(Buddha Šákjamuni)Sútra zvaná "Bezchybná čistota"
Tak som počul. Raz prebýval Buddha v záhrade Anathapindiku, v Džétskom háji pri Šravastí. V tom čase prišla zo svojho domu v Šravastí upásika (laička) menom Gangottara, aby navšívila Buddhu. Poklonila sa hlavou k nohám Buddhu a posadila sa bokom.
Ctený svetmi sa opýtal Gangottary: „Odkiaľ prichádzaš?“
Laička sa opýtala Buddhu: „Ctený svetmi, ak by sa niekto spýtal magicky vytvorenej bytosti, odkiaľ prišla, akú odpoveď by dostal?“
Ctený svetmi jej povedal: „Magicky vytvorená bytosť ani neprichádza, ani neodchádza, ani sa nerodí ani neumiera, ako by potom bolo možné hovoriť o mieste odkiaľ prišla?“
Potom sa laička opýtala: „Nie je vari pravda, že všetky veci sú iluzórne, ako mágia?“
Buddha povedal: „Áno vskutku, to čo hovoríš je pravda.“
Gangottara sa opýtala: „Ak sú všetky veci iluzórne, ako mágia, prečo si sa ma opýtal, odkiaľ som prišla?“
Ctený svetmi jej povedal: „Magicky vytvorená bytosť neprichádza do ríš utrpenia a ani do nebeských ríš, ani nedosahuje nirvánu, Gangottara týka sa to aj teba?“
Laička odpovedala: „Vidím to tak, že ak by moje telo bolo odlišné od tela stvoreného mágiou, tak by som mohla hovoriť o príchode do dobrých ríš a ríš utrpenia alebo o dosiahnutí Nirvány. Avšak medzi mojím telom a telom magicky stvoreným nevidím žiadný rozdiel, tak ako by som mohla hovoriť o príchode do dobrých či strastných ríš alebo o dosiahnutí nirvány? Okrem toho, Ctený svetmi, skutočná prirodzenosť nirvány je taká, že sa nerodí do dobrých čí strastných ríš ani nezakúša parinirvánu. Pokiaľ ide o moju vlastnú prirodzenosť, vidím že je rovnaká.“
Buddha sa opýtal: „A či nehľadáš stav nirvány?“
Gangottara sa zas opýtala: „Ak by bola táto otázka položená niekomu, kto nikdy nevznikol, ako by ju bolo možné zodpovedať?“
Buddha odpovedal: „To, čo nikdy nevzniklo je samotná nirvána.“
Gangottara sa opýtala: „Nie sú všetky veci identické s nirvánou?“
Buddha odpovedal: „Áno sú, áno sú.“
„Ctený svetmi, ak sú všetky veci indentické s nirvánou, prečo si sa ma opýtal: ,A či nehľadáš stav nirvány?‘ Okrem toho Ctený svetmi, ak by sa jedna magicky stvorená bytosť opýtala druhej magicky stvorenej bytosti: ,A či nehľadáš stav nirvány?‘, bolo by to zodpovedateľné?“
Ctený svetmi jej povedal: „Magicky stvorená bytosť nemá žiadne mentálne lipnutie (a teda nič nehľadá).“
Gangottara sa spýtala: „A Tathágatova vlastná otázka vychádza z nejakého mentálneho lipnutia?"
Ctený svetmi je povedal: „Vzniesol som túto otázku, lebo na tomto zhromaždení sú dobrí muži a dobré ženy, ktorí sa môžu rozvíjať. Ja som od lipnutia slobodný. Prečo? Lebo Tathágata vie, že dokonca názvy vecí sú neuchopiteľné, nehovoriac o veciach samotných alebo o tých, ktorí hľadajú nirvánu.“
Gangottara povedala: „Ak je to tak, prečo potom všetko to hromadenie korennej cnosti pre dosiahnutie osvietenia?“
[Buddha odpovedal,] „Ani bódhisattvov ani ich korennú cnosť nie je možné uchopiť, lebo v mysliach bódhisattvov niet rozlišujúceho myslenia o tom, či hormadia korennú cnosť alebo nie.“
Gangottara sa opýtala: „Čo znamená 'niet tam rozlišujúceho myslenia'?“
Ctený svetmi odpovedal: „Neprítomnosť rozlišujúceho myslenia nie je možné pochopiť alebo uchopiť prostredníctvom premýšľania. Prečo? Lebo v stave [neprítomnosti rozlišujúceho myslenia] je dokonca aj myseľ neuchopiteľná, nehovoriac o mentálnych funkciách. Tento stav, v ktorom je myseľ neuchopiteľná, sa nazýva nepredstaviteľný. Nedá sa uchopiť alebo uskutočniť, nie je ani čistý, ani nečistý. Prečo je to tak? Lebo, ako stále učí Tathágata, všetky veci sú prázdne a nepevné ako priestor.“
Gangottara sa spýtala: „Ak sú všetky veci prázdne ako priestor, prečo hovorí Ctený svetmi o forme, pociťovaní, vnímaní, mentálnych formáciach a vedomí, o [osemnástich] elementoch; o [dvanástich] vchodoch, dvanástich článkoch vzájomne závislého vznikania, o znečistenom a neznečistenom, čistom a nečistom, samsáre a nirváne?“
Buddha povedal Gangottare: „Keď napríklad hovorím o 'ja', hoci vyjadrujem ten koncept slovne, v skutočnosti je podstata 'ja' neuchopiteľná. Hovorím o forme, ale v skutočnosti je podstata formy tiež neuchopiteľná a tak je to aj s ostatnými [dharmami] až po nirvánu. Práve tak ako sa nedá nájsť voda vo fatamorgáne, nedá sa nájsť podstata vo forme, a tak je to aj s ostatným až po nirvánu. Gangottara, len človek, ktorý pestuje čisté jednanie v súlade s Dharmou a ktorý vidí, že nič nie je možné uchopiť, si zaslúži byť nazývaný skutočným praktikujúcim čistého jednania. Keďže arogantí ľudia hovoria, že niečo pochopili, tí nemôžu byť považovaní za tých, ktorí sú pevne ustanovení v skutočnom čistom jednaní. Takí arogantí ľudia sa pri počutí tejto hlbokej Dharmy zhrozia a budú pochybovať. Nebudú schopní oslobodiť sa od zrodu, staroby, choroby, smrti, stratostí, zármutku, utrpenia a úzkosti. Gangottara, po mojej parinirváne, budú istí ľudia, ktorí budú schopní šíriť túto hlbokú Dharmu, ktorá dokáže zastaviť kolobeh samsáry. Avšak niektorí blázni, budú kvôli svojim nesprávnym náhľadom nenávidieť týchto majstrov Dharmy a budú sa im snažiť uškodiť. Takíto blázni za to upadnú do pekiel.“
Gangottara sa opýtala: „Hovoríš o 'tejto hlbokej Dharme, ktorá dokáže zastaviť kolobeh samsáry.' Čo myslíš tým 'zastaviť kolobeh samsáry'?“
Ctený svetmi odpovedal: „Zastaviť kolobeh samsáry znamená [preniknúť] skutočnosťou, ríšou nepredstaviteľného. Taká Dharma sa nedá poškodiť alebo zničiť. Z toho dôvodu sa volá Dharma, ktorá dokáže zastaviť kolobeh samsáry.“
Potom sa Ctený svetmi láskavo usmial a zo svojho čela vyžiaril modré, žlté, červené, biele a krištáľové svetlá. Tie svetlá ožiarili početné kraje a dosiahli až k Brahmovej nebeskej ríši, potom sa vrátili a vstúpili do vrcholu Buddhovej hlavy.
Keď to uvidel Ctihodný Ánanda, pomyslel si: ,Tathágata, Hodný úcty, Dokonale osvietený, sa neusmieva bez dôvodu.‘ Vstal zo svojho miesta, odhalil pravé rameno a kľakol si na pravé koleno a s rukami zopnutými v smere Buddhu sa pýtal: „Prečo sa Buddha usmial?“
Buddha odpovedal: „Vidím, že v minulosti tu tisíc Tathágatov tiež učilo túto Dharmu a každé ich zhromaždenie tiež viedla laička menom Gangottara. Po vypočutí prednesu tej Dharmy laička a zbytok zhromaždenia opustili život hospodárov. [Časom] vstúpili do nirvány bezo zbytku.“
Ánanda sa opýtal Buddhu: „Aké meno by sme mali dať tejto sútre a ako by sme ju mali študovať a šíriť?“
Buddha povedal: „Táto sútra sa volá 'Bezchybná čistota' a mali by ste ju študovať a šíriť pod týmto menom.“
Počas učenia tejto sútry dosiahlo sedemsto mníchov a štyristo mníšiek trvalé oslobodenie od zatemnení a ich mysle sa vyslobodili. V tom čase bohovia z Ríše túžby vyčarili rôzne kvety a posypali nimi Buddhu hovoriac: „Vzácna je táto laička, ktorá môže nebojácne hovoriť s Táthagátom na rovnakej úrovni. Určite obdarúvala bezpočet Buddhov a slúžila im a tak v ich prítomnosti zasadila všemožné korenné cnosti.“
Po tom, ako Buddha dokončil prednes tejto sútry, laička Gangottara a všetci bohovia, ľudia, asurovia, gandharvovia a tak ďalej sa radovali z učenia Buddhu. Prijali ho s dôverou a začali ho s úctou nasledovať.
Z anglického jazyka preložil Kunzang do anglickeho pravdepodobne preložil z tibetčiny Garma Čhang
Anglický text je možné nájsť na Gangottara Sutra
Ctený svetmi sa opýtal Gangottary: „Odkiaľ prichádzaš?“
Laička sa opýtala Buddhu: „Ctený svetmi, ak by sa niekto spýtal magicky vytvorenej bytosti, odkiaľ prišla, akú odpoveď by dostal?“
Ctený svetmi jej povedal: „Magicky vytvorená bytosť ani neprichádza, ani neodchádza, ani sa nerodí ani neumiera, ako by potom bolo možné hovoriť o mieste odkiaľ prišla?“
Potom sa laička opýtala: „Nie je vari pravda, že všetky veci sú iluzórne, ako mágia?“
Buddha povedal: „Áno vskutku, to čo hovoríš je pravda.“
Gangottara sa opýtala: „Ak sú všetky veci iluzórne, ako mágia, prečo si sa ma opýtal, odkiaľ som prišla?“
Ctený svetmi jej povedal: „Magicky vytvorená bytosť neprichádza do ríš utrpenia a ani do nebeských ríš, ani nedosahuje nirvánu, Gangottara týka sa to aj teba?“
Laička odpovedala: „Vidím to tak, že ak by moje telo bolo odlišné od tela stvoreného mágiou, tak by som mohla hovoriť o príchode do dobrých ríš a ríš utrpenia alebo o dosiahnutí Nirvány. Avšak medzi mojím telom a telom magicky stvoreným nevidím žiadný rozdiel, tak ako by som mohla hovoriť o príchode do dobrých či strastných ríš alebo o dosiahnutí nirvány? Okrem toho, Ctený svetmi, skutočná prirodzenosť nirvány je taká, že sa nerodí do dobrých čí strastných ríš ani nezakúša parinirvánu. Pokiaľ ide o moju vlastnú prirodzenosť, vidím že je rovnaká.“
Buddha sa opýtal: „A či nehľadáš stav nirvány?“
Gangottara sa zas opýtala: „Ak by bola táto otázka položená niekomu, kto nikdy nevznikol, ako by ju bolo možné zodpovedať?“
Buddha odpovedal: „To, čo nikdy nevzniklo je samotná nirvána.“
Gangottara sa opýtala: „Nie sú všetky veci identické s nirvánou?“
Buddha odpovedal: „Áno sú, áno sú.“
„Ctený svetmi, ak sú všetky veci indentické s nirvánou, prečo si sa ma opýtal: ,A či nehľadáš stav nirvány?‘ Okrem toho Ctený svetmi, ak by sa jedna magicky stvorená bytosť opýtala druhej magicky stvorenej bytosti: ,A či nehľadáš stav nirvány?‘, bolo by to zodpovedateľné?“
Ctený svetmi jej povedal: „Magicky stvorená bytosť nemá žiadne mentálne lipnutie (a teda nič nehľadá).“
Gangottara sa spýtala: „A Tathágatova vlastná otázka vychádza z nejakého mentálneho lipnutia?"
Ctený svetmi je povedal: „Vzniesol som túto otázku, lebo na tomto zhromaždení sú dobrí muži a dobré ženy, ktorí sa môžu rozvíjať. Ja som od lipnutia slobodný. Prečo? Lebo Tathágata vie, že dokonca názvy vecí sú neuchopiteľné, nehovoriac o veciach samotných alebo o tých, ktorí hľadajú nirvánu.“
Gangottara povedala: „Ak je to tak, prečo potom všetko to hromadenie korennej cnosti pre dosiahnutie osvietenia?“
[Buddha odpovedal,] „Ani bódhisattvov ani ich korennú cnosť nie je možné uchopiť, lebo v mysliach bódhisattvov niet rozlišujúceho myslenia o tom, či hormadia korennú cnosť alebo nie.“
Gangottara sa opýtala: „Čo znamená 'niet tam rozlišujúceho myslenia'?“
Ctený svetmi odpovedal: „Neprítomnosť rozlišujúceho myslenia nie je možné pochopiť alebo uchopiť prostredníctvom premýšľania. Prečo? Lebo v stave [neprítomnosti rozlišujúceho myslenia] je dokonca aj myseľ neuchopiteľná, nehovoriac o mentálnych funkciách. Tento stav, v ktorom je myseľ neuchopiteľná, sa nazýva nepredstaviteľný. Nedá sa uchopiť alebo uskutočniť, nie je ani čistý, ani nečistý. Prečo je to tak? Lebo, ako stále učí Tathágata, všetky veci sú prázdne a nepevné ako priestor.“
Gangottara sa spýtala: „Ak sú všetky veci prázdne ako priestor, prečo hovorí Ctený svetmi o forme, pociťovaní, vnímaní, mentálnych formáciach a vedomí, o [osemnástich] elementoch; o [dvanástich] vchodoch, dvanástich článkoch vzájomne závislého vznikania, o znečistenom a neznečistenom, čistom a nečistom, samsáre a nirváne?“
Buddha povedal Gangottare: „Keď napríklad hovorím o 'ja', hoci vyjadrujem ten koncept slovne, v skutočnosti je podstata 'ja' neuchopiteľná. Hovorím o forme, ale v skutočnosti je podstata formy tiež neuchopiteľná a tak je to aj s ostatnými [dharmami] až po nirvánu. Práve tak ako sa nedá nájsť voda vo fatamorgáne, nedá sa nájsť podstata vo forme, a tak je to aj s ostatným až po nirvánu. Gangottara, len človek, ktorý pestuje čisté jednanie v súlade s Dharmou a ktorý vidí, že nič nie je možné uchopiť, si zaslúži byť nazývaný skutočným praktikujúcim čistého jednania. Keďže arogantí ľudia hovoria, že niečo pochopili, tí nemôžu byť považovaní za tých, ktorí sú pevne ustanovení v skutočnom čistom jednaní. Takí arogantí ľudia sa pri počutí tejto hlbokej Dharmy zhrozia a budú pochybovať. Nebudú schopní oslobodiť sa od zrodu, staroby, choroby, smrti, stratostí, zármutku, utrpenia a úzkosti. Gangottara, po mojej parinirváne, budú istí ľudia, ktorí budú schopní šíriť túto hlbokú Dharmu, ktorá dokáže zastaviť kolobeh samsáry. Avšak niektorí blázni, budú kvôli svojim nesprávnym náhľadom nenávidieť týchto majstrov Dharmy a budú sa im snažiť uškodiť. Takíto blázni za to upadnú do pekiel.“
Gangottara sa opýtala: „Hovoríš o 'tejto hlbokej Dharme, ktorá dokáže zastaviť kolobeh samsáry.' Čo myslíš tým 'zastaviť kolobeh samsáry'?“
Ctený svetmi odpovedal: „Zastaviť kolobeh samsáry znamená [preniknúť] skutočnosťou, ríšou nepredstaviteľného. Taká Dharma sa nedá poškodiť alebo zničiť. Z toho dôvodu sa volá Dharma, ktorá dokáže zastaviť kolobeh samsáry.“
Potom sa Ctený svetmi láskavo usmial a zo svojho čela vyžiaril modré, žlté, červené, biele a krištáľové svetlá. Tie svetlá ožiarili početné kraje a dosiahli až k Brahmovej nebeskej ríši, potom sa vrátili a vstúpili do vrcholu Buddhovej hlavy.
Keď to uvidel Ctihodný Ánanda, pomyslel si: ,Tathágata, Hodný úcty, Dokonale osvietený, sa neusmieva bez dôvodu.‘ Vstal zo svojho miesta, odhalil pravé rameno a kľakol si na pravé koleno a s rukami zopnutými v smere Buddhu sa pýtal: „Prečo sa Buddha usmial?“
Buddha odpovedal: „Vidím, že v minulosti tu tisíc Tathágatov tiež učilo túto Dharmu a každé ich zhromaždenie tiež viedla laička menom Gangottara. Po vypočutí prednesu tej Dharmy laička a zbytok zhromaždenia opustili život hospodárov. [Časom] vstúpili do nirvány bezo zbytku.“
Ánanda sa opýtal Buddhu: „Aké meno by sme mali dať tejto sútre a ako by sme ju mali študovať a šíriť?“
Buddha povedal: „Táto sútra sa volá 'Bezchybná čistota' a mali by ste ju študovať a šíriť pod týmto menom.“
Počas učenia tejto sútry dosiahlo sedemsto mníchov a štyristo mníšiek trvalé oslobodenie od zatemnení a ich mysle sa vyslobodili. V tom čase bohovia z Ríše túžby vyčarili rôzne kvety a posypali nimi Buddhu hovoriac: „Vzácna je táto laička, ktorá môže nebojácne hovoriť s Táthagátom na rovnakej úrovni. Určite obdarúvala bezpočet Buddhov a slúžila im a tak v ich prítomnosti zasadila všemožné korenné cnosti.“
Po tom, ako Buddha dokončil prednes tejto sútry, laička Gangottara a všetci bohovia, ľudia, asurovia, gandharvovia a tak ďalej sa radovali z učenia Buddhu. Prijali ho s dôverou a začali ho s úctou nasledovať.
Z anglického jazyka preložil Kunzang do anglickeho pravdepodobne preložil z tibetčiny Garma Čhang
Anglický text je možné nájsť na Gangottara Sutra
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára