meditácii.

Ďalším prevratným zlomom v mojej praxi bolo spojenie s Tromge Tulku Arik Rinpočhem, aj keď som ho kvôli nedostatku zásluh nikdy nestretol. Keď sme Čhagdud Rinpočhe, Khadro a ja odisšli v roku 1987 do Tibetu, cestovali sme k pustovni Tulku Arik Rinpočheho, ktorá bola na malom kopci neďaleko kláštora Tromge. Prešli sme okolo hory, a keď som zbadal tento kopec, bol som úplne iným človekom. Naozaj sa mi niečo stalo. Kvality osvietených bytostí a bódhisattvov sú tak obrovské, že ich prítomnosť môže zmeniť celé okolie. Predtým som mal veľmi málo súcitu, ale v tej chvíli som mal aspoň pocit súcitu. Prišiel veľmi prirodzenie a okamžite som vedel, že chcem prestať jesť mäso a vzdať sa svetských vecí. Skutočná dharma povstala len z púheho vzhliadnutia hory, kde žil Tulku Arik.

Aby sme s ním vytvorili spojenie, tak Tulku Arik odovzdal Čagdü Khadro a mne požehnanie dlhého života skrz svoje okno v retreatovej chatke. Zároveň sa rozpustili moje obyčajné myšlienky a prirodzenie som spočinul v rigpe – v bdelosti.

Keď som stretol Jeho Svätosť Džigme Phüncok, cítil som s ním veľmi silné spojenie. Neprijal som od neho až tak mnoho učení, ale mal som zaujímavú skúsenosť, keď som ho prvykrát videl na letisku. Predtým než som ho mohol čo i len pozdraviť alebo prijať jeho požehnanie, urobil svojimi ukazovákmi gesto, ktoré v Tibete symbolizuje priateľstvo. Medzi nami rozhodne existovalo spojenie. Keď som uvidel toto gesto, moja prax sa príjemným spôsobom zmenila, a odvtedy si ma Jeho Svätosť vzala pod svoju ochranu. Hocikedy keď robím prax Mandžušrího, tak vidím jeho, obzvlášť keď odovzávam zmocnenie na pokojného Mandžušrího, ktoré ma požiadal udeľovať. Niekedy keď ponúkam toto zmocnenie, tak cítim, že keby som sa mohol dotknúť svojho srdca, bolo by v tvare Jeho Svätosti. Mám veľmi malé vedomosti a slabú prax, ale to málo, čo mám, tak to pochádza z jeho láskavosti. Považujem ho za jedného z mojich hlavných učiteľov, pretože dokonca aj to prvé gesto pomohlo odstrániť zmätok v mojej praxi.

Keď som po prvykrát začal ústranie, tak som mal mnoho rôznych skúseností, ktoré teraz považujem za prekážky. Volal som Rinpočhemu, aby som mu o nich povedal a sprvoti bol so mnou trpezlivý, ale zdá sa, že čím viac som mu toho povedal, tým viac som toho zažíval. Nakoniec, po pár mesiach, začal byť Rinpočhe podráždený, takže som mu prestal volať. Javy sa začali rozpúšťať, čo ma sklamalo. Možno som sa snažil potešiť Rinpočheho, tak aby ma chválil. Ale keď začal byť nahnevaný, tak som prestal dúfať, že ma pochváli. V životopisoch veľkých majstrov sa môžeme dočítať o tom, ako praktikovali a vztiahnuť to k ich vlastným učiteľom, ale je ťažké nasledovať ich príklad, pretože naše vlastné návyky sú tak silné. Po troch alebo štyroch mesiacoch som si uvedomil, ako Rinpočhe v jednom momente preťal mesiace zbytočných myšlienok.

Ako som hovoril, keď som bol na ústraní, často som sníval o Jeho Svätosti Khjence Rinpočhem. Ak počas dňa môj pohľad kolísal alebo moje rozpoznanie nebolo také stabilné, tak potom v mojich snoch, keď mi dával požehnanie, sa buď odvrátil alebo sa ma dotkol len jedným prstom. Bolo to veľmi mocné, keď mi do hlavy strčil prstom. Prirodzene ma to napravilo.

LT: Raz ste spomínali, aké je dôležité pre žiakov Čhagdud Rinpočheho začať s praxami, ktoré sú jeho vlastnou termou.

Džigme Rinpočhe: Rinpočhe ich nikdy nevolal terma; preferoval názov čisté vízie. Ale iní lámovia predpovedali, že objaví termu a myslím si, že to to aj je. Myslím, že keď máme texty, mali by sme požiadať o učenia a zmocnenia a začať praktikovať. Dúfal som, že vezmem tieto učenia do gompy Čhagdü, Tromge a Tänphel v Tibete, tak aby ich tam mohli ustanoviť. Ale keď som sa na to spýtal Rinpočheho, povedal, že ešte neprišiel čas, aby sa mohli otvorene praktikovať.

Nerobí okolo toho veľký rozruch, pretože je veľmi skromný a má úctu k iným termám, ktoré boli objavené pred ním. Myslím si, že je našou zodpovednosťou požiadať o tieto učenia a zmocnenia a snažiť sa udržiavať tieto praxe; inak sa môžu stratiť. Hoci mnoho veľkých tertonov objavilo termy, a hoci sú k týmto praxiam aj texty, v niektorých prípadoch neexistuje línia, pretože ich nik nepraktikoval. Vševediaci Padmasambhava a Ješe Cchogjal ukryli určité učenia, aby mohli byť v určitom čase objavené; som si istý, že poklady Rinpočheho sú prostriedkami pre túto generáciu – inak by ich neobjavil.

LT: Aký je rozdiel medzi čistou víziou a termou?

Džigme Rinpočhe: Terma predstavuje učenia, ktoré odovzdali veľkí majstri v minulosti ako napr. Guru Padmasambhava. Potom boli rôznymi spôsobmi ukryté, ako napr. terma zeme a terma mysle, aby boli s požehnaním Guru Padmasabhavu objavené veľkými majstrami v dobe úpadku, a tak prinášali úžitok bytostiam.

Čistá vízia závisí a je zároveň vyjadrením majstrovej realizácie. Tí s menšou realizáciou možno majú meditačnú skúsenosť a niečo zapíšu, ale čistá vízia môže byť stále znečistená ich vlastnými očakávaniami alebo zmiešaná s ich vlastnými skúsenosťami. Ale meditácia tak veľkých majtrov, ako sú Čhagdü Rinpočhe a Jeho Svätosť Khjence Rinpočhe, je neochvejná. Ich pohľad je pevný a nemenný, takže ich vízie sú autentické.

Môžno to vyznieva ako keby som chválil svojich príbuzných, ale v rodine Tromge mala každá generácia Tára siddhu. Khen Rinpočhe, Khenpo Ačung a mnoho iných lámov okolo Tromtar v Tibete verili, že môj otec je Tara siddhom tejto generácie. Je to úplne zrejmé, pretože má mnoho vízii a teriem týkajúcich sa Táry, vrátane jednej veľmi podrobnej sadhány Zelenej Táry. Taktiež Jeho Svätosť Khjence Rinpočhe mi zvykol hovoriť, že môj otec je siddha, ktorý sa stal majstrom Vadžrakiláje. V podstate, ak ste majstrom pohľadu, tak potom všetko ostatné príde, ale zároveň majú jednotlivci spojenia s určitými praxami.

LT: Mohli by ste nám povedať o vašom pokračujúcom dharma projekte v Ázii?

Džigme Rinpočhe: V súčasnosti mám dva projekty vo východnom Tibete a jeden ďalší, ktorý začne toto leto. V gompe Čagdü, ktorá je najstarším kláštorom v kraji Ňarong a je sídlom Jeho Eminencie Čhagdud Rinpočheho, je projekt šedry už z takmer dvoch tretín hotový. Mojím zámerom je pomáhať a rozširovať aktivity Rinpočheho sprístupnením školy ako mníchom tak aj laikom.

Druhý projekt predstavuje stavba drubdry (retreatového zariadenia) v kláštore Tromge, v mojom rodnom kláštore. Cítím, že je dôležité zabezpečiť prostredie, kde môže mnoho študentov profitovať z toho, že robia tradičné ústrania pod vedením veľkých majstrov ako je Tromge Khačö Wangpo, pravnuk Tertöna Sogjala, a Tromge Trungpa Rinpočheho.

Tretí projekt – dalšia drubdra – začne toto leto v kláštore Ňugšul v údoli Tromtar, ktoré je sídlom Khänpa Lungtoka a Khänpa Ngagu. Opátom kláštora je Khänpo Ngakčung, inkarnácia Khänpa Ngagu, ktorý bol emanáciou Vimalamitru. Už je tam šedra, ale drubdra pomôže zaistiť to, že línia týchto dvoch veľkých khänpov môže pokračovať.

Som rovnakou mierou angažovaný vo všetkých mojich projektoch, ale najväčšou výzvou je postavenie toho, čo bude najväčšou sochou Guru Rinpočheho, aká kedy bola postavená, ktorá bude v údolí Pharping, len niekoľko sto krokov od jaskyne Janglešö. Staviam túto sochu, aby som pomohol naplniť proroctvo veľkých majstrov minulosti, ktorí predpovedali, že postavenie takejto sochy prinesie svetu mier. Pozemok je už kúpený a teraz zháňame prostriedky na projekt, ktorý bude zahrňovať aj chrám. Dúfam, že s výstavbou začneme v roku 2002.

LT: Ste vo veľmi zaujímavej pozícii, pretože ste prešli výcvikom v Ázii, zatiaľ čo žijete na západe. Cestujete tam a späť. Máte nejakú radu pre západných praktijúcich dharmy o tom, ako udržiavať dharmu čistú?

Džigme Rinpočhe: Je veľmi dôležité udržiavať dharmu čistú. „Čistý“ znamená neovplyvnený tromi jedmi. Udržiavanie čistej dharmy úplne závisí na tom, aká čistá je naša motivácia. Preto je dôležité kontemplovať a snažiť sa porozumieť utrpeniu samsáry. Čím viac rozumieme utrpeniu samsáry, tým viac sme schopní nechať našu čistú motiváciu a dharmu narastať. Dôvera a oddanosť k Buddhovi, dharme a sanghe sú základom. Bez nich nebudeme schopní prijať osvietené požehnanie, ktoré je potrebné pre objavenie našej vlastnej buddhovskej prirodzenosti. Keď rozpoznáte kvality Buddhy, dharmy a sanghy, potom vaša dôvera a oddanosť prirodzene porastú.

Jednej veci sa treba vyhnúť, ku ktorej môže dôjsť na západe i východe, a to, keď určití žiaci, ktorí chcú byť blízko lámu alebo mať lámu len pre seba, odstrkujú ostatných, aby „chránili“ lámu. To môže narušiť ich prax a priviesť ľudí k zmýšľaniu, že to je správny spôsob ako praktikovať vadžrajánu alebo ako preukazovať oddanosť učiteľovi. Ale to len poukazuje na ich chabú prax a na zlé pochopenie gurujógy. Takže je dôležité toto rozpoznať, ak sa to objaví v našej praci a rozpustiť to.

Bol som v mnohých centrách a som veľmi šťastný, keď vidím aká harmonická je naša Čagdü Gonpa sangha pod láskavým a súcitným vedením Rinpočheho. Vidím, že mnoho starších žiakov Rinpočheho je spokojných so svojou praxou. Nesnažia sa ukázať, koľko toho vedia. Na mojich cestách často vidím ľudí, ktorí učia, napriek tomu, že nepraktikujú, nemajú pochopenie alebo požehnanie ich vlastného učiteľa a to je veľmi desivé. Celý svet vie, že Rinpočhe je jedným zo žijúcich dzogčhen majstrov. Niektorí Rinpočheovi starší žiaci majú pochopenie jeho učení, majú poznanie a praktikujú. Som veľmi šťastný a dúfam, že to bude pokračovať, pretože nakoniec všetci žiaci budú pomáhať k tomu, aby držali líniu. Teraz máme nejakých majstrov z Ázie, ale nakoniec našu líniu musia prevziať aj praktikujúci na západe.

(preložené z http://www.atiling.org/teachings.html#Interview, preložila Martina Stopková)

1 komentár:

☀☀西雅圖陳彤☀☀ povedal(a)...

Greetings from USA! Your blog is really cool.
Are you living in Czech Republic?
You are welcomed to visit me at:
http://blog.sina.com.cn/usstamps
Thanks!