Ctihodný Jin Šun
Ako cestujeme cestou života, nevyhnutne sa stretneme s temnotou a mnohými neočakávanými ťažkosťami. Avšak temnota nie je večná a ťažkosti nakoniec istotne prekonáme. My, ktorí sa rodíme do ľudskej ríše, sa musíme spoľahnúť na našu ľudskú existenciu a využiť ju, aby sme postúpili do vyššej a jasnejšej ríše. Musíme si udržať zdravie a harmóniu naších tiel a myslí. Musíme byť racionálni, srdeční a oddaní a nesmieme upadnúť do zúfalstva. Náboženská viera je teda dôležitá.
Ktokoľvek, kto nemá vieru, alebo má nedostatočnú vieru v náboženstvo, ľahko prepadá frustrácii a má sklon odmietať seba samého. Často prebývajú v stave melanchólie a zúfalstva. Taký človek môže skĺznuť do stavu mysle, kde zle zaobchádza s druhými, trpí ťažkou hystériou alebo spácha samovraždu. Ľudský život, ktorý sa stal zlým a skazeným, je vskutku strašný! Toto je obzvlášť problém v tejto modernej dobe. Ľudské mysle sa neustále ženú za väčším bohatstvom a materiálnymi statkami. V ich srdciach je prázdnota. Chýba im zmysel života. Morálne cnosti sú čim ďalej slabšie a slabšie. Náboženstvo, ktoré slúži na liečenie ľudských sŕdc, je v súčasnosti jasne potrebnejšie než kedykoľvek predtým.
Dovoľte mi vám vysvetliť, ako som získal vieru v buddhizmus. V roku 1918 som začal s náboženským hľadaním a skončil som výberom buddhizmu. Posledným krokom bolo to, že som vstúpil do kláštorného rádu. Ako som dospel k výberu buddhizmu? Teraz, keď sa to pokúšam vložiť do slov, zisťujem, že je ten výber ťažké vysvetliť.
Narodil som sa a bol som vychovaný v roľníckej rodine. Vďaka chudobe som sa musel v rannom veku vzdať svojho štúdia. Avšak začal som študovať čínsku medicínu a fráza "Medicína je kráľovskou cestou k nesmrteľnosti" ma viedla k uctievaniu Cesty nesmrteľných. Šen Nungova Materia Medica [a iná taoistická klasika ako Bao Pu Zi (Kniha Zachovania majstra solidarity)]*, ktorá hovorí o medicíne užitočnej na predĺženie života a alchýmii, vzbudila moju vieru v náboženstvo Cesty nesmrteľných. Naviac som vyhľadal ezoterické "Umenia zázrakov", ako je veštenie za pomoci zručného rozmiestnenia nebeských výhonkov a pozemských konárov a za pomoci zaklínadiel a kúziel.
Pridal som sa k Asociácii Tong Šan, v ktorej som študoval umenia šamanizmu a hypnózy. V tejto dobe som bol úplne pohĺtený čarodejníckym náboženstvom Cesty bohov a venoval som veľkú pozornosť fenoménu dlhovekosti jednotlivca a mystycizmu. To rozšírilo moju víziu a toto hľadananie pravdy malo na mňa dobrý vplyv.
Tápal som v temnote tejto viery dva či tri roky, než môj otec zistil, čím sa zapodievam. On samozrejme neschvaľoval to, čo som robil a chcel, aby som sa stal učiteľom. S pomocou učiteľov a priateľa som začal študovať práce Lao Cu a Čuang Cu (taoistických filozofov) a zároveň som čítal niektoré moderné diela. Následkom toho sa môj náboženský náhľad začal meniť.
Nemožno povedať, že nie je spojenie medzi Lao Cu a Čuang Cu a neskoršími asketickými praxami taoistov. Filozofické princípy týchto dvoch mysliteľov sú mimoriadne hlboké a ďalekosiahle. Boli proti umelosti a požadovali návrat k tomu, čo je prirodzené a hľadali ideálnu jednoduchosť. Ich ideál nie je možné dosiahnuť. Filozofia, ktorá je pevne zakotvená v tomto svete a zapodieva sa zušľachťvaním ľudskej povahy, sa zdá byť rozumnou filozofiou, ale mne chýbala v ich filozofii sila potrebná na jej naplnenie. Iste, že život v ústraní vedený len pre pestovanie vlastného prospechu nemôže byť pre spoločnosť nijak prínosný. Myšlienky Lao Cu a Čuang Cu boli prispievajúcim faktorom môjho rozhodnutia pre buddhizmus. Taoistická filozofia a taoistické metódy seba rozvoja si získali moje sympatie. Ničmenej už som nebol žiakom taoizmu a prebudil som sa z krásneho snového sveta Cesty nesmrteľných.
Po tom, čo bola moja viera v taoizmus otrasená, nezanechal som ju. Nasledoval som ho ledabolo a vrátil som sa ku konfuciánským knihám, ktoré som študoval predtým. Konfucianizmus bol absolútnym opakom taoizmu s jeho úplne ezoterickým charakterom a náboženským individualizmom.
Konfucianizmus zdôrazňuje potrebu mentálneho a fyzického rozvoja. Ale predovšetkým sa zaoberá veľkým politickým ideálom. Je obyčajný, praktický, vážne sa zaoberá ľudskými problémami a ctí si racionálnosť. Všetko toto sú hlavné prvky čínskej kultúry. Súhlasil som s ich filozofiami a dokonca som ich chválil, ale neboli schopné naplniť prázdnotu v mojom nepokojnom srdci. Ostatní si mysleli, že som sa stal pragmatickejším, ale faktom je, že som prežíval narastajúcu prázdnotu.
Keď teraz nad tým uvažujem, zisťujem, že táto skúsenosť bola založená na fakte, že konfucianizmus kladie malý dôraz na náboženstvo. Bežným ľuďom pripadajú praktiky konfucianizmu obyčajné a praktické. Vašu cnosť, zásluhy a učenia vytvorené výhradne pre tento život nie je možné vstavať do impozantného a vznešeného návodu na život. Takému plánu chýba predvídavosť. Nedokáže priviesť ľudí do stavu, kde sú ich srdcia a mysle v pokoji (tj. do stavu, kde nie sú pohnutí ziskom alebo stratou, utrpením alebo radosťou, životom alebo smrťou) a aby v tomto kráčali vpred po ceste slávy. Môj pobyt medzi Lao Cu, Čuang Cu, Konfuciom a Menciom trval štyri alebo päť rokov.
Keď mi bolo predstavené kresťanstvo, bol som v stave rozrušenia a prázdnoty. Začal som sa o neho hlboko zaujímať. Je to náboženstvo s veľmi spoločenským charakterom. Od kresťanstva som sa naučil o vzťahu medzi oddanosťou a čistou vierou k pravému významu náboženstva. Kresťanstvo, ktoré malo vieru, nádej a lásku, malo niečo, čo konfucianizmus nemal. Študoval som Starý a Nový zákon a kresťanské periodiká ako Pravé svetlo a Duchovné svetlo. Praktikoval som modlitbu a dochádzal na duchovné obnovy. Ničmenej som sa nikdy nedokázal prinútiť k tomu, aby som stal kresťanom.
Vonkajšie príčiny pre to zahŕňali fakt, že v tej dobe bolo protikresťanské hnutie. Hoci to nemalo žiadne spojenie s kresťanskou vierou ako takou, kresťanská cirkev, spoliehajúca sa na medzinárodné pozadie sa nedokázala vyhnúť kultúrnej agresii. Hlavným dôvodom bolo však to, že bolo pre mňa ťažké prijať určité aspekty kresťanského myslenia, ako je sľub večného života pre veriacich a večného ohňa pre neveriacich. Ľudské správanie a činy (ako v srdci tak aj navonok) neboli brané za mieru tohto rozsudku. Merítkom rozsudku bolo iba to, či mal niekto vieru alebo nie. Slogan: "Nech žije veriaci, zatraťte neveriaceho" ukazuje prísne monopolistický a exkluzívny postoj. Všetkých treba zničiť okrem tých, čo patria k našej strane. Pod touto "triednou láskou" som odhlalil krutú nenávisť. Je tam tiež náhľad, že duša človeka pochádza od Boha a že táto duša sa zjednotí s telom a človekom. Podľa kresťanskej doktríny môže byť človek spasený, len ak sa znovu narodí (tj. prejde krstom pozn. prekl.). Toto znamená, že veľká väčšina ľudí ide do pekla. Vravieť, že vševediaci a všemohúci Boh je schopný takto zaobchádzať s celým ľudstvom, ktoré nazýva svojími synmi a dcérami, je poza akúkoľvek predstavivosť a je nezdôvodniteľné. Nedokázal som veriť, že Ježiš bol schopný odčiniť moje hriechy a spasiť ma.
Svetlo, ktoré som dostával od kresťanstva, trvalo menej ako dva roky a rýchlo zmizlo. Pocit prázdnoty a beznádeje zostúpil na mňa ako malá loďka uprostred búrlivých vĺn. Stal som sa emocionálne deprimovaným a niekedy som bol zmätený a ustarostený. V tomto stave hlbokej depresie som čítal hocičo, len aby som nejak zabil čas.
Náhodou som narazil na Feng Meng-Čenov úvod k Čuang Cuovi, kde hovorí: "Nie sú vari texty Čuang Cua a komentár od Kua v skutočnosti predzvesťou buddhistického myslenia?" Moje srdce poskočilo a začal som skúmať buddhizmus. Avšak získať informácie o buddhizme bolo ťažké a nebolo ľahké získať kópie buddhistických textov. Navštívil som kláštory a všade hľadal, ale dokázal som získať a prečítať len: Lung-šu-čing-tu wen, Čin-kang čing hsi-šu, Jen-tieňen-mu, Čuan-teng lu, Fa-hua čing a poškodenú kópiu Hua-yen čing šu-čao čuan jao a Čung lun.**
Prirodzene som nedokázal tým spisom porozumieť, lebo pre začiatočníka, ako som bol ja, to bolo priťažké. Napriek tomu, to bola práve moja neschopnosť porozumieť, ktorá ma prinútila ísť týmto smerom. Bol som ako dieťa fascinované luxusným okolím, túžiace poznať a učiť sa. Hoci som im dokázal porozumieť len čiastočne, vtedy som si začal uvedomovať neobmedzenosť buddhizmu.
Neskôr som narazil na článok opáta Tai-Hsu s názvom: "Metóda pre domáce štúdium buddhizmu" a len vtedy som bol schopný začať svoje štúdium na jednoduchej úrovni. Prečítal som viacero úvodných kníh, ako aj niektoré práce zaoberajúce sa buddhistickými školami Madhjamika a Vadžrajána. Hoci mi stále chýbalo pochopenie, buddhizmus sa stal mojím vznešeným ideálom a moja viera neustále narastala. Pevne verím, že učenia o zákone karmy sú najbližšie realite našej životnej situácie. Je to vďaka poznaniu tohto, že zanecháme to, čo je zlé a obrátime sa k tomu, čo je dobré. Nasledovaním tejto cesty sa zmeníme z obyčajnej ľudskej bytosti na mudrca. Dokonca aj keď spadneme, pokiaľ ostaneme na ceste, dosiahneme pokrok a úplné osvietenie. Nie je to len vecou hľadania konečného útočiska. Na našej ceste k osvieteniu sú tiež okolnosti, keď sa zdá, že cesta vedie k slepému koncu a napriek tomu, zisťujeme, že sa objavuje nová cesta. Tieto situácie nás poháňajú a vedú nás ďalej, takže môžeme pokračovať na našej ceste večnej nádeje.
Buddhizmus je pre mňa náboženstvom, ktoré sa nespolieha výhradne na vieru. Dobré a zlé správanie príjima za mieru posúdenia či je niekto obyčajný človek alebo svätec. Dáva dôraz na osvietenie jednotlivca a čo je najdôležitejšie, zdôrazňuje prospievanie všetkým cítiacim bytostiam. Buddhizmus kladie veľký dôraz na dokonalé osvietenie. Len prostredníctvom takého prebudenia je možné získať skutočnú slobodu. Buddhizmus je zjednotením viery, dokonalej múdrosti a súcitu. Rozvoj tela a mysle si v buddhizme berie za svoje to najlepšie, čo je možné nájsť v konfucianizme a ide ďaleko za to. Konverzia skrz dôveru, ktorá sa tiež nachádza v kresťanstve, sa tiež dá nájsť v buddhizme.
Podľa môjho názoru obsahuje buddhizmus všetko najlepšie zo všetkých náboženstiev. Je tam absolútna pravda a relatívna pravda. Každá z nich je schopná naplniť potreby každého človeka a logicky ho vedie k tomu, čo je dobré.
Vybral som si buddhizmus, aby bol mojou úľavou v tiesni a svetlom, ktoré rozjasnilo moju temnotu. Nanešťastie mi chýba prirodzená citlivosť a hoci chválim a vzhliadam k veľkej ceste bódhisattvov, musím ju ešte sám zakúsiť. Od čias, keď som si vybral buddhizmus až doteraz som žil pokojne a bezpečne, nepoznajúc nič iné než hlboký a priamy pokrok v súlade s jeho učením.
V roku 1928 umrela moja matka a môj otec ju nasledoval o rok nekôr. Ten čas bol pre mňa vhodný, aby som vstúpil do mníšskeho rádu. V mojej rodine už nebolo nič, čo by vyžadovalo moju pozornosť. Tak som sa v lete 1930 rozhodol stať mníchom. Nech sú moje telo a myseľ pohrúžené v Trojitom klenote a usilujú sa v buddhizme, v najvyššom z náboženstiev.
Preložil Čai Gao Mao, upravil Mick Kiddle, korektúry Neng Rong. (19.2.1995)
Poznámky
*V dejinách dynastie Han sa spomína 36 prác na tému terapeutiky. Niektoré z týchto materiálov sa pripisujú Šen Nungovi, mýtickému hrdinovi, z legendárneho obdobia čínskej histórie. Bao Pu Zi je alchymistický spis od Ko Hung zo štvrtého storočia nášho letopočtu.
**Prvá z prác je didactický spis napísaný v 12.storočí, druhá je Diamantová sútra, tretia je kompilácia z dynastie Sung, ktorá predstavuje základné náuky piatich škôl Čhanu (Zenu), štvrtá je známa ako Transmisia Lampy, piata je Lotosová sútra, šiesta je Avamtasakasútra, čo je základný text školy Hua-jen (jap.Kegon) a siedma je Madhjamika šástra.
Ktokoľvek, kto nemá vieru, alebo má nedostatočnú vieru v náboženstvo, ľahko prepadá frustrácii a má sklon odmietať seba samého. Často prebývajú v stave melanchólie a zúfalstva. Taký človek môže skĺznuť do stavu mysle, kde zle zaobchádza s druhými, trpí ťažkou hystériou alebo spácha samovraždu. Ľudský život, ktorý sa stal zlým a skazeným, je vskutku strašný! Toto je obzvlášť problém v tejto modernej dobe. Ľudské mysle sa neustále ženú za väčším bohatstvom a materiálnymi statkami. V ich srdciach je prázdnota. Chýba im zmysel života. Morálne cnosti sú čim ďalej slabšie a slabšie. Náboženstvo, ktoré slúži na liečenie ľudských sŕdc, je v súčasnosti jasne potrebnejšie než kedykoľvek predtým.
Dovoľte mi vám vysvetliť, ako som získal vieru v buddhizmus. V roku 1918 som začal s náboženským hľadaním a skončil som výberom buddhizmu. Posledným krokom bolo to, že som vstúpil do kláštorného rádu. Ako som dospel k výberu buddhizmu? Teraz, keď sa to pokúšam vložiť do slov, zisťujem, že je ten výber ťažké vysvetliť.
Narodil som sa a bol som vychovaný v roľníckej rodine. Vďaka chudobe som sa musel v rannom veku vzdať svojho štúdia. Avšak začal som študovať čínsku medicínu a fráza "Medicína je kráľovskou cestou k nesmrteľnosti" ma viedla k uctievaniu Cesty nesmrteľných. Šen Nungova Materia Medica [a iná taoistická klasika ako Bao Pu Zi (Kniha Zachovania majstra solidarity)]*, ktorá hovorí o medicíne užitočnej na predĺženie života a alchýmii, vzbudila moju vieru v náboženstvo Cesty nesmrteľných. Naviac som vyhľadal ezoterické "Umenia zázrakov", ako je veštenie za pomoci zručného rozmiestnenia nebeských výhonkov a pozemských konárov a za pomoci zaklínadiel a kúziel.
Pridal som sa k Asociácii Tong Šan, v ktorej som študoval umenia šamanizmu a hypnózy. V tejto dobe som bol úplne pohĺtený čarodejníckym náboženstvom Cesty bohov a venoval som veľkú pozornosť fenoménu dlhovekosti jednotlivca a mystycizmu. To rozšírilo moju víziu a toto hľadananie pravdy malo na mňa dobrý vplyv.
Tápal som v temnote tejto viery dva či tri roky, než môj otec zistil, čím sa zapodievam. On samozrejme neschvaľoval to, čo som robil a chcel, aby som sa stal učiteľom. S pomocou učiteľov a priateľa som začal študovať práce Lao Cu a Čuang Cu (taoistických filozofov) a zároveň som čítal niektoré moderné diela. Následkom toho sa môj náboženský náhľad začal meniť.
Nemožno povedať, že nie je spojenie medzi Lao Cu a Čuang Cu a neskoršími asketickými praxami taoistov. Filozofické princípy týchto dvoch mysliteľov sú mimoriadne hlboké a ďalekosiahle. Boli proti umelosti a požadovali návrat k tomu, čo je prirodzené a hľadali ideálnu jednoduchosť. Ich ideál nie je možné dosiahnuť. Filozofia, ktorá je pevne zakotvená v tomto svete a zapodieva sa zušľachťvaním ľudskej povahy, sa zdá byť rozumnou filozofiou, ale mne chýbala v ich filozofii sila potrebná na jej naplnenie. Iste, že život v ústraní vedený len pre pestovanie vlastného prospechu nemôže byť pre spoločnosť nijak prínosný. Myšlienky Lao Cu a Čuang Cu boli prispievajúcim faktorom môjho rozhodnutia pre buddhizmus. Taoistická filozofia a taoistické metódy seba rozvoja si získali moje sympatie. Ničmenej už som nebol žiakom taoizmu a prebudil som sa z krásneho snového sveta Cesty nesmrteľných.
Po tom, čo bola moja viera v taoizmus otrasená, nezanechal som ju. Nasledoval som ho ledabolo a vrátil som sa ku konfuciánským knihám, ktoré som študoval predtým. Konfucianizmus bol absolútnym opakom taoizmu s jeho úplne ezoterickým charakterom a náboženským individualizmom.
Konfucianizmus zdôrazňuje potrebu mentálneho a fyzického rozvoja. Ale predovšetkým sa zaoberá veľkým politickým ideálom. Je obyčajný, praktický, vážne sa zaoberá ľudskými problémami a ctí si racionálnosť. Všetko toto sú hlavné prvky čínskej kultúry. Súhlasil som s ich filozofiami a dokonca som ich chválil, ale neboli schopné naplniť prázdnotu v mojom nepokojnom srdci. Ostatní si mysleli, že som sa stal pragmatickejším, ale faktom je, že som prežíval narastajúcu prázdnotu.
Keď teraz nad tým uvažujem, zisťujem, že táto skúsenosť bola založená na fakte, že konfucianizmus kladie malý dôraz na náboženstvo. Bežným ľuďom pripadajú praktiky konfucianizmu obyčajné a praktické. Vašu cnosť, zásluhy a učenia vytvorené výhradne pre tento život nie je možné vstavať do impozantného a vznešeného návodu na život. Takému plánu chýba predvídavosť. Nedokáže priviesť ľudí do stavu, kde sú ich srdcia a mysle v pokoji (tj. do stavu, kde nie sú pohnutí ziskom alebo stratou, utrpením alebo radosťou, životom alebo smrťou) a aby v tomto kráčali vpred po ceste slávy. Môj pobyt medzi Lao Cu, Čuang Cu, Konfuciom a Menciom trval štyri alebo päť rokov.
Keď mi bolo predstavené kresťanstvo, bol som v stave rozrušenia a prázdnoty. Začal som sa o neho hlboko zaujímať. Je to náboženstvo s veľmi spoločenským charakterom. Od kresťanstva som sa naučil o vzťahu medzi oddanosťou a čistou vierou k pravému významu náboženstva. Kresťanstvo, ktoré malo vieru, nádej a lásku, malo niečo, čo konfucianizmus nemal. Študoval som Starý a Nový zákon a kresťanské periodiká ako Pravé svetlo a Duchovné svetlo. Praktikoval som modlitbu a dochádzal na duchovné obnovy. Ničmenej som sa nikdy nedokázal prinútiť k tomu, aby som stal kresťanom.
Vonkajšie príčiny pre to zahŕňali fakt, že v tej dobe bolo protikresťanské hnutie. Hoci to nemalo žiadne spojenie s kresťanskou vierou ako takou, kresťanská cirkev, spoliehajúca sa na medzinárodné pozadie sa nedokázala vyhnúť kultúrnej agresii. Hlavným dôvodom bolo však to, že bolo pre mňa ťažké prijať určité aspekty kresťanského myslenia, ako je sľub večného života pre veriacich a večného ohňa pre neveriacich. Ľudské správanie a činy (ako v srdci tak aj navonok) neboli brané za mieru tohto rozsudku. Merítkom rozsudku bolo iba to, či mal niekto vieru alebo nie. Slogan: "Nech žije veriaci, zatraťte neveriaceho" ukazuje prísne monopolistický a exkluzívny postoj. Všetkých treba zničiť okrem tých, čo patria k našej strane. Pod touto "triednou láskou" som odhlalil krutú nenávisť. Je tam tiež náhľad, že duša človeka pochádza od Boha a že táto duša sa zjednotí s telom a človekom. Podľa kresťanskej doktríny môže byť človek spasený, len ak sa znovu narodí (tj. prejde krstom pozn. prekl.). Toto znamená, že veľká väčšina ľudí ide do pekla. Vravieť, že vševediaci a všemohúci Boh je schopný takto zaobchádzať s celým ľudstvom, ktoré nazýva svojími synmi a dcérami, je poza akúkoľvek predstavivosť a je nezdôvodniteľné. Nedokázal som veriť, že Ježiš bol schopný odčiniť moje hriechy a spasiť ma.
Svetlo, ktoré som dostával od kresťanstva, trvalo menej ako dva roky a rýchlo zmizlo. Pocit prázdnoty a beznádeje zostúpil na mňa ako malá loďka uprostred búrlivých vĺn. Stal som sa emocionálne deprimovaným a niekedy som bol zmätený a ustarostený. V tomto stave hlbokej depresie som čítal hocičo, len aby som nejak zabil čas.
Náhodou som narazil na Feng Meng-Čenov úvod k Čuang Cuovi, kde hovorí: "Nie sú vari texty Čuang Cua a komentár od Kua v skutočnosti predzvesťou buddhistického myslenia?" Moje srdce poskočilo a začal som skúmať buddhizmus. Avšak získať informácie o buddhizme bolo ťažké a nebolo ľahké získať kópie buddhistických textov. Navštívil som kláštory a všade hľadal, ale dokázal som získať a prečítať len: Lung-šu-čing-tu wen, Čin-kang čing hsi-šu, Jen-tieňen-mu, Čuan-teng lu, Fa-hua čing a poškodenú kópiu Hua-yen čing šu-čao čuan jao a Čung lun.**
Prirodzene som nedokázal tým spisom porozumieť, lebo pre začiatočníka, ako som bol ja, to bolo priťažké. Napriek tomu, to bola práve moja neschopnosť porozumieť, ktorá ma prinútila ísť týmto smerom. Bol som ako dieťa fascinované luxusným okolím, túžiace poznať a učiť sa. Hoci som im dokázal porozumieť len čiastočne, vtedy som si začal uvedomovať neobmedzenosť buddhizmu.
Neskôr som narazil na článok opáta Tai-Hsu s názvom: "Metóda pre domáce štúdium buddhizmu" a len vtedy som bol schopný začať svoje štúdium na jednoduchej úrovni. Prečítal som viacero úvodných kníh, ako aj niektoré práce zaoberajúce sa buddhistickými školami Madhjamika a Vadžrajána. Hoci mi stále chýbalo pochopenie, buddhizmus sa stal mojím vznešeným ideálom a moja viera neustále narastala. Pevne verím, že učenia o zákone karmy sú najbližšie realite našej životnej situácie. Je to vďaka poznaniu tohto, že zanecháme to, čo je zlé a obrátime sa k tomu, čo je dobré. Nasledovaním tejto cesty sa zmeníme z obyčajnej ľudskej bytosti na mudrca. Dokonca aj keď spadneme, pokiaľ ostaneme na ceste, dosiahneme pokrok a úplné osvietenie. Nie je to len vecou hľadania konečného útočiska. Na našej ceste k osvieteniu sú tiež okolnosti, keď sa zdá, že cesta vedie k slepému koncu a napriek tomu, zisťujeme, že sa objavuje nová cesta. Tieto situácie nás poháňajú a vedú nás ďalej, takže môžeme pokračovať na našej ceste večnej nádeje.
Buddhizmus je pre mňa náboženstvom, ktoré sa nespolieha výhradne na vieru. Dobré a zlé správanie príjima za mieru posúdenia či je niekto obyčajný človek alebo svätec. Dáva dôraz na osvietenie jednotlivca a čo je najdôležitejšie, zdôrazňuje prospievanie všetkým cítiacim bytostiam. Buddhizmus kladie veľký dôraz na dokonalé osvietenie. Len prostredníctvom takého prebudenia je možné získať skutočnú slobodu. Buddhizmus je zjednotením viery, dokonalej múdrosti a súcitu. Rozvoj tela a mysle si v buddhizme berie za svoje to najlepšie, čo je možné nájsť v konfucianizme a ide ďaleko za to. Konverzia skrz dôveru, ktorá sa tiež nachádza v kresťanstve, sa tiež dá nájsť v buddhizme.
Podľa môjho názoru obsahuje buddhizmus všetko najlepšie zo všetkých náboženstiev. Je tam absolútna pravda a relatívna pravda. Každá z nich je schopná naplniť potreby každého človeka a logicky ho vedie k tomu, čo je dobré.
Vybral som si buddhizmus, aby bol mojou úľavou v tiesni a svetlom, ktoré rozjasnilo moju temnotu. Nanešťastie mi chýba prirodzená citlivosť a hoci chválim a vzhliadam k veľkej ceste bódhisattvov, musím ju ešte sám zakúsiť. Od čias, keď som si vybral buddhizmus až doteraz som žil pokojne a bezpečne, nepoznajúc nič iné než hlboký a priamy pokrok v súlade s jeho učením.
V roku 1928 umrela moja matka a môj otec ju nasledoval o rok nekôr. Ten čas bol pre mňa vhodný, aby som vstúpil do mníšskeho rádu. V mojej rodine už nebolo nič, čo by vyžadovalo moju pozornosť. Tak som sa v lete 1930 rozhodol stať mníchom. Nech sú moje telo a myseľ pohrúžené v Trojitom klenote a usilujú sa v buddhizme, v najvyššom z náboženstiev.
Preložil Čai Gao Mao, upravil Mick Kiddle, korektúry Neng Rong. (19.2.1995)
Poznámky
*V dejinách dynastie Han sa spomína 36 prác na tému terapeutiky. Niektoré z týchto materiálov sa pripisujú Šen Nungovi, mýtickému hrdinovi, z legendárneho obdobia čínskej histórie. Bao Pu Zi je alchymistický spis od Ko Hung zo štvrtého storočia nášho letopočtu.
**Prvá z prác je didactický spis napísaný v 12.storočí, druhá je Diamantová sútra, tretia je kompilácia z dynastie Sung, ktorá predstavuje základné náuky piatich škôl Čhanu (Zenu), štvrtá je známa ako Transmisia Lampy, piata je Lotosová sútra, šiesta je Avamtasakasútra, čo je základný text školy Hua-jen (jap.Kegon) a siedma je Madhjamika šástra.
zdroj obrázku: http://www.mlausa.org/img/yinshun.jpg, z anglického jazyka preložil Kunzang,
zdroj: http://www.buddhanet.net/pdf_file/miao_yun.pdf
zdroj: http://www.buddhanet.net/pdf_file/miao_yun.pdf
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára