Dže Congkhapa, pán Dharmy Troch ríš.
1.
S bdelo nastavenými telom a mysľou,
sa zanietene klaniam pred tými vzácnymi bytosťami,
ktoré zvíťazili nad všetkými obmedzujúcimi konceptmi,
a pred ich duchovnými dcérami a synmi.
Nech teraz rozkvitne vesmírna oslava čistej poézie,
ktorá tak dokonale vyjadruje najvznešenejšie učenie
tých víťazných mudrcov a dedičov ich múdrosti
ako nezmerná záhrada počas nekonečnej jari.
2.
Hľaď pokojne jasným okom pradžňáparamity
na manifestáciu sveta, túto tapisériu nemajúcu počiatok,
ktorá je utkaná zo žiarivých karmických vlákien cítiacich bytostí
a počúvaj harmonickú symfóniu vzájomnej závislosti.
Úplne očisti aj od najmenšieho tieňa negativity
tento nezmerný priestor zjavného zápasenia a konfliktu.
So zámerom čírym ako diamant zasej všade dôveru.
S múdrosťou podobnou zrkadlu ustáľ všetky zmätené mysle.
3.
Ak nie sú tiene negativity odstránené okamžite,
získa táto zvláštna, bezpodstatná neprítomnosť svetla
veľkú moc s každým novým činom,
až do tej miery, keď ani tí, čo rozumenjú nebezpečiu negativity,
nebudú mať dostatok síl, aby si zvolili cestu Jasného svetla.
Dokonca ani tí, čo študujú filozofiu a sú výreční,
nie sú schopní sa oslobodiť z iluzórnej temnoty.
4.
Celá škála bojujúceho a ašpirujúceho ľudstva
- od detinských ľudí až po pokročilých meditujúcich
trpí bolestivou ilúziou lipnutia
na týchto prázdnych tieňoch, keď sa prostredníctvom sebeckých
činov a zámerov napĺňajú karmickou silou.
5.
Toto zjavné puto, toto lipnutie na tieňoch,
tvoria reakcie na potešenie a bolesť
a je zjavne či skryte zakorenené v sebeckej motivácii.
Tie vzácne bytosti, ktoré vyšli poza (obmedzenia),
ktoré spočívajú po celý čas v blaženosti ako Buddhovia,
jasne vedia, že pravá prirodzenosť reakcií
a ich následkov je bez vlastnej podstaty.
Ale nezmerná spústa sebestredných bytostí,
ktoré sa neústupne pútajú k sebeckej motivácii,
sa preto ani trochu nedokáže oslobodiť,
či ani vzdialiť od sebestrednosti.
6.
Mali by sme pozorne a do hĺbky meditovať
o tom, aká nevyhnutne zväzujúca je povaha negativít
a naučiť sa pozorne a neomylne rozlišovať
medzi činmi, ktoré popierajú drahocennosť druhých
a činmi, ktoré sú v súlade a so súdnosťou sa starajú o druhých.
Z tohto jasného náhľadu sa zriekni všetkej negativity
a s plným nasadením zo srdca sa usiluj
byť všade úplne v súlade so všetkým životom.
7.
Semienkami činov sú pozitívne a negatívne zámery.
Akýkoľvek zámer vedome zakorenený v nesebeckej motivácii,
túžiaci len po čírom dobre pre všetky bytosti
položí pre dobro pevný základ
a bude všade vytvárať bohaté výsledky dobra.
Akýkoľvek zámer, ktorý je čo i len trochu oslabený sebeckou motiváciou
podrýva ako základ nášho života, tak aj jeho plody.
Zámer je jediná tvorivá sila existencie.
8.
Lipnutie na zámere zvíťaziť nad druhým,
túžba prospievať na účet akejkoľvek bytosti
alebo pestovanie akýchkoľvek predsudkov voči akejkoľvek bytosti
na základe osobných pocitov príťažlivosti, či odporu,
tieto sú samé o sebe príčinou akéhokoľvek utrpenia, ktoré existuje
v osobnom živote i v celom vesmíre.
Mali by sme neprestajne meditovať o tejto prevratnej pravde
a byť si jej vedomý v každý okamih našej existencie.
9.
Tí, ktorí sa pokúšajú klamať slovami rady,
ktorí všemožne vyzdvihujú sebectvo a znevažujú nesebectvo,
sa beznádejne strácajú v úzkoprsej obmedzenosti
posadnutí svojími vlastnými sebeckými záujmami.
Takí ľudia robia jedinú chybu v celom vesmíre,
odvracajú našu drahocennú starosť a záujem o druhých k nám.
Toto klamstvo nielen že vyjadruje nenávisť voči Buddhovej múdrosti,
ale je aj absurdným pokusom zničiť Buddhovskú prirodzenosť vlastnú všetkým.
10.
Aby sme sa vyhli tejto katastrofálnej ceste nenávisti,
je treba nechať vzniknúť v prúde vedomia
materskú myseľ dokonale pozitívnych zámerov
ku všetkým bytostiam ako k milovaným deťom.
Táto myseľ láskavosti, ktorá je najzručnejšia v láskavej starostlivosti,
odhaľuje nezmernú hodnotu každého jedného života,
pričom preukazuje, že súcit je zmyslom existencie.
Ale otupená myseľ s negatívnym nastavením, ktorá jedná slepo
bez ohľadu na drahocennosť druhých,
vyciciava z ľudského života nektár zmysluplnosti.
Rozvíjaj pilne nesebeckú lásku,
ktorá transformuje každú myšlienku a čin
na hmatateľnú pomoc pre cítiace bytosti.
11.
Metóda, ktorú učili prebudení mudrci,
pre rozvoj zručnej mysle láskavosti
je odťať koreň sebeckých projekcií
opakovaným a intenzívnym štúdiom Prádžňápáramity,
meditujúc jednobodovo na jej esenciu
v stave kontemplatívneho pokoja a stability.
S jasnosťou a úprimnosťou takej koncentrácie,
sa projikované svety sebeckej túžby roztopia
v slnečnom svite meditácie, ako stavby z ľadu
a odhalia úžasné tajomstvo našej existencie,
jej totálny význam a konečné odôvodnenie,
čo je aktívny súcit pre všetky cítiace bytosti.
12.
Taká meditačná prax vynáša na svetlo
myseľ, v ktorej je predstaviteľná len láskavosť pre druhých,
ktorá je neustále vďačná všetkým milovaným bytostiam
za nezmernú láskavosť, ktorú zo seba vydávali
od času bez počiatku, ako matky, otcovia,
deti, priatelia, mecenáši a učitelia.
Táto dobrotivá myseľ pozná len neprestajnú túžbu
prospieť všetkým týmto požehnaným bytostiam bez výnimky
akýmkoľvek spôsobom a na akejkoľvek predstaviteľnej úrovni.
13.
Jasne si pamätať v každom okamihu
láskavosť, ktorú nám vyjadrili všetky bytosti
a pestovať intenzívnu a neprestajnú túžbu
oplatiť čo i len malú časť tejto láskavosti,
odhaľuje význam života vo všetkých svetoch.
Človek, ktorý odmietne úprimne odpovedať
na toto volanie k všeobjímajúcej láskavosti a súcitu
je na nižšej úrovni rozvoja než zvieratá,
ktoré sú schopné prežívať ohromnú vďačnosť.
14.
Tí, ktorí bez zaváhania objímajú a nežne slúžia
v tomto veku úpadku všetkým trpiacim bytostiam,
tak ako sa milujúca matka starostlivo stará
dokonca aj o najvrtošivejšie zo svojich detí,
tí sami sú učiteľmi svätého života,
ktorí skutočne kráčajú po ceste Buddhu.
15.
Myseľ, ktorá oddane a neúnavne
slúži cítiacim bytostiam a pozdvihuje ich,
je čírou dobrotou, ktorá neustále daruje samú seba,
jej dôvera v neustále šírenie dobroty ku všetkým ostaným mysliam
im takto prospieva najpriamejším spôsobom.
Zo všetkých možných foriem úžitku na akejkoľvek úrovni
je najvyšším učiť prax lásky -
túto nezlomnú dôveru vo všeobecnú dobrotu,
priamym odkazom bdelosti súcej bez ja,
ktorý jasne plynie z mysle do mysle
v súlade s potrebou a kapacitou každej mysle.
Toto je skutočné učenie, ktoré hmatateľne odkazuje
živú energiu všeobecnej dobroty,
ktorá bude v príjemcovi navždy aktívna-
dokonca aj v najpalčivejších časoch krízy
a nikdy sa nevyparí do púhych slov alebo konceptov.
16.
Počas tejto blaženej praxe neustáleho pestovania
úžasnej neustále rozširujúcej sa mysle dobroty
zmizne aj najmenší nedostatok zdieľanej radosti
a bdelosť sa stane pozornejšou a menej sebestrednou,
zatiaľ čo sebecké vášne a konceptuálne projekcie,
ktoré tvoria tento obmedzený svet konvencií,
budú postupne zmazané a my budeme úplne oslobodení.
Žiarivé slnko všeobjímajúceho súcitu žiari bez prekážok.
Duch úprimnej lásky v každej myšlienke a čine
tvorí spontánne vyžarujúce slnečné svetlo,
ktoré bez úsilia roztápa hmlu sebectva
a ohromne posilňuje naše neustále snaženie pre všetký bytosti.
17.
Bytosti si prospievajú navzájom, či už vedome alebo nevedome.
Dokonca aj nepriatelia sú nam na nenápadným spôsobom na prospech.
Tí, ktorí jasne vnímajú tento radikálny princíp,
nenachádzajú žiaden samostatný objekt pre nenávistné myškienky.
Nachádzajú len priateľov,
podporovateľov a neoddeliteľné spriaznené bytosti.
Tento vhľad zabraňuje agresívnemu zmýšľaniu
a dovoľuje mysli sa nekonečne rozširovať
do cnosti, štedrosti a súcitu.
18.
Nikdy ani v najmenšom nepovzbudzuj nepriateľskosť,
nikdy neváhaj prijať starosti druhých,
venuj úplnú pozornosť každému altruistickému podnetu,
ktorý sa objavu v prúde rýdzej prítomnosti.
Rozjímaj o náuke o nesebeckom súcite,
upokoj a rozjasni búrlivú záplavu
sebestrednej mysle najsladšou meditáciou.
Zriekni sa nezmyselného sebeckého života.
Oddaj sa skutočnému významu existencie,
spontánnemu aktívnemu súcitu pre všetko živé.
Ak neodmietneš sebestrednu motiváciu,
nikdy neoslobodíš jemné tendencie mysle
od hrubej či jemnej náchylnosti k negativite.
19.
Premeň intenzívnu aktivitu denného života
na harmonický výraz a učenie o pravde
tým, že si s láskou pripomenieš a necháš si pripomenúť,
že horké temné plody odmietania druhých
sú jedovaté a treba sa im pozorne vyhnúť,
zatiaľ čo sladké žiarivé plody podporovania druhých
sú životodárne a treba si ich užívať.
Skutočné potešenie existuje len v službe druhým
a utrpenie vyviera zo škodenia druhým
alebo z intenzívneho ignorovania potrieb cítiacich bytostí,
z ktorých sú s nami všetky blízko spojené
ako naši drahocenní matka a otec.
20.
Také intenzívne je prostredie vzájomnej závislosti všetkých,
že aj najmenšia pozoronosť a pomoc druhým
morálne pozdvihuje nás a celé ľudstvo,
zatiaľ čo najmenšia ľahostajnosť alebo zanedbanie druhých
vytvára morálnu škodu pre nás a našu civilizáciu.
