Môj drahý priateľ, najctihodnejší majster Tung-Wang,
starý a chorý tu ležím s vedomím, že tento odkaz bude môj posledný čin na tejto zemi a že v čase, keď ho budeš čítať, už nebudem medzi živými.
Hoci sme sa nevideli, odkedy sme študovali spoločne pod vedením nášho najctihodnejšieho majstra, mnoho rokov, často som myslel na teba, ktorý si jeho najhodnejším nástupcom. Mnísi z celej číny hovoria, že si skutočným levom Buddhadharmy; ten, ktorého očí sú ako meteory, ktorého ruky dokážu chytiť blesk a ktorého hlas hrmí ako hrom. Hovorí sa, že každý tvoj čin otriasa nebom i zemou a pôsobí, že sa sloni a draci zmätenosti dávajú bezmocne na útek. Povedali mi, že tvoj kláštor nemá páru v disciplíne a že pod tvojím prísnym vedením nasledujú svoj výcvik stovky mníchov s najvyššou horlivosťou a odhodlaním. Tiež som však počul, že v oddelení osvieteného nástupcu si nemal toľko šťastia. Čo ma privádza k hlavnému bodu tohto dopisu.Žiadam ťa, aby si obrátil pozornosť na mladého muža, ku ktorému je pripnutá táto správa. Ako stojí pred tebou, nepochybne sa hlúpo usmieva, zatiaľ čo sa cpe nakladanými uhorkami. Možno sa budeš pýtať, či je taký úplný blázon, ako vyzerá - a ak je to tak, čo ma vlastne donútilo k tomu, aby som ti ho poslal? Aby som odpovedal na tvoju prvú otázku, uisťujem ťa, že Wu Mingovo bláznostvo je úplnejšie než by sa ti mohlo zdať len podľa jeho výzoru. A pokiaľ ide o druhú otázku, môžem len povedať, že napriek jeho tuposti, alebo možno vďaka nej, avšak skôr napriek nej a zároveň vďaka nej, sa zdá, že Wu-Ming akosi nechtiac a náhodne plní úlohu veľkého Bódhisattvu. Možno ti bude nápomocný.
Dopraj mu šesťnásť hodín spánku a poskytni mu veľa nkaladaných uhoriek a Wu-Ming bude vždy sťastný. Nič od neho neočakávaj a aj ty budeš šťastný.
S úctou Čin-Mang.
Po pohrebe Čin Manga zorganizovali priaznivci jeho kláštora Wu-Mingovu cestu do kláštora Han-hsin, kde som zotrvával, vtedy ako aj dnes, vo funckii predstaveného. Jeden mních našiel Wu-minga pred bránou kláštora a keď uvidel na jeho rúchu pripnutý lístok s mojím menom, priviedol ho do môjho príbytku.
Je zvykom, že keď sa novo príchodzí mních prvý krát prezentuje pred predstaveným, trikrát sa pokloní a úctivo požiada, aby bol prijatý za študenta. A tak ma trochu prekvapilo, keď vošiel Wu-ming do izby, vytiahol z krčahu, ktorý držal pod pazuchou nakladanú uhorku, strčil si ju celú do úst a šťastne ju žviakal, pričom sa mu ústa roztiahli do bezzubého imbecilného úškrnu, ktorý sa jedného dňa stal legendárnym. Potom, čo si ležérne prezrel izbu sa nahlas pleskol po perách a povedal: "Čo bude na obed?"
Potom, čo som si prečítal odkaz od drahého starého Čin Manga, zavolal som hlavného mnícha a požiadal ho, aby zaviedol môjho nového študenta do mníšskej ubytovne. Keď odišli, premýšľal som o slovách Čin Manga. Han-hsin bolo skutočne najtvrdšie miesto výcviku: zimy boli mrazivé a v lete pražilo slnko. Mnísi nespali viac ako tri hodiny za noc a jedli len jedno jednoduché jedlo denne. Po zyšok dňa ťažko pracovali okolo kláštora a tvrdo praktikovali v meditačnej hale. Avšak beda, Čin Mang počul správne, medzi mojimi žiakmi nebol jediný, o ktorom som mal istotu, že by bol hodnou nádobou pre prijatie prenosu neprenositeĺnej Dharmy. Začínal som si zúfať, že jedného dňa, nemajúc ani jediného nástupcu, nenaplním povinnosť dozrieť na pokračovanie dharmovej línie môjho učiteľa.
Sotva by bolo možné mníchov obviniť zo samoľúbosti, či ľahostajnosti. Ich úprimná ašpirácia a discplinované úsilie boli vskutku obdivuhodné a mnohí dosiahli veľkú jasnosť a múdrosť. Ale boli príliš zanprázdnení svojou kapacitou pre tvrdú disciplínu a pyšní na svoj vhľad. Hádali sa o prestížne postavenie a moc a zápasili o uznanie. Akoby žiarlivosť, rivalstvo a ambície viseli nad kláštorom Han-hsin ako temný mrak a vcucli dokonca aj najmúdrejších a úprimných do hmly zatemnenia. Držiac pred sebou odkaz od Čin Manga som sa modlil, nech je Wu-Ming tento "náhodný bódhisattva" tým kváskom, ktorý môj recept toľko potreboval.
Na moje radostné prekvapenie sa Wu-Ming prispôsobil životu v Han-hsine ako kačka vode. Na moju žiadosť bol pridelený k práci v kuchyni, kde nakladal uhorky. Toto vykonával neúnavne a s radostnou vážnosťou zhromažďoval a miešal ingrediencie, dvíhal ťažké sudy, pupmpoval a nosil vodu a samozrejme slobodne ochutnával plody svojej práce. Bol nadšený!
Keď sa mnísi zhromaždili v meditačnej hale, obvykle našli Wu-Minga ako sedí v úplnej tichosti, zjavne bol v skutočne hlbokom samadhi. Nikto si ani len nepomyslel, že jediná hlboká vec ohľadom Wu-Mingovej meditácie bola hlboká nepravdepodobnosť, že mu meditačná pozícia s nohami skríženými v polohe lotosu, vystretým a vystredeným chrbtom pripadala tak úžasne príhodná pre hodiny dĺheho spánku, ktorý tak miloval.
Deň za dňom a mesiac po mesiaci, ako sa mnísi lopotili, aby naplnili fyzické a duchovné požiadavky kláštorného života, Wu-Ming cez to všetko preplával bez úsilia, s úškrom a pískajúc si. Hoci aj, pravdupovediac, bola Wu-Mingova zenová prax bez najmenšieho úžitku, podľa vonkajšieho výzoru ho všetci posudzovali ako mnícha veľkého dosiahnutia a dokonalej disciplíny. Smaozrejme, mohol som túto mylnú predstavu celkom ľahko vyvrátiť, ale cítil som, že Wu-Mingove jedinečné čaro fungovalo a nechystal som sa odhodiť tento najabsurdnejší zo zručných prostriedkov.
Rad za radom boli mnísi žiarliví, zmätení, nepriateľskí, ponížení a inšpirovaní tým, čo pokladali za Wu-Mingovo veľké dosiahnutie. Samozrejme Wu-Mingovi nikdy nedošlo, že jeho, či niekoho iného správanie vyžadovalo takéto posudzovanie, lebo to je záležitosť omnoho sofistikovanejšej povahy, než bola tá, ktorú bola schopná jeho myseľ pojať. Vskutku, všetko, čo sa ho týkalo, bolo také zjavné a prosté, že ho iní považovali za nezmerne uskutočneného.
Wu-Mingova nevyzpytateľná prítomnosť mala na životy mníchov neskonale rušivý účinok a podťala sieť racianlizácii, ktorá takýto rozruch obyčajne sprevádza. Jeho úplná zreteľnosť ho robila imúnnym a nezrozumiteľným pre spoločenskú pretvárku ostatných. Pokusy o lichôtky aj urážky sa stretali s rovnakým nechápavým úškrnom - úškrnom, ktorý mnísi vnímali ako samotné ostrie meča Pradžňápáramity. Nenachádzajúc v takej výmene úľavu, či rozptýlenie, boli všetci donútení hľadať zdroj a riešenie ich trápení vo svojej vlastnej mysli. Čo je však dôležitejšie a absurdnejšie Wu-Ming spôsobil, že v mníchoch vyvstalo nezlomné odhodlanie plne preniknúť učením "Veľká cesta je bez ťažkostí", o ktorom boli presvedčení, že ho stelesňoval.
Hoci som počas celého svojho života stretával mnoho najctihodnejších patriarchov Tathágatovho učenia, nikdy som nestretol niekoho tak zručného v prebúdzaní druhých k ich vrodenému Buddhovstvu, ako bol tento úžasný blázon Wu-Ming. Jeho duchovné nezmysly boli ako iskry, ktoré zapaľovali v mysliach mnohých, ktorí sa s ním zapájali do rozhovoru, oheň osvieťujúcej múdrosti.
Raz pristúpil k Wu-Mingovi mních a vo všetkej vážnosti sa ho opýtal: "Čo je v celom vesmíre najúžasnejšie?" Bez zaváhania otričil Wu-Ming mníchovi do tváre uhorku a zvolal: "Nie je nič úžasnejšie než toto!" S tým sa mních prelomil cez dualizmus subjektu a objektu: "Celý vesmír je nakladaná uhorka, nakladaná uhorka je celý vesmír!" Wu-Ming sa uchechtol a povedal: "Nehovor nezmysly. Uhorka je uhorka, celý vesmír je celý vesmír. Čo už je viac zrejmé?" Mních prenikajúc dokonalou manifestáciu Absolútnej pravdy v javoch, tlieskol rukami a zasmial sa, hovoriac: "V celom nekonečnom priestore je všetko lahodne kyslé!"
Pri inej príležitosti sa mních spýtal Wu-Minga: "Tretí Patriaracha povedal: "Veľká cesta je bez ťažkostí, len prestaň mať predsudky." Ako si môžeš užívať jedenie uhoriek, keď odmietaš čo i len odhryznút z mrkvy?" Wu-Ming povedal: "Milujem uhorky; neznášam mrkvy!" Mních sa zaklonil dozadu, akoby ho zasiahol blesk. Potom so smiechom, vzlykaním a tancujúc okolo zvolal: "Obľuba uhoriek a neznášanie mrkiev je bez ťažkostí, len prestaň uprednostňovať Veľkú cestu!"
Z celej ríše boli do hlavného mesta zvolaní predstaviteľa troch učení Buddhizmu, Konfucianizmu a Taoizmu, tam mal cisár vyhlásiť jediné pravdivé náboženstvo, ktoré sa malo učiť a praktikovať vo všetkych krajoch, ktorým vládol. Predstavu takej súťaže pre dobro ríše neschvaľujem a pravdepodobnosť, že by mohol nasledovať náboženský útlak mi robila veľké starosti. Ale príkaz od cisára nie je možné ignorovať a tak sme Wu-Ming a ja vyrazili ďalši deň na cestu.
Vo Veľkej hale sa zhromaždilo viac ako sto kňazov a učencov, ktorí mali medzi sebou debatovať. Boli obklopení najmocnejšími pánmi z celej Číny spolu s nespočetnými poradcami Syna nebies (cisára). Zrazu zatrúbili trúby, zazneli činely a všade sa vzniesli oblaky kadidla. Cisar, nesený sprievodom stráži bol usadený na trón. Po tom ako boli vykonané náležité formality dal cisár signál na začatie debaty.
Zatiaľ čo jeden po druhom predstupovali kňazi a učenci a prezentovali svoje doktríny a odpovedali na otázky, prešlo niekoľko hodín. Počas toho celého, ako sa Wu-Ming cpal svojím obľubeným jedlom, sedel zjavne spokojný. Keď sa jeho zásoba jedla minula, šťastne prekrížil nohy, vystrel chrbát a zavrel oči. Ale hluk a vrava boli príliš veľké a keďže nebol schopný zaspať bol minútu za minútou nepokojnejší a rozčúlenejší. Keď som ho pevne chyťil zozadu za krk, aby som ho usadil, ukázal cisár posunkom, aby Wu-Ming podišiel k trónu.
Keď pred neho Wu-Ming predstúpil, povedal cisár: "V celej krajine ťa chvália ako Bódhisattvu, ktorého myseľ je ako Veľká prázdnota sama, napriek tomu, si pred týmto zhromaždením ešte nepreriekol ani slovo. Teda ti teraz hovorím, nauč ma Pravú cestu, ktorú musia nasledovať všetci pod nebesami." Wu-Ming nepovedal nič. Po pár okamihoch prehovoril cisár s náznakom netrpezlivoti znova: "Možno moc dobre nepočuješ, takže ti to zopakujem! Nauč ma Pravú cestu, ktorú musia nasledovať všetci pod nebesami!" Wu-Ming stále nič nepovedal a v dave sa rozhostilo ticho, keď všetci s napätím pozorovali tohto mnícha, ktorý si dovolil správať sa v prítomnosti cisára takým odvážnym spôsobom.
Wu-Ming nepočúval nič, čo povedal cisár, ani si nevšimol to napätie, ktoré vibrovalo po celej hale. Jediné, čo ho trápilo, bolo jeho prianie, nájsť si pekné tiché miesto, kde mohol nerušene spať. Cisar opäť prehovoril, jeho hlas sa triasol od zúrivosti, jeho tvár bola červená od hnevu: "Privolali sme ťa pred toto zhromaždenie, aby si hovoril pre vec buddhistického učenia. Tvoju neúctu nebudeme už viac znášať. Ešte raz sa ťa spýtam a ak neopdpovieš, následky budú veľmi vážne. Nauč ma Pravú cestu, ktorú musia nasledovať všetci pod nebesami!" Wu-Ming sa bez slova obrátil a hľadiac do ohromeného ticha prešiel uličkou, cez dvere von. Najprv nastal nemý úžas neviery, potom dav prepukol do hlasného zmätku. Niektorí tlieskali Wu-Mingovej brilantnej ukážke nábožesnkého vhľadu, zatiaľ čo iní pobiehali hore dole v rozhorčenom hneve vykrikujúc hrozby a nadávky smerom k dverám, ktorými práve prešiel. Nevediac, či Wu-Minga chváliť alebo ho sťať, obrátil sa cisár k svojím poradcom, ale tí neboli o nič múdrejší. Nakoniec, keď vzhliadol k zbesilej anarchii, na ktorú sa jeho Veľká debata premenila, musel cisár určite pochopiť, že nezáležiac na tom, aký bol Wu-Mingov zámer, bol teraz len jediný spôsob, ako sa vyhnúť tomu, aby sa z debaty stal najvážnejší trapas.
"Veľký mudrc z kláštora Han-hsin nám zručne ukázal, že velké Tao nie je možné zaškatuľkovať do doktrín, ale najlepším spôsom, ako ho vyjadriť je prostredníctvom harmonických činov. Využijme múdrosť, o ktorú sa s nami tak súcitne podelil a pousilujme sa nech je každý náš krok taký, ktorý zjednocuje nebo a zem v súlade s hlbokým a vznešeným Taom."
Takto hovoriac uzavrel Syn nebies Veľkú debatu.
Okamžite som vybehol von nájsť Wu-Minga, ale on už zmizol v ľudnatých uliciach hlavného mesta.
Odvtedy uplynulo už desať rokov a ja som ho nevidel. Avšak občas sa v Han hsine zastaví potulný mních s trochou správ o ňom. Hovoria mi, že Wu-Ming sa túlal posledných desať rokov po krajine a neúspešne sa pokúšal nájsť cestu domov. Vďaka jeho sláve ho v každej ubytovni vítajú a starajú sa o neho s veľkou láskavasťou, avšak tí, čo mu chcú na jeho ceste pomôcť, obyčajne zistia, že sa im dostala pomoc na ich vlastnej. 
Jeden mladý mních mi povedal o stretnutí, kde sa ho Wu-Ming spýtal: "Môžeš mi povedať, kde je môj domov?" Zmätený ohľadom obsahu otázky mních odpovedal: "Je domov, o ktorom hovoríš, možné nájsť v relatívnom svete času a miesta, alebo myslíš Pôvodný domov všetko prestupujúcej Buddhovskej prirodzenosti?"
Po tom, ako chvíľu zváži otázku, vzhliadoll Wu-Ming nahor a uškŕňajúc sa tak, ako bol len sám schopný povedal: "Áno."
z angličtiny preložil Kunzang, zdroj: http://www.serve.com/cmtan/buddhism/Stories/cucumber.html
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára