Život Gampopu

Geshe Ngawang Dhargye
ústny preklad Lobsang Gyeltsen, Dharamsala, India, 1979


Ozdobný klenot oslobodenia sa nazýva spojenie prúdov tradícií Kadam a mahámudry. Jeho autor, Gampopa (1079 – 1153), mal veľa Kadam majstrov, ktorí ho učili praxe a náhľady ich línie. Potom ako Gampopa prijal učenia a tradície mahamudry od svojho gurua Milaräpu (1040 – 1123), spojil dva prúdy učení do jedného.
Aby sme si vážili a študovali toto dielo, musíme niečo vedieť o Gampopovi, jeho autorovi. Bez histórie autorovho života nebudú mať náuky taký zmyseľ. Musíme sa zoznámiť s Gampopom a spoznať ho ako človeka, ktorý žil obyčajný život, a ktorý skrz svoju prax dosiahol vlastné meditačné skúsenosti. Tieto učenia sú výsledkom jeho skúseností a praxe Dharmy.

Proroctvá
Predtým než Milaräpa prijal rôznych žiakov, zjavila sa mu vo vízii Vadžrajogíni a predpovedala mu, že v blízkej budúcnosti prijme žiaka pdobného slnku, žiaka podobného mesiacu a ďalších žiakov, ktorí budú ako hviezdy na oblohe. Ukázalo sa, že žiak podobný slnku je Gampopa, ktorý je tiež známy ako Veľký Doktor z Dagpo. Stal sa jedným z hlavných Milaräpových žiakov, spolu s Räčhungpom (1084 – 1161) a mnohými ďalšími.
Gampopa nebol obyčajným človekom. Jeho prítomnosť v tomto čase a na tomto mieste bola predpovedaná v mnohých sútrach, zvlášť v Sútre Bieleho Lotosu, v ktorej je jasná predpoveď jeho príchodu (uvedená) nasledovne:
Jedného dňa, v čase Buddhu Šákjamuniho, sa Buddha obrátil k svojmu žiakovi Ánandovi a povedal, „Ánanda, po mojom vstupe do parinirvány, bude v severnom smere tejto pologule plne vysvätený mních, známy ako Bhikšu-Doktor.“ Gampopa bol bhikšu, učený doktor, ktorý mal prirodzený talent pre medicínu. „On bude niekým, kto prešiel množstvom predošlých životov, ktoré úplne venoval Dharme a kto mal moho duchovných učiteľov.

Rodinný život
Gampopa sa narodil v malej dedinke v Tibete, v južnom kraji Dagpo, blízko nepálskej hranice. Jeho otec bol veľmi známym doktorom v tejto dedine. Jeho rodičia mali dvoch synov a Gampopa bol ten starší. Ako dieťa bol Gampopa veľmi múdry. Učil sa otcovu profesiu a tiež sa stal veľkým doktorom. Keď mal asi pätnásť rokov, študoval veľa Ňingma textov a tak mal obrovské vedomosti tradície Ňingma. Študoval veľa duchovných náuk a keď dosiahol vek dvadsaťdva rokov oženil sa s Čhogme, dcérou z veľmi bohatej rodiny zo susednej dediny. Neskôr sa im narodil syn a dcéra. Po niekoľkých rokoch syn náhle zomrel. Gampopa zobral synovo telo na cintorín a urobil všetko podľa vtedajších zvykov. Keď sa vrátil z pohrebu domov, našiel aj dcéru mŕtvu. Zanedlho po smrti dcéry jeho manželka ochorela. Gampopa, keďže bol doktor, jej dal veľa rôznych liekov, radil sa s inými doktormi a skúšal rôzne rituály za jej uzdravenie, ale žiaden nebol úspešný. Keď jej bolo stále horšie a horšie, stratili nádej. Nakoniec si Gampopa sadol k jej posteli a čítal jej sútru, aby ju pripravil na smrť. Ale ona nezomrela.
Gampopa sa čudoval prečo nemohla zomrieť. Čo jej bránilo zomrieť? Čo to bolo, prečo nemohla opustiť tento život, život bez nádeje, iba s bolesťou a utrpením? Cítiac veľký súcit k svojej žene, ktorá tam ležala taká chorá, Gampopa sa jej nežne opýtal, „Urobil som všetko, aby som ťa vyliečil. Skúšal som veľa doktorov, liekov a všetky druhy modlitieb a rituálov pre tvoje uzdravenie, ale nič nepomohlo. Neboli úspešné kvôli tvojim predchádzajúcim činom. Karmické sily a priania z našich predošlých životov nás spojili. Ale teraz, hoci k tebe cítim veľkú náklonnosť a lásku, musím sa ťa opýtať, čo ťa tu vlastne drží? Bohatstvo, ktoré máme v dome, rôzne veci, ktoré sme spoločne nadobudli, ak ťa toto drží alebo ak si veľmi pripútaná k niektorej veci, dám ich všetky preč. Predám ich, alebo ich dám kláštoru ako dar, alebo ich darujem chudobným. Zbavím sa hocičoho čo by ťa mohlo pútať od smrti. Čokoľvek si praješ, urobím to.“
Čhogme odpovedala, „Nie som pripútaná k bohatstvu, ani k ničomu v dome. Toto nie je to, čo ma tu drží. Mám veľkú starosť o tvoju budúcnosť a preto nemôžem zomrieť. Po mojej smrti bude pre teba ľahké znovu sa oženiť a mať veľa dcér a synov, viac než sme my mali spolu. Avšak viem, že takýto život nemá pre teba veľký význam. To je dôvod prečo mám o teba také veľké starosti. Ak mi sľúbiš, že namiesto vedenia takéhoto života sa staneš oddaným praktikujúcim Dharmy – čo je najefektívnejšia a najúčinnejšia cesta k dosiahnutiu vlastného šťastia aj šťastia pre všetky cítiace bytosti, potom budem môcť pokojne opustiť tento život. Inak budem takto zotrvávať ešte dlhý čas.“
„Ak je toto príčinou,“ povedal Gampopa, „potom ti dávam čestné slovo, že budem oddaným praktikujúcim Dharmy a vzdám sa takého spôsobu života.“
Chogme odpovedala, „Hoci ti verím, ale aby som bola úplne šťastná a uistená o tvojom záväzku, prosím priveď svedka.“
Gampopa poprosil svojho strýka, aby bol svedkom jeho sľubu. Stojac pred svojou milovanou ženou, so svojím strýkom ako svedkom, Gampopa dal sľub, že zasvätí svoj život Dharme. Toto urobilo Čhogme veľmi šťastnou a povedala, „Aj po mojej smrti budem na teba dozerať.“ Keď to povedala, držiac ho za ruku, so slzami zomrela.
Pripravil pre ňu veľký pohreb. Z popola, kostí a hliny urobil veľa pamätných tabuliek s podobami osvietených bytostí. Stúpa, ktorú postavil na jej počesť, „Stúpa Čhogme“ stojí v tibete dodnes.
Teraz, keď Gampopa zostal sám, rozdelil všetko svoje bohatstvo na dve rovnaké časti. Jednu časť predal a peniaze dal ako obetu Trom Klenotom a ako almužnu pre chudobných. Druhú časť si nechal pre svoj život a duchovnú prax.
Jedného dňa strýko, ktorý bol svedkom, keď Gampopa dal sľub Čhogme, navštívil Gampopu očakávajúc, že bude v hlbokom smútku za svojou milovanou ženou. Prišiel mu dať radu a povedať mu, aby sa netrápil a aby ho utešil vysvetlením situácie zákonom karmy.
Gampopa mu povedal, že sa vôbec netrápil. Naopak bol celkom šťastný, že zomrela. Strýko sa veľmi nahneval, keď to počul, zobral hrsť prachu a hodil ho Gampopovi do tváre. „Čo si myslíš?“ kričal. Nemohol si nájsť lepšiu manželku!“
Prekvapený jeho výbuchom sa Gampopa opýtal strýka, „Aký si to svedok? Nebol si tam, keď som sa zaviazal nasledovať prax Dharmy? Nepočúval si?“ Na toto sa strýko veľmi, veľmi zahanbil a povedal, „To je naozaj pravda. Hoci som už starý, nikdy som nepamätal na prax Dharmy, zatiaľ čo ty taký mladý máš odvahu nasledovať duchovnú cestu. Bol by som veľmi šťastný, ak by som ti mohol nejako pomôcť.“

Ako sa stal mníchom a študoval s Kadam majstrami
Jedného dňa si Gampopa zbalil jedlo a oblečenie, a rozhodol sa odísť do odlúčenia. Bez toho, aby niečo povedal svojim príbuzným alebo priateľom, opustil svoj domov a odišiel do oblasti Phänpo, aby našiel svojho gurua.
Zanedlho stretol Šawa-lingpu, súcitného učiteľa z tradície Kadam a požiadal ho, aby mohol dať sľuby a stať sa mníchom. Prijal mníšske meno Sönam-rinčhen. Ako mních intenzívne praktikoval s niekoľkými Gešemi Kadampy, meditoval a študoval s týmito veľkými majstrami. Často strávil dni bez jedla alebo kvapky vody, pohrúžený v blaženom mentálnom a telesnom pocite dokonalej koncentrácie mysle. Gampopa dosiahol taký stupeň uskutočnenia koncentrácie samádhi, že bol schopný sedieť sedem dní úplne pohrúžený v meditácii.
Tak Gampopa rozvinul veľký vhľad a dôveru v prax Dharmy už predtým, než sa vydal nájsť svojho gurua Milaräpu. Kompletne zvládol Kadam náuky a mal zvláštne sny, také že bol bodhisattvom na desiatom stupni. Často sa mu snívalo, že modrý jogín s vychádzkovou palicou položil svoju pravú ruku na jeho hlavu a opľul ho. Myslel, že tento čudný sen mu ukazoval, že to bol škodiaci duch, ktorý sa pokúšal rušiť a prekážať jeho praxi Dharmy a tak urobil intenzívny retreat na Ačálu (tib. Mijowa – doslova Nepohnuteľný). Ačála je divoko vyzerajúca postava a medituje sa na ňu špeciálne v tradícii Kadam na odstránenie všetkých prekážok v praxi. Avšak po jeho ústraní sa mu tento sen sníval ešte častejšie, silnejšie a jasnejšie než predtým. Sotva však vedel, že tento sen bol znamením, že by sa mohol čoskoro stretnúť so svojim budúcim učiteľom, veľkým jogínom Milaräpom.

Stretnutie s Milaräpom
Prvý krát počul Gampopa meno Milaräpu, keď obchádzal stúpu a začul rozhovor troch žobrákov. Jeden sa neustále sťažoval na hlad v krajine a ako dlhý čas nejedol. Ďalší odpovedal, že by sa mali hanbiť a nehovoriť celý čas len o jedle, aby to nepočul tento bhikšu obchádzajúci stúpu, čo by bolo trápne. „Okrem toho,“ povedal, „my nie sme jediní, ktorí nemajú čo jesť.“ Veľký známy jogín Milaräpa, ktorý nikdy nemal žiadne jedlo a ktorý žije v horách, sa úplne oddal praxi Dharmy. Nikdy sa nesťažoval, že nemá čo jesť. Všetci si musíme želať, aby sme rozvinuli úprimné prianie viesť taký jednoduchý život ako on.“
Keď Gampopa počul Milaräpovo meno, pocítil veľkú blaženosť a šťastie. Oznámil to svojmu učiteľovi, ktorý povedal, „Vedel som, že máš blízke karmické spojenie s takýmto meditačným majstrom. Choď za ním a všetko bude úspešné.“
V tú noc Gampopa nevedel zaspať. Väčšinu noci robil intenzívne modlitby a priania, aby sa mohol stretnúť s veľkým jogínom Milaräpom. Keď konečne zadriemal, mal veľmi zvláštny sen v ktorom počul zvuk bielej mušle, najhlasnejší na svete. Povedal o tom svojmu učiteľovi, ktorý povedal, „Toto je zvlášť priaznivé znamenie. Mal by si ísť hneď nájsť Milaräpu.“
Gampopa bežal za tými žobrákmi a spýtal sa ich, či osobne poznajú Milaräpu a či vedia kde je teraz, a ak áno, či by ho k nemu mohli priviesť. Povedal im, že má šestnásť uncí zlata a dal by polovicu im a polovicu by si nechal na obetu pre gurua, keď ho stretne. Najstarší žobrák povedal, že pozná Milaräpu a súhlasil, že zavedie Gampopu do Milaräpovej jaskyne.
Starý žobrák bol podvodník a na ceste sa priznal, že nepozná cestu do jaskyne. Tvrdil, že mu nie je dobre a nemôže ďalej viesť Gampopu. Prišli na miesto, kde neboli žiadne domy, ľudia ani zvieratá, bolo to úplne opustené miesto. Žobrák odišiel a Gampopa zostal sám. Putoval ďalej mnoho dní bez jedla, až kým stretol skupinu obchodníkov. Gampopa sa spýtal jedného z nich, či vie kde by mohol nájsť Milaräpu. Obchodník odpovedal, že dobre pozná Milaräpu a že Milaräpa je veľký meditujúci a veľký jogín. Povedal Gampopovi, že často mení bydlisko, sťahuje sa z jaskyne do jaskyne, z mesta do mesta, ale teraz sa zdržiava práve v tomto meste a v tejto jaskyni. Muž ukázal smerom k jaskyni a naviedol ašpirujúceho žiaka jasným smerom k veľkému jogínovi. Ovládnutý radosťou Gampopa z vďačnosti objal obchodníka a hodnú chvíľu ho nepúšťal.
Cesta trvala niekoľko dní a ako tak cestoval bez akéhokoľvek jedla, nakoniec upadol do bezvedomia. Keď sa prebral, rozmýšľal, že možno nemá karmu na to, aby sa stretol s týmto veľkým jogínom a preto teraz určite zomrie. Tak zopäl ruky a s najhlbšou vďačnosťou a úctou si veľmi silno želal, aby sa znova narodil ako človek a stal sa Milaräpovým žiakom.
Zatiaľ čo Gampopa ležal na zemi, čakajúc na smrť, zbadal ho jeden z majstrov Kadampy. Vidiac, že Gampopa spadol na tvrdú zem, išiel mu pomôcť. Spýtal sa, „Čo tu robíš?“ Gampopa odpovedal, „Hľadám veľkého učiteľa Milaräpu. Cestoval som mnoho dní bez jedla a vody. Teraz cítim, že zomriem a je mi ľúto, že nemám karmu na to, aby som stretol tohto gurua.“ Kadam majster mu dal vodu a jedlo, a potom zaviedol Gampopu do mesta kde sa zdržiaval Milaräpa.
Keď prišiel do tohto mesta, pýtal sa ľudí ako sa stretnúť s týmto guruom a ako dostať od neho špecifické náuky, ktoré hľadal. Nakoniec stretol veľkého majstra, ktorý bol žiakom realizovaného jogína. Gampopa mu povedal, že má veľkú túžbu stretnúť tohto gurua a obdržať od neho náuky. Majster mu povedal, že nemôže hneď vidieť veľkého jogína. Povedal, že musí niekoľko dní počkať a byť preskúšaný predtým než prijme náuky.
Niekoľko dní predtým mal Milaräpa stretnutie so svojimi žiakmi a povedal im o príchode Gampopu. Povedal, že očakával príchod bhikšu doktora, ktorý po štúdiu u neho prijme kompletné náuky a rozšíri ich do všetkých desiatich smerov. Milaräpa im porozprával sen, ktorý sa mu sníval predošlú noc a v ktorom mu bhikšu doktor priniesol prázdnu sklenenú vázu. Milaräpa naplnil vázu vodou, čo znamenalo, že by mal prísť s úplne otvorenou a vnímavou mysľou na prijatie náuk a Milaräpa by mal naplniť vázu jeho mysle nektárom kompletných náuk a vhľadov.
Milaräpa sa potom rozosmial od veľkej radosti a povedal, „Teraz som presvedčený, že Buddha Dharma bude žiariť ako slnko do všetkých smerov.“ Potom prítomným zaspieval, „Mlieko z bieleho leva je nepochybne výživné, ale ten kto ho neochutná nemá úžitok z tejto výživy. Vy sami ho musíte ochutnať, aspoň jednu kvapku, a potom môžete oceniť jeho výživnú hodnotu. To isté platí o mojich náukach. Najprv z nich musíte vyvinúť skúsenosť, zakúsiť ich a potom budú hodnotné.“
Niet pochýb o platnosti a hĺbke náuk pochádzajúcich z línie Tilopu a Naropu. Ale ak na ne nemeditujete, nemôžete pochopiť ich hĺbku. Iba po meditácii na ne a rozvinutí pravej skúsenosti si môžete overiť ich hĺbku. Môj veľký otcovský guru Marpa, ich priniesol z Indie, a ja, jogín, som na ne meditoval. Preveril som hodnotu týchto náuk a rozvinul podľa nich skúsenosti.“
„Mlieko z bieleho leva musí mať špeciálnu nádobu. Nemôže byť naliate do hocičoho. Ak ho napríklad dáme do hlinenej nádoby, akonáhle sa toto mlieko dotkne nádoby, táto nádoba praskne. Pre tieto rozsiahle a hlboké náuky tejto línie musí byť špeciálny praktikujúci. Odmietam učiť tradíciu každého kto príde prijať moje náuky a nie je pre ne pripravený. Budem ich učiť len tých, ktorí sú vhodní a pripravení pre tieto náuky a ich praktikovanie.“
Žiaci sa opýtali Milaräpu, „Kedy príde táto osoba o ktorej sa ti snívalo?“ Milaräpa odpovedal, „Pravdepodobne príde pozajtra. Omdlel a volal o moju pomoc. Použil som svoje zázračné sily, aby som ho sem priviedol.“
Nasledujúci deň počas meditovania, Milaräpa pravidelne prepukol v smiech. Vyplašená týmito výbuchmi, prišla jeho verná nasledovníčka k nemu a žiadala vysvetlenie. „Aká je príčina? Niekedy si vážny, niekedy sa smeješ. Musíš vysvetliť toto správanie, lebo ľudia by si mohli myslieť, že si sa zbláznil. Čo sa deje? Nemôžeš s tým robiť tajnosti.“
Milaräpa odpovedal, „Som celkom v poriadku. Som úplne normálny a nerobím tajnosti. Vidím niečo zábavné čo sa deje s mojim žiakom, ktorý ku mne prichádza. Najprv omdlel a teraz má boľačky po celom tele, ale je odvážny a vynaložil veľké úsilie, aby ku mne prišiel. Keď toto vidím privádza ma to k smiechu. Som šťastný a zároveň je mi to veľmi smiešne.“
„Čoskoro príde do tohto mesta, a ktokoľvek ho prvý pozve do svojho domu, dosiahne vďaka jeho požehnaniu v krátkom čase osvietenie. Štedrý hostiteľ alebo hostiteľka dosiahne veľmi rýchlo veľký vhľad a sily na uskutočnenie svojich cieľov.“
O niekoľko dní prišiel Gampopa, veľmi slabý a chorý. Stalo sa, že prvé dvere ku ktorým prišiel bol dom Milaräpovej nasledovníčky. Ihneď vyšla von a opýtala sa ho, kto je a čo chce. Gampopa vysvetlil podrobnosti svojej cesty a že hľadá Milaräpu. Táto Milaräpova nasledovníčka hneď spoznala, že toto je žiak o ktorom jej Milaräpa hovoril. Pozvala ho dnu a urobila veľa obiet pamätajúc na Milaräpovu predpoveď.
Pani pobavila Gampopu príbehmi o Milaräpových proroctvách. „Tvoj láma na teba čaká, všetkým nám o tebe rozprával. Povedal, že si odpadol a že ti poslal zázračnú pomoc, a teraz netrpezlivo očakáva tvoj príchod. Hneď ho môžeš ísť navštíviť a budeš mať vrelé privítanie.“ Po týchto pochvalách začal byť Gampopa nadutý a myslel si, „Ó, musím byť veľmi významná osoba, keď môj učiteľ na mňa čaká.“ Milaräpa vidiac Gampopovu rozvíjajúcu sa pýchu sa na neho dva týždne nechcel ani pozrieť. Úmyselne ho zanedbával a ignoroval, a Gampopa si musel nájsť iné miesto kde mohol zostať.
Po dvoch týždňoch, pani priviedla Gampopu do Milaräpovho domu a požiadala Milaräpu či by sa mohol stretnúť s Gampopom. Milaräpa súhlasil. Keď Gampopa prišiel, Milaräpa sedel v strede, Rečungpa sedel po jeho jednej strane na tej istej úrovni a z druhej strany tiež v tej istej úrovni bol ďalší žiak. Všetci boli oblečení úplne rovnako, celí v bielom. Vyzerali úplne rovnako a sedeli v tej istej pozícii. Každý mal presne taký istý výraz tváre. Milaräpa čakal, či spozná kto je. Múdry Gampopa spozoroval Rečungpovo jemné naklonenie a usúdil, že Milaräpa sedí v strede trojice. Gampopa urobil úklony smerom k Milaräpovi, vzal všetky svoje obety a postavil ich pred neho. Povedal o svojej horiacej túžbe stretnúť gurua, prijať náuky a dosiahnuť osvietenie.
Milaräpa sa na pár sekúnd pohrúžil do meditácie, potom siahol do kôpky zlatého prachu, ktorý mu obetoval Gampopa, zobral trochu prachu a hodil ho do vzduchu. „Toto obetujem môjmu guruovi Marpovi.“ V tom okamihu zadunel hrom a obloha zažiarila svetlom. Objavila sa veľká dúha a množstvo iných priaznivých znamení.
Milaräpa pil čang, silný alkoholický nápoj. Bol položený na stole v nádobe z lebky. Po chvíli zobral nádobu z lebky s likérom a podal ju Gampopovi, ktorý najprv váhal pretože bol plne vysväteným mníchom, ktorý dal sľub abstinencie. Bol v rozpakoch sediac tam v prítomnosti ďalších žiakov. Milaräpa povedal, „Dlhšie nerozmýšľaj. Vypi čo ti dávam.“ A tak bez ďalšieho váhania všetko vypil.
Potom sa ho Milaräpa spýtal na jeho meno a on odpovedal, že sa volá Sönam-rinčhen. Bolo to meno, ktoré mu dal Kadampa majster. Milaräpa si pomyslel, že to je veľmi priaznivé meno: Sönam znamená „pozitívna sila“ a Rinčhen znamená „veľký klenot.“ Takže bol Veľkým Klenotom Pozitívnej Sily. Milaräpa láskyplne opakoval verš chvály, v ktorom bolo jeho meno, tri krát. Gampopa cítil, že meno, ktoré dostal bolo veľmi dôležité a významné.

Majster rozpráva svoj príbeh
Milaräpa povedal, „Najskôr vám poviem niečo o svojom živote. Ale pred tým urobíme všetci úklony a zložíme poctu nášmu veľkému guruovi Marpovi, ktorý je pôvodcom línie tradície praxí, ktorú nasledujeme.“ Potom ako zložili poctu a urobili úklony, Milaräpa povedal svoj príbeh:
„V Indii sú dnes najznámejší realizovaní mahasiddhovia Naropa a Maitripa. Marpa je veľkým duchovným synom týchto dvoch veľkých a známych indických mahasiddhov. A náš veľký učiteľ Marpa je držiteľom a zdrojom všetkých týchto náuk, ktoré nasledujeme. Dákovia, dákine a ochrancovia Dharmy rozširujú jeho slávu do všetkých smerov. Po tom ako som počul o Marpovej veľkolepej povesti, nezáležalo na tom na aké ťažkosti som narazil, bol som rozhodnutý nájsť ho. Keď som stretol Marpu, nemal som žiadnu materiálnu obetu, ktorú by som mu mohol dať, ale urobil som obetovanie môjho tela, reči a mysle. Ako odpoveď na moju úprimnú prosbu Marpa láskavo priznal, že má efektívne metódy na dosiahnutie osvietenia v jednom krátkom živote, ktoré mu odovzdal jeho veľký majster Naropa.“
„Strávil som tam niekoľko rokov, prijímal som intenzívne náuky a praxe od môjho majstra, žijúc skromný život, úplne oddaný, s čistou motiváciou, naplnený veľkou odvahou a rozhodnutím dosiahnuť osvietenie pre úžitok všetkých cítiacich bytostí. Prijal som kompletne všetky Marpove náuky. Môj majster prisahal, že už nie je nič, čo by mi mohol dať. Mal som vázu mojej mysle naplnenú až po okraj kompletným nektárom náuk môjho gurua, Marpu.
„Toto mi povedal Marpa, je to veľmi dôležitá rada, ´Teraz je doba piatich degenerácií, a zvlášť v tomto čase sa dĺžka ľudského života skracuje. Skôr sa zmenšuje než rastie. Nechcite vedieť všetko. Pokúste sa porozumieť podstate praxe Dharmy a skúste zdokonaliť túto podstatu. Iba tak budete schopní dosiahnuť osvietenie v jednom krátkom živote. Nepokúšajte sa zvládnuť všetko.“
„Ja, so zvláštnym odohdlaním, v súlade s učeniami môjho gurua Marpu, a s dokonalým pochopením nestálosti, s vytrvalosťou, som dosiahol a mám skúsenosti mnohých plodných vhľadom týchto náuk. Získal som jasné rozpoznanie Troch Káji, tiel Buddhov: úplnú dôveru a ich rozpoznanie skrz moju skúsenosť, prax a meditáciu. Veril som v dosiahnutie týchto Troch Káji. A tak keď som rozvinul tieto vhľady a skúsenosti z mojich praxí, som ochotný dať vám všetky tieto náuky, ktoré som prijal od môjho dobrotivého gurua Marpu. Vy tiež nemôžete brať tieto náuky len ako teóriu, ako intelektuálne pochopenie Dharmy. Musíte z nich rozvinúť skutočnú skúsenosť, tak ako som to urobil ja.“
Potom Milaräpa povedal Gampopovi, „Vezmi sa naspäť zlatý prach, ktorý si mi obetoval. Pre starého muža zlato nemá cenu. A vezmi si späť aj čaj, ktorý si mi obetoval – starý muž ako ja nemá žiadne hrnce ani kuchyňu kde by mohol uvariť čaj. Nemám využitie pre zlato ani čaj, zober si späť celú tvoju obetu. Ak si pripravený plne mi dôverovať a žiť podľa môjho vedenia a učenia, potom musíš žiť ako ja. Musíš viesť jednoduchý život a nasledovať moju cestu života a praxe.“
Gampopa odpovedal, „Ak nechceš prijať môj čaj pretože nemáš hrnce ani kuchyňu, potom pôjdem niekde uvariť čaj.“ Tak Gampopa išiel do neďalekého domu, uvaril čaj a vrátil sa k svojmu guruovi s obetou. Milaräpa sa veľmi potešil. Zavolal aj ostatných žiakov a všetci sa spolu tešili z čaju, ktorý Gampopa pripravil.

Milaräpa učí Gampopu
Milarepa sa spýtal na všetky náuky a praxe, ktoré Gampopa prijal. Gampopa mu dal kompletný opis všetkých učiteľov a náuk, ktoré mal a meditácií aké robil. Milarepa postrehol, že to boli všetko vynikajúce náuky a že Gampopa má dokonalý základ pre učenie tummo, vnútorné teplo, zručnú metódu zrealizovania pravej podstaty reality ako prázdnoty.
Milaräpa pokračoval, „Hoci všetky zasvätenia, náuky a požehnania, ktoré si prijal od tvojich predošlých majstrov sú plne prijateľné v mojej tradícii, musím ti dať ďalšiu iniciáciu, pre uistenie, že všetky ostatné ktoré si prijal sa neporušili kvôli okolnostiam tvojho života. Dám ti iniciáciu praxe Vadžrajogíni.“ Po iniciácii mu Milaräpa dal v krátkom čase všetky náuky. Gampopa sa rýchlo vnoril do praxí a rýchlo rozvinul skúsenosti a vhľady týchto náuk. Každým dňom jeho vhľady rástli a rástli ako výhonok vychádzajúci zo zeme. Bol úplne spokojný a veľmi šťastný z jeho pokroku.
Meditoval na tummo a každý deň mal novú skúsenosť. Jednu extrémne chladnú zimnú noc meditoval úplne nahý v jaskyni, aby vyskúšal vnútorné teplo, ktoré rozvinul. Počas celej noci zotrvával v teple, ale ráno keď prestal robiť prax tummo, úplne premrzol. Robil túto meditáciu týždeň, a na konci týždňa mal víziu piatich Dhjáni Buddhov. Keď išiel za svojim učiteľom, aby mu oznámil všetky jeho skúsenosti a vízie, Milaräpa povedal, „Nie je to ani dobré ani zlé. Rozvíjaj ďalej úsilie, aby si to uskutočnil. Nenechaj sa priťahovať takýmito víziami, zdokonaľuj silu vnútorného tepla.“
Gampopa intenzívne meditoval tri mesiace a po tejto dobe cítil, že celý vesmír sa točí ako obrovské koleso. Keď toto dlhšiu dobu cítil, išiel Milaräpu požiadať o radu. Jeho guru odpovedal, „Nie je to ani dobré ani zlé. Je to znamenie, že rôzne myšlienky a energie, ktoré prúdia v rôznych jemných energetických kanáloch, teraz vstupujú do centrálneho kanála. Musíš rozvinúť ďalšie úsilie a viac meditovať.“
Potom čo ešte viac praktikoval, mal víziu Avalokitešvaru, ktorý do neho vstúpil cez vrch jeho hlavy a rozpustil sa a splynul s ním. Keď sa na to spýtal Milaräpu, jeho majster povedal, „Nie je to ani dobré ani zlé. Znamená to, že tvoje energetické centrum korunnej čakry je plne otvorené.“
Robiac meditácie, Gampopa podstúpil sériu vnútorných telesných zmien. Cítil prudký vietor a prúd horúceho vzduchu sa pohyboval hore a dolu po jeho chrbtici. Keď o tom povedal Milaräpovi, on odpovedal, „Nie je to ani dobré ani zlé. Je to znamenie, že jemné energetické kanály v tvojom tele sú navzájom pospájané. Keď získaš kontrolu nad týmito jemnými kanálmi a oni sa spoja, potom zažiješ tieto pocity. Teraz musíš ísť naspäť a viac meditovať.“
Za nejaký čas mal kompletnú víziu rôznych božstiev. Mal jasnú víziu ako vyšší bohovia lejú biely nektár a dávajú iniciácie bohom na nižších stupňoch. Milaräpa vysvetlil, „Nie je to ani dobré ani zlé. Je to znamenie, že sa otvorilo energetické centrum čakry krku. Rôzne zdroje a miesta blaženosti sú teraz rozvinuté v každom z týchto miest tvojho tela.“
V tomto okamihu dal Milaräpa robiť Gampopovi veľa jógických cvičení, pozície rúk – mudry a pohyby tela na otvorenie ďalších jemných energetických centier v tele. Povedal mu, „Nebuď príliš priťahovaný týmito vecami. Ber ich len ako ukazovateľa tvojho vývoja, ale nebuď z nich zmätený. Namiesto toho iba choď podľa nich a zdokonaľuj tieto praxe.“
Na tejto úrovni meditácie je pre žiaka veľmi dôležité žiť v blízkom kontakte s guruom, pretože potrebuje špeciálne vedenie gurua. Ak žiak žije dlho ďaleko od svojho gurua, potom mu guru nemôže dať včas osobnú radu, ktorá je rozhodujúca pre žiakov vývoj. A ak guru nemá žiadnu osobnú skúsenosť toho, čím prechádza študent, potom je to veľký problém. V tej chvíli sa zastaví celý žiakov postup. Preto je podstatné mať realizovaného skúseného gurua, ktorý vedie každý krok žiakovej meditačnej skúsenosti.

Gampopov pokrok
Na tomto stupni bol Gampopa schopný zotrvať v koncentrácii samádhi, bez potreby jedla. Jednej noci sa Gampopovi snívalo o zatmení mesiaca a zatmení slnka. V tibetskej astrológii veria, že keď sa vyskytne zatmenie, zo slnka a mesiaca ujedá démon. Tiež sa mu snívalo, že tam boli dve bytosti pohlcujúce slnko a mesiac: jedna o veľkosti vlasu z konského chvosta a druhá vyzerajúca ako malý hmyz. Keď šiel Gampopa za Milaräpom, aby mu dal radu o tomto sne, Milaräpa mu povedal, aby sa netrápil tým, že by mohol byť na zlej ceste, a že to nie je ani dobré ani zlé. Sen bol znamením jeho pokroku v meditácii. Znamenalo to, že jemné vetry z dvoch postranných kanálov sa teraz začali vlievať do stredného kanála.
Milaräpa ho naďalej posmeľoval, aby pokračoval v praxi, pretože rozpoznal, že to všetko boli znamenia úspehu jeho žiaka. Keď je praktikujúci schopný vliať dych a jemné energetické vetry z postranných kanálov do stredného kanála, urobil veľký pokrok. Jemný energetický systém všetkých bytostí je rovnaký. Obyčajne bytosti dýchajú predovšetkým cez pravý kanál a tak majú veľkú pripútanosť, alebo dýchajú viac cez ľavý kanál a preto majú veľa hnevu. Zriedka rozvinieme konštruktívne myšlienky, ktoré pochádzajú z centrálneho kanála, pretože kanál je blokovaný uzlami. Keď sú skúsení jogíni schopní dýchať cez centrálny kanál, majú rozviazané uzly. Sú schopní usmerniť dych a jemné energie z dvoch bočných kanálov do centrálneho, tým rozvíjajú iba pozitívne zámery.
Keď Gampopa navštívil Milaräpu, Milaräpa sa zdal veľmi potešený. Ale všetko hovoril Gampopovi, keď počul o každom jeho novom vhľade alebo skúsenosti bolo: „A teraz po tomto, teraz po tomto, teraz po tomto,“ čo znamenalo, že ako sa rozvíjali jeho skúsenosti, Gampopa musel pokračovať k ďalším skúsenostiam až kým nedosiahne osvietenie. Milaräpa sa neodvážil povedať mu priamo o jeho pokroku, lebo sa obával, že Gampopa by mohol začať byť pyšný, čo by mohlo prekaziť jeho ďalší vývoj na ceste.
Gampopa potom išiel na mesiac meditovať do jaskyne. Na konci retreatu mal kompletnú víziu Hevadžru s mandalou a sprievodom. Hneď ako to videl si pomyslel, že toto bolo to čo myslel Láma, keď povedal, „a teraz po tomto, teraz po tomto, teraz po tomto.“ K tomuto viedla jeho prax. Ale po tejto vízii nasledovali ďalšie vízie mandál s ďalšími Buddhami. Jedného dňa mal víziu formy Heruku, v ktorej bola kompletná mandala božstva postavená z kostí. Milaräpa ho varoval, aby si nemyslel, že dosiahol niečo veľké a povedal, že to nie je ani dobré ani zlé. Je to len znamenie, že sa otvorila čakra pupku. Keď sa ti otvorí čakra pupku, vidíš všetko biele, také biele ako kosti vybielené od slnka, pretože je plne rozvinutá biela energia bodhičitty.
Potom mal skúsenosť, ktorá nebola celkom snom. Cítil, že sa stal obrovský. Cítil, že rôzne druhy cítiacich bytostí rôznych zrodení sa plazili po jeho údoch, prstoch a ďalších častiach jeho tela. Toto znamenalo, že mal plne rozvinutý jemný energetický systém. Do tejto fázy robil len základnú meditáciu na tummo, meditáciu vnútorného tepla. Teraz mohol dostať inštrukcie na pokročilejší stupeň praxe tummo.

Skúsenosti, sny a uskutočnenia
Je treba poznamenať, že kedykoľvek Milaräpa počul o Gampopových skúsenostiach na rôznych stupňoch, vždy povedal, „Nie je to ani dobré ani zlé. Medituj viac.“ Vysvetlil svojmu žiakovi, čo znamenajú jeho skúsenosti, ale nikdy ho nechválil. A takto by to malo byť, takto by guru mal viesť svojich žiakov. Ak guru priveľmi chváli a príliš povzbudzuje, keď hovorí veci ako, „Toto je zvlášť dôležité,“ alebo „Teraz si mal veľkú skúsenosť,“ žiak sa tým nechá zviesť a bude mu to veľkou prekážkou. Nezdokonalí sa a bude priťahovaný rôznymi skúsenosťami, ktoré ho premôžu.
Hoci jeho životný príbeh bol opísaný na niekoľkých stránkach, Gampopa meditoval mesiace, a nebolo také ľahké rozvinúť tieto skúsenosti, trvalo mu to roky intenzívneho meditovania. Na tomto stupni mal Gampopa postupne tridsaťtri zvláštnych snov, ale bolo by toho priveľa zmieňovať sa o každom z nich, priblížim vám len ten posledný.
Keď Milaräpa požiadal svojich troch hlavných žiakov, Gampopu, Räčungu a Lingräpu (lol, skade to ten Berzin ma? Lingräpa zil asi 100 rokov po Milaräpovi, bol to zakladateľ Lingrä Kagjü, ktore predchadzalo Drugpa Kagyü), aby mu rozpovedali svoje sny, Lingräpa povedal svoj sen o východe slnka. Povedal svojmu guruovi, že v sne, hneď ako vyšlo slnko spoza vrchu hory, lúče sa skoncentrovali do jeho srdca a jeho srdce sa premenilo na veľké svetlo. Räčungpa povedal Milaräpovi, že jemu sa snívalo, že prešiel tri mestá robiac veľký hluk.
Gampopa nechcel povedať svoj sen Milaräpovi. Iba sa klaňal, plakal a kládol hlavu do lámovho lona. Smútil, že nestálo za to povedať svoj sen. Ten sen bol taký strašný, že to muselo znamenať, že je hrozný človek. Bál sa, že to znamenalo, že má veľa prekážok a prosil Milaräpu, aby mu nemusel povedať svoj sen. Milaräpa povedal Gampopovi, že on vie či je sen dobrý alebo zlý a nech len povie svoj sen.
Lingräpov sen, ktorý sa zdal byť najlepším, podnietil Lingräpu k tomu, aby si myslel, že je najlepší z týchto troch žiakov, pretože jeho sen sa zdal byť plný priaznivých znamení. Milaräpa vysvetlil tento sen ako najhorší. Povedal, že to ukazuje, že Lingräpov súcit je veľmi malý a preto jeho úžitok pre cítiace bytosti je veľmi obmedzený. Slnečné lúče skoncentrované do jeho srdca znamenali, že by sa mohol v tomto živote dostať do buddhovského poľa dákine Vadžrajogíni. Vysvetlil, že Räčungpov sen znamená, že nemôže dosiahnuť osvietenie v jednom živote. Musí čakať ešte tri životy, pretože tri krát porušil sľub urobiť niečo pre Milaräpu.
Čo sa zdalo pre Gampopu nočnou morou bol sen, v ktorom bol na otvorenom poli s mnohými zvieratami, chodil okolo a odsekával im hlavy. Gampopa bol prekvapený, keď bol Milaräpa potešený týmto očividne strašným snom. Keď dopovedal majstrovi svoj sen, Milaräpa povedal, „Daj mi ruku,“ a láskyplne ju držal. Povedal, že mal veľkú vieru v Gampopu a že splnil jeho očakávania. Povedal mu, že odsekávanie hláv zvierat znamenalo, že Gampopa bude schopný oslobodiť veľa cítiacich bytostí z ich zajatia v samsáre.
Milaräpa povedal, „Teraz je moja práca pre úžitok cítiacich bytostí, moja práca na zachovanie a rozširovanie Dharmy dokončená. Mám niekoho kto ma nahradí.“
Gampopa dosiahol taký stupeň kedy už nedýchal tak ako ostatné bytosti, ale nadýchol sa a vydýchol len raz za deň. Zažíval nepretržitý prúd vhľadov a vízií Buddhov, vrátene ôsmich Buddhov medicíny a Tridsaťpäť Buddhov priznania (pozn. To su Buddhovia, ktori sa spominaju v Triskandha sutre, kde je popisana prax priznavania negativnych kariem pred tymito Buddhami, na očistenie negativnej karmy).
Milaräpa povedal svojmu študentovi, že teraz je pripravený prijať náuky zo Sambhogakáje – Buddhovského tela jemnej formy, ktoré môžu vidieť len arja bodhisattvovia s nekonceptuálnym vnímaním prázdnoty. Skoro by mohol byť schopný zažiť Dharmakáju – telo vševedúcej mysle, ktorá je prístupná len osvieteným.

Rozdelenie ciest
Jedného dňa Milaräpa povedal Gampopovi, „Som už veľmi starý a rád by som strávil zvyšok života s tebou. Ale vďaka sile predošlých prosieb sa musíme oddeliť a ty musíš ísť do centrálnej provincie U.“
Milaräpa dal Gampopovi veľa rád, varoval ho zvlášť pred pýchou, pretože mal veľa zázračných síl. Povedal mu, aby sa nenechal ovládnuť svojou znalosťou minulosti a budúcnosti, alebo svojou zvláštnou fyzickou silou, lebo by mu to mohlo vytvoriť veľké prekážky. Zvlášť mu radil, aby nehľadal chyby napravo a naľavo, čo znamenalo že si má dať pozor, aby nehľadal chyby na ľuďoch okolo neho. Učil ho, že nikto nevie ako to s druhými ľuďmi naozaj je, a že len oni sami sa môžu súdiť. Nebol spôsob ako by ich Gampopa mohol správne posudzovať, či sú ich činy dobré alebo zlé.
Milaräpa potom povedal Gampopovi, aby išiel na určité miesto a založil tam kláštor. Vysvetlil mu, že by tam mal nájsť všetkých svojich žiakov, s ktorými bol karmický spojený pre podporovanie Buddha Dharmy. Upozornil Gampopu, aby nebol v blízkom spojení s tými, ktorí sú ovládaní tromi emocionálnymi jedmi – pripútanosťou, hnevom a hlúposťou – pretože by ho mohli nakaziť. Varoval ho tiež pred tým, aby sa nezdržiaval medzi ľuďmi, ktorí majú veľa priťahovania a odporu. Dodal, že by sa mal vyhnúť lakomcom, vysvetlil mu, že ak by s nimi žil dostatočne dlho, nakoniec by sa snažil ušetriť aj na trieskach dreva. Radil Gampopovi, aby bol súcitný a nikdy nebol neúctivý k lámom, ani keď už bude osvietený. Má byť čistý, upravený a milý k ľuďom. Nakoniec Milaräpa povedal Gampopovi, aby pokračoval v meditáciách a praxiach, čím vzrastú všetky jeho sily ktoré dosiahol, až kým nedosiahne konečný cieľ, osvietenie.
Milaräpa sa rozlúčil s Gampopom tak, ako to urobil jeho guru Marpa. Urobil veľa príprav, priniesol jedlo, a spolu s ostatnými žiakmi išli nejakú vzdialenosť s ním. Gampopa pred tým než odišiel od svojho gurua, recitoval veľa chvál za to, že mal šťastie stretnúť sa s Milaräpom v tomto živote. Spieval o tom, ako bolo jeho jedinou túžbou stretnúť ho, a aký je vďačný nielen za to, že mohol študovať podľa Milaräpovej tradície, ale že mal dobrú karmu skombinovať toto poznanie s náukami, ktoré prijal od majstrov Kadampy. Gampopa si bol istý, že plne využil svoj drahocenný ľudský život.

Prejsť cez posledný most
Prišli k mostu a Milaräpa povedal, „Teraz už choď sám. Odlúč sa odo mňa. Kvôli priaznivosti neprejdem cez most.“ Potom požehnal Gampopu, ktorý cez neho prechádzal. Keď prešiel cez most, Milaräpa ho volal späť. „Vráť sa ešte raz späť, musím ti dať veľmi špeciálne učenie. Ak ti nedám túto radu, tak komu by som ju dal?“
Gampopa sa opýtal, „Mal by som ti obetovať mandalu za toto špeciálne učenie a radu?“ Milaräpa povedal, že obeta nie je potrebná. Upozornil ho, aby neplytval touto radou, ale aby si ju uchoval v najhlbšom kúte svojho srdca. Potom sa Milaräpa otočil chrbtom ku Gampopovi, zdvihol si rúcho a ukázal mu svoj holý zadok. Gampopa uvidel, že Milaräpov zadok bol celý mozoľnatý ako stvrdnutá koža.
Milaräpa povedal, „Pre prax nie je nič väčšie ako meditovanie – za predpokladu, že vieš na čo meditovať a ako. Ja, ktorý som získal znalosti a pochopenie mnohých meditačných metód, som meditoval až kým môj zadok nestvrdol ako koža. Musíš urobiť to isté. Toto je tvoje posledné učenie.“
Potom povedal Gampopovi, že už je čas ísť. Žiak opustil svojho majstra a išiel na juh Lhasy, kde založil kláštor podľa Milaräpovej predpovede.

Záver
Ozdobný klenot oslobodenia je výsledkom Gampopových skúseností, ktoré rozvinul z náuk a meditácií majstrov Kadampy a Milaräpovej tradície. Keď písal tento text, mal realizáciu oboch tradícií, a spojil múdrosť dvoch škôl v tomto texte.
Na prednáškach je tradíciou vždy vysvetliť krátky životopis majstra, ktorý napísal dielo, aby mali autorove slová väčší účinok na žiakov. Ak iba čítate knihu, alebo ak študujete niečo bez toho, aby ste poznali autora, nie je to také účelné. Ja nasledujem túto tradíciu.
Vlastne nie je medzi nami a Gampopom alebo Milaräpom rozdiel. Milaräpa bol najprv obyčajným človekom plným negatívnych síl svojich ničivých deštruktívnych činov. Ale tvrdo pracoval na odstránení svojich rušivých emócií a klamlivých predstáv, a postupne rozvinul vhľady a skúsenosti. To isté platí o Gampopovi, musel veľmi tvrdo pracovať, aby dosiahol svoje meditačné skúsenosti. Keď začali, neboli to veľké osvietené bytosti a nebolo pre nich ľahké meditovať a rozvinúť múdrosť a schopnosti. V prípade Milaräpu, bol dokonca horší než väčšina z nás, čo dokazuje, že vždy je možnosť realizácie, ak sme ochotní tvrdo pracovať. Ak rozvinieme vytrvalosť a odvahu veľkých majstrov, potom sami môžeme byť ako Milaräpa a Gampopa.
Ozdobný klenot oslobodenia je dielo jedného z takýchto veľkých majstrov, ktorý pre náš úžitok spojil dva prúdy tradícií Kadampy a mahamudry do jednej jasnej cesty.

Z anglického jazyka preložila Renata Uscká, korektúry urobil Kunzang.
Original:
http://www.berzinarchives.com/web/en/archives/approaching_buddhism/teachers/lineage_masters/how_gampopa_reached_spiritual_attainments.html