Aj najmenšia iskrička zlovôle k druhým bytostiam
môže prepuknúť do horzného lesného požiaru,
ktorý spáli ohromné šíravy zásluh.
Dokonca aj najmenšia negatívna reakcia, či zlovoľné prianie
široko roztvára v celom našom bytí kanály
pre život ničiace jedy negativít
a život zatemňujúce tiene sebeckosti.
21.
Odožeň od drahocenného ľudstva
tieto smrteľné dávky, tieto zlovoľné tiene,
pestovaním inštinktívneho obdivu a lásky
k tým, kto praktikujú cestu nesebeckosti.
Obdivuj takých bódhisattvov pre ich nezvratný sľub,
ostávať nablízku zápasu cítiacich bytostí
ako majáky lásky a ako svetlo panoramatickej vízie.
22.
Akonáhle sa identifikujejte s touto žiarivou životnou cestou,
budeš prežívať každý okamih ako presiaknutý blaženosťou
ochutnávajúc potešenie súcitných odpovedí
aj na najnegatívnejšie činy ostatných bytostí.
Složil som túto báseň z nadšenej záľuby
v ďalšom posilnení diamantovo ostrého presvedčenia
tých, ktorí už nasledujú cestu múdrosti.
23.
Ohliadajúc sa späť na tieto bohaté verše
vnímam bohatú hostinu poézie,
ktorú je ľahké stráviť a jasne pochopiť.
Úplne v súlade s náukou sútier
a s hlbokými realizáciami prebudených mudrcov
sú tieto slova plné hlbokej výživy.
Kontemplovanie ich rôznych úrovní významu
nie je len ochutnávaním nektáru múdrosti,
ale je chôdzou po vznešenej ceste súcitu.
24.
Táto prekvapujúca báseň zhŕňa do niekoľkých veršov
hlboké a rozsiahle učenia mojej línie.
Zložil som tieto melodické riadky,
ktoré sú ako nebeské klenoty plniace priania,
aby som prispel mysliam všetkých milovaných bytostí.
Tí, ktorí majú silnú kapacitu pre meditáciu v jednaní,
prehĺbia svoj vhľad do povahy skutočnosti
nasledovaním týchto slov do srdca Buddhu.
25.
Niektorí autori zväzujú komplexné uzly filozofických termínov,
zatiaľ čo iní nesúvisle blúznia ako pomätení.
V najkrajšej pustovni snežných hôr Tibetu,
sa tento poeta známy ako Neustále šíriaca sa myseľ dobroty
pokúsil písať bohato a s jasnosťou.
26.
Nech blaženosť spojenia
prádžni s nežným súcitom
padá ako sladký letný dážď z tmavomodrých oblakov,
nech sa motivácia dobroty, zručne a pôvabne
otvorí zábleskami rýdzej prítomnosti.
Nech sa cítiace bytosti v každej ríši a v každom stave
tešia zo svojej vzenešenej existencie ako z dynamickej hry
štyroch spôsobov manifestácie Pána Buddhu:
priehľadnej (dharmakáje), univerzálnej (svabhavikakáje),
nebeskej (sambhogakáje) a pozemskej (nirmanakáje).
27.
Po tom, ako som sa stal sprostredkovateľom tejto básne,
mocnej a výrečnej reči božského Maňdžušrího,
ktorý prehovoril priamo harmonickým a melodickým
hlasom božstva prvotnej múdrosti,
nech ja a všetci moji spoločníci a tí, čo majú so mnou spojenie
od malých mravcov až po bódhisattvov na desiatej úrovni
dosiaheneme požehnanie prvotnej buddhovskej prirodzenosti:
nezmernú blaženosť, nezmerné naplnenie, nezmernú dokonalosť
a najvyššie dokonalé osvietenie.
Z anglického jazyka preložil Kunzang, originál na: http://www.lioncity.net/buddhism/index.php?showtopic=30047
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